DAVOS - Po týždňoch ostrých vyjadrení a napätia v transatlantických vzťahoch naznačil Washington možný posun. Americký prezident tvrdí, že rokovania so spojencami otvorili priestor pre širší arktický kompromis, ktorého súčasťou má byť aj Grónsko.
Rétorika ustúpila, hrozby zmizli
Prezident Spojených štátov Donald Trump po rozhovoroch s lídrami členských krajín NATO oznámil, že uvažuje o dohode týkajúcej sa Grónska. Zároveň stiahol predchádzajúce hrozby zavedenia ciel voči európskym spojencom, ktorí sa postavili proti jeho úvahám o americkom prebratí kontroly nad ostrovom.
Po dlhých týždňoch, keď jeho vyjadrenia znepokojovali spojencov na oboch stranách Atlantiku, Trump vyhlásil, že rokovania viedli k vytvoreniu „rámca“ možného riešenia. Podrobnosti však verejne neponúkol. Na sociálnych sieťach len naznačil, že rozhovory boli mimoriadne konštruktívne – rovnakými slovami ich opísali aj predstavitelia Severoatlantickej aliancie.
Vlastníctvo ostrova zatiaľ z hry
Z doterajších informácií nevyplýva, že by sa spojenci priblížili k splneniu Trumpovej dlhodobej ambície získať Grónsko pod americkú kontrolu. Túto predstavu prezident opätovne pripomenul aj počas vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre vo Švajčiarsku, pričom zdôraznil, že neuvažuje o použití vojenskej sily.
Trump na platforme Truth Social tvrdil, že vznikajúci rámec dohody sa netýka len samotného Grónska, ale širšieho arktického priestoru a má byť výhodný pre Spojené štáty aj všetkých členov NATO.
Dáni hovoria o červených líniách
Diplomatické zdroje pre americkú televíziu CBS News zároveň uviedli, že neexistuje žiadna dohoda o americkom vlastníctve či kontrole tohto autonómneho územia pod správou Dánska. Trump dodal, že ďalší priebeh rokovaní mu budú priamo hlásiť minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec Steve Witkoff.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen naznačil opatrný optimizmus. Podľa neho sa rokovací deň skončil lepšie, než sa začal, no zároveň zdôraznil potrebu reagovať na bezpečnostné obavy USA v Arktíde bez prekročenia zásadných hraníc dánskej suverenity.
Prvé detaily: Minerály, obrana a „Zlatná kupola“
V hodinách po rokovaniach sa začali objavovať prvé náznaky, čo by mohol možný kompromis obsahovať. Po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem Trump pripustil, že súčasťou dohody by mohli byť práva na využívanie bohatých nerastných zdrojov Grónska.
Zároveň spomenul možnú spoluprácu európskych spojencov na americkom projekte protiraketovej obrany známej ako „Zlatná kupola“, ktorý má chrániť územie USA pred útokmi balistických rakiet dlhého doletu.
Grónsko má pre Washington význam nielen pre svoju strategickú polohu, ale aj pre rozsiahle, zatiaľ len minimálne využívané zásoby vzácnych kovov. Tie sú kľúčové pre moderné technológie – od smartfónov až po elektromobily.
Trump pritom zdôraznil, že ide o dlhodobú víziu, ktorá má priniesť stabilitu v oblasti bezpečnosti aj prístupu k surovinám na celé generácie.
Suverenita zostáva citlivou témou
Generálny tajomník NATO zároveň uviedol, že otázka dánskej suverenity nad Grónskom nebola predmetom jeho rokovania s americkým prezidentom. Trump už skôr odmietol aj možnosť dlhodobého prenájmu ostrova.
Americké médiá však upozorňujú, že jednou z reálnych podôb budúceho usporiadania by mohla byť výstavba ďalších amerických vojenských základní na tomto území. Denník The New York Times s odvolaním sa na účastníkov rokovaní píše, že navrhovaný model by sa mohol podobať britským základniam na Cypre, ktoré fungujú v rámci zámorských území Spojeného kráľovstva.
Podľa existujúcich dohôd s Dánskom majú Spojené štáty už dnes právo rozmiestniť na Grónsku neobmedzený počet vojakov. V severozápadnej časti územia funguje základňa Pituffik, kde je dlhodobo dislokovaných viac než sto príslušníkov americkej armády.
