TEHERÁN - Brutálne potlačenie protestov v Iráne si podľa svedectiev lekárov vyžiadalo tisíce obetí. Z krajiny prenikajú správy o streľbe do davov, masových zraneniach a rodinách, ktoré po vypnutí internetu netušia, či ich blízki ešte žijú.
Lekárska správa hovorí o tisícoch mŕtvych
Najmenej 16 500 ľudí prišlo o život počas násilného zásahu iránskeho režimu proti protivládnym demonštráciám. Vyplýva to zo správy skupiny iránskych lekárov, ktorú získal britský denník The Times. Podľa zdravotníkov ide o bezprecedentné násilie, aké krajina nezažila celé desaťročia.
Rozsah represie umocnil desaťdňový výpadok internetu, ktorý prakticky odrezal obyvateľstvo od sveta. Tisíce rodín zostali bez akýchkoľvek informácií o osude svojich príbuzných.
Režim priznal len zlomok obetí
Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí minulý týždeň prvýkrát verejne pripustil, že od začiatku protestov zahynulo „niekoľko tisíc“ ľudí. Interná lekárska dokumentácia však podľa The Times hovorí o výrazne vyšších číslach – počas niekoľkých dní zásahov malo zomrieť až 16 500 demonštrantov a približne 330 000 ďalších utrpelo zranenia.
Ostrá streľba namiesto gumových projektilov
„Represie dosiahli úplne novú úroveň brutality,“ uviedol iránsko-nemecký chirurg Amír Parásta, ktorý sa podieľal na ošetrovaní zranených počas protestov už v roku 2022.
Podľa jeho slov bezpečnostné sily v minulosti používali gumové projektily a brokovnice mieriace najmä na oči. Aktuálne však nasadili ostrú vojenskú muníciu. Výsledkom sú strelné poranenia hlavy, krku a hrudníka, čo potvrdzujú aj ďalší lekári zapojení do ošetrovania obetí.
„Genocída pod rúškom digitálnej tmy“
Zdravotníci opisujú situácie, keď pacienti zomierajú napriek hodinám operácií, pretože nemocnice nemajú povolené vykonať ani základné úkony, ako je transfúzia krvi. „Bojujeme o životy, no režim nám zväzuje ruky,“ povedal pre The Times chirurg z Teheránu.
Rozhodnutie vlády úplne vypnúť internet označil za kľúčový nástroj represie. „Ide o genocídu pod rúškom digitálnej temnoty,“ dodal s tým, že bezpečnostné sily podľa neho nemajú v úmysle s násilím prestať.
Strach ísť do nemocnice
Mnohí zranení sa podľa lekárov zdravotníckym zariadeniam vyhýbajú. Obávajú sa, že ich bezpečnostné zložky priamo z nemocničných lôžok odvlečú do väzenia. Tento strach potvrdzujú aj videá, ktoré sa napriek cenzúre dostali na verejnosť.
Masové zranenia očí a streľba z výšky
Údaje zo šestnástich urgentných príjmov hovoria o 700 až 1 000 ľuďoch, ktorí prišli o zrak aspoň na jednom oku. Len klinika Núr v Teheráne zdokumentovala približne 7 000 očných poranení. „Počet zranení spôsobených brokovnicami je taký veľký, že nevieme, koho liečiť skôr,“ uviedol tamojší lekár.
Svedectvá hovoria o ostreľovaní demonštrantov zo striech budov, o milíciách pohybujúcich sa po mestách na motorkách a pick-upoch vybavených guľometmi. Objavili sa aj správy o zapojení zahraničných šiitských milícií vrátane Hašd aš Šaabí.
„Ostreľovači strieľali ľudí do chrbta. Kráčali sme ulicou, keď zrazu ľudia vedľa nás padli na zem. Keď sme sa ich snažili odniesť, spustili paľbu aj na nás,“ opísal jeden zo svedkov.
Satelity prerazili informačnú blokádu
Podrobnejšie informácie začali z krajiny prenikať od 8. januára, keď sa lekárom podarilo komunikovať so zahraničím prostredníctvom satelitnej siete Starlink. Jej používanie je však v Iráne prísne zakázané a spojené s vysokým rizikom represálií.
Rodiny platia za telá zabitých
Režim podľa BBC systematicky vydiera pozostalých. Úrady od nich požadujú vysoké sumy, cynicky označované ako „peniaze za guľky“, výmenou za vydanie tiel zabitých demonštrantov.
The Times opísal prípad rodičov dvadsaťročnej dievčiny zastrelenej v Isfaháne, ktorí zaplatili 700 miliónov túmánov – približne 4 100 eur – len preto, aby sa mohli s dcérou rozlúčiť. Policajt im údajne dovolil zostať len niekoľko minút pri jej tele. Väčšina rodín však podobnú možnosť ani nedostane.
Mladá generácia v centre protestov
Drvivá väčšina obetí je mladšia ako 30 rokov. Medzi zabitými a zranenými sú študenti, športovci, umelci aj malé deti. Práve mladí ľudia tvoria jadro protestného hnutia, ktoré vyrástlo z frustrácie z ekonomickej krízy, korupcie a dlhoročných represálií.
Podľa analytikov ide o generáciu, ktorá odmieta podriadiť sa režimu a žiada normálny život. Tento postoj podľa nich zásadne mení politickú dynamiku v krajine.
