WASHINGTON - Washington predstavil Európe návrh, ktorý vyvolal šok aj obavy. Podľa informácií z amerických médií by súčasťou povojnovej obnovy Ukrajiny mal byť aj návrat Ruska do globálnej ekonomiky – vrátane investícií a energetických dodávok.
Návrh, ktorý v Bruseli zdvihol obočie
Spojené štáty predložili európskym partnerom plán, ktorý ide ďaleko za rámec bežných mierových rokovaní. Dokumenty, s ktorými sa oboznámil americký denník The Wall Street Journal, načrtávajú nielen obnovu Ukrajiny po ruskej invázii, ale aj cestu k opätovnému ekonomickému zapojeniu Ruska do svetových štruktúr.
Práve táto časť vyvolala v európskych metropolách silné rozpaky. Niektorí diplomati otvorene spochybňujú, či sa americké návrhy dajú vôbec brať vážne.
Zmrazené miliardy a jadrová elektráreň
Jedna z príloh mierových návrhov sa venuje využitiu približne 200 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív. Tieto peniaze by mali smerovať na veľké projekty na Ukrajine, vrátane výstavby rozsiahleho dátového centra.
Zaujímavým – a zároveň kontroverzným – bodom je, že by ho mala napájať Záporožská jadrová elektráreň, ktorá je v súčasnosti pod ruskou okupáciou.
Americká vízia návratu Ruska
Ďalší dokument ide ešte ďalej. Spojené štáty v ňom opisujú, ako by sa ruská ekonomika mohla opäť integrovať do globálneho systému. Kľúčom majú byť investície amerických firiem do strategických sektorov – od ťažby vzácnych surovín cez arktickú ropu až po obnovenie exportu ruského plynu a ropy do západnej Európy a ďalších regiónov.
Práve tento scenár vyvolal medzi európskymi predstaviteľmi najväčší odpor.
„Nová Jalta,“ varujú diplomati
Európski činitelia, ktorí s americkým denníkom hovorili pod podmienkou anonymity, reagovali ostro. Jeden z nich priznal, že pochybuje, či sú niektoré americké návrhy myslené vážne. Iný zašiel ešte ďalej a prirovnal situáciu k Jaltskej konferencii z roku 1945, kde veľmoci rozhodovali o povojnovom usporiadaní Európy bez účasti dotknutých štátov.
Obavy sa sústreďujú najmä na to, že by sa o budúcnosti regiónu opäť rozhodovalo bez priamej účasti Európy a Ukrajiny.
Európsky pohľad: zbrane, nie úľavy
Európska únia má pritom na zmrazené ruské aktíva úplne iný názor. Chce ich využiť ako základ pre pôžičku Ukrajine, ktorá by jej umožnila nakupovať zbrane na pokračovanie obrany proti ruskej agresii.
Zásadný rozpor panuje aj v energetike. EÚ sa dlhodobo snaží odstrihnúť od ruského plynu a už sa dohodla, že od 1. januára 2028 do Únie nepríde ani kubický meter. Návrh na obnovenie dodávok preto vníma ako krok späť.
Európanov zároveň znepokojuje, že americký prístup by mohol Rusku poskytnúť čas a zdroje na oživenie hospodárstva a posilnenie vojenských kapacít.
Tlak na mier za ruských podmienok
Napätie medzi USA a Európou sa tým nekončí. Prezident Donald Trump podľa dostupných informácií tlačí na čo najrýchlejšie uzavretie mierovej dohody a v rokovaniach výrazne uprednostňuje ruské záujmy.
Na Kyjev vyvíja tlak, aby bez boja odovzdal celý Donbas – región, ktorý sa Rusku nepodarilo úplne ovládnuť ani po jedenástich rokoch bojov. Ukrajina má stále pod kontrolou viac než štvrtinu územia a jeho dobytie by Moskve pravdepodobne trvalo ďalšie roky. Súčasťou amerických požiadaviek má byť aj vzdanie sa ukrajinských ambícií vstúpiť do NATO.
Kyjev aj európske štáty to odmietajú a zdôrazňujú, že o územných otázkach sú ochotné rokovať až po uzavretí prímeria.
Moskva reaguje opatrne
Kremeľ po zverejnení informácií reagoval zdržanlivo. Hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko má záujem o zahraničné investície, no verejné debaty o konkrétnych plánoch odmieta. Na otázky týkajúce sa využitia zmrazených aktív na financovanie ukrajinskej obrany neodpovedal.
Zároveň však ruskí propagandisti už niekoľko týždňov otvorene hrozia Európe následkami, ak by takýto mechanizmus schválila.
