WASHINGTON - Západné spravodajské služby a vojenskí analytici upozorňujú, že Moskva zrýchľuje prípravy, ktoré môžu viesť k širšiemu konfliktu. Vývoj okolo Ukrajiny, Nemecka aj vnútri NATO naznačuje, že časový horizont hrozby sa skracuje.
Americká úloha v Paríži sa oslabila
Z finálnej verzie Parížskej deklarácie tzv. Koalície ochotných vypadli konkrétne záväzky Spojených štátov podporiť mnohonárodné sily pre Ukrajinu v prípade nového ruského útoku. Informoval o tom ukrajinský portál European Pravda, ktorý mal k dispozícii skorší návrh dokumentu, rovnako ako redakcia Politico.
Pôvodná verzia rátala s tým, že USA by v prípade napadnutia týchto síl poskytli spravodajskú a logistickú podporu. V konečnom texte sa už hovorí len o „navrhovanej podpore USA“, pričom Spojené štáty nie sú formálnym signatárom deklarácie.
Ako uviedla kancelária francúzskeho prezidenta, dokument bol síce detailne konzultovaný s Washingtonom, no prijali ho výlučne členovia koalície. Deklarácia zároveň potvrdzuje, že všetky zabezpečovacie opatrenia budú realizované výhradne na žiadosť Ukrajiny a až po dôveryhodnom zastavení bojov.
Koordinácia v Paríži a poľská logistika
Štáty podporujúce Ukrajinu sa dohodli aj na vytvorení koordinačného centra USA, Ukrajiny a Koalície ochotných na operačnom veliteľstve v Paríži. Poľský premiér Donald Tusk po rokovaní uviedol, že deklaráciu dopĺňajú pracovné dokumenty, ktoré presne určujú úlohy jednotlivých krajín.
Poľsko podľa neho prevezme vedúcu úlohu v logistických a organizačných otázkach, uvádza TVP World.
Macron naznačil možný kontakt s Putinom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre televíziu France 2 pripustil, že v nasledujúcich týždňoch zvažuje určitú formu kontaktu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra Bloomberg, podľa ktorej má ísť o snahu udržať komunikačný kanál otvorený aj napriek pokračujúcej vojne.
ISW varuje NATO pred skrátením časového horizontu
Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) existuje reálne riziko, že Rusko bude schopné ohroziť NATO skôr než v roku 2029, ako predpokladajú viaceré západné odhady. ISW sa odvoláva na nemecký vojenský dokument, ktorý analyzuje ruské skryté operácie proti kritickej infraštruktúre v Nemecku.
Dokument opisuje sabotáž, kybernetické útoky a dezinformačné kampane ako súčasť tzv. „fázy nula“ – teda prípravnej etapy pred možným otvoreným konfliktom medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Informácie o dokumente priniesli Bloomberg, Politico a denník Welt.
Aj keby vojna na Ukrajine pokračovala bez zásadnej zmeny, Moskva by podľa hodnotenia nemeckých plánovačov mala byť schopná vybudovať potrebné kapacity najneskôr do roku 2029. ISW však upozorňuje, že v prípade prímeria by sa tento proces mohol výrazne urýchliť, keďže by Rusko získalo priestor na preskupenie síl a dozbrojenie.
Hybridná vojna ako predohra konfliktu
Nemeckí vojenskí plánovači varujú, že súčasná vlna kyberútokov, sabotáží a informačných operácií môže predstavovať úvodnú fázu širšieho konfliktu. Dokument má 24 strán a slúži ako základ pre koordináciu civilných a vojenských zložiek v prípade, že by sa Nemecko stalo kľúčovým tranzitným uzlom pre spojenecké sily, píše Politico.
Menej útokov na Ukrajinu, vyššia presnosť
Zároveň sa mení aj charakter ruských vzdušných útokov na Ukrajinu. Podľa ukrajinského portálu Novynarnia, ktorý vychádza z denných hlásení vzdušných síl, Rusko v decembri použilo menej dronov a rakiet než v predchádzajúcom mesiaci, no zásahy boli presnejšie.
Počas nočných útokov vypálilo Rusko v decembri 5 207 projektilov, z toho viac než 5 000 dronov typu Šáhid a 176 rakiet. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť približne 4 257 cieľov, no takmer 920 projektilov zasiahlo ciele na zemi na viac než 400 miestach.
Najmasívnejšie útoky zaznamenali ukrajinské sily 6., 13., 23. a 27. decembra, keď Rusko v jednotlivých vlnách vypálilo stovky dronov a desiatky rakiet.
