BRUSEL - Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu proti rasizmu, ktorá nadväzuje na akčný plán EÚ z rokov 2020 – 2025. Cieľom je Európa, v ktorej môžu ľudia prosperovať bez diskriminácie a plne sa zapájať do života spoločnosti. Stratégia reaguje na pretrvávajúci pocit rasovej diskriminácie, ktorý podľa prieskumu Eurobarometra stále vnímajú takmer dvaja z troch občanov.
Európska únia v posledných piatich rokoch dosiahla pokrok v boji proti rasizmu, najmä pri odstraňovaní prekážok spôsobených diskrimináciou a začleňovaní opatrení do všetkých politík EÚ. Napriek tomu podľa prieskumu Eurobarometra takmer dve tretiny občanov stále považujú rasovú diskrimináciu za vážny problém vo svojich krajinách. Nová stratégia na roky 2026 – 2030 sa preto zameriava na všetky formy rasizmu a diskriminácie, vrátane protičierneho rasizmu, protirómskeho zmýšľania, antisemitizmu, protiázijského rasizmu a nenávisti voči moslimom.
Kľúčové opatrenia stratégie
- Posilnenie presadzovania existujúcich antidiskriminačných právnych predpisov EÚ.
- Zváženie prísnejších sankcií pri nedodržiavaní smernice o rasovej rovnosti.
- Zosilnenie rámca boja proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, vrátane online priestoru.
- Podpora subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v členských štátoch, aby mohli efektívne vykonávať svoju prácu.
- Celoeurópska kampaň na zvýšenie informovanosti a podporu začleňovania.
„Rasizmus nemá v našej Únii miesto. Touto stratégiou EÚ proti rasizmu sa táto zásada mení na činy: posilnenie presadzovania našich právnych predpisov a boj proti diskriminácii. Budeme konať, aby sme zabezpečili dodržiavanie rovnosti v praxi v celej našej Únii,“ uviedla výkonná podpredsedníčka pre sociálne práva a zručnosti Roxana Mînzatuová.
Komisia bude zároveň podporovať členské štáty v odstraňovaní zaujatia v prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti a zrealizuje štúdiu na identifikáciu rizík pre najzraniteľnejšie skupiny.
Dosiahnutie Únie bez rasizmu je podľa Komisie spoločným cieľom. V stratégii sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzinárodných organizácií, európskych inštitúcií, členských štátov, miestnych a regionálnych orgánov, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, súkromného sektora aj občianskej spoločnosti.
