LONDÝN - Británia v nasledujúcich dňoch uzná Palestínsky štát, a to po tom, čo americký prezident Donald Trump ukončí svoju štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, informoval v stredu britský denník The Times. Britský premiér Keir Starmer už koncom júla oznámil, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v Pásme Gazy, Británia v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínsky štát.
Palestínsky štát sa chystá uznať aj Francúzsko, Kanada či Austrália. Izrael tvrdí, že takýto krok odmení palestínske hnutie Hamas, proti ktorému židovský štát už takmer dva roky vedie v Pásme Gazy vojnu, ktorá si vyžiadala najmenej 65 062 obetí na životoch. The Times informuje, že Británia oznámi uznanie Palestíny po tom, čo Trump vo štvrtok ukončí svoju návštevu Británie.
Šéf Bieleho domu v júli vyhlásil, že mu neprekáža, ak Británia pristúpi k takémuto kroku, no ako informuje agentúra Reuters, USA - spojenci Izraela - odvtedy jasne vyjadrili svoj nesúhlas s akýmkoľvek podobným krokom zo strany svojich európskych spojencov.
Británia dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, avšak v minulosti britskí predstavitelia uviedli, že k takémuto riešeniu môže dôjsť až vtedy, keď nastane správny čas. Palestínsky štát v súčasnosti uznáva 147 zo 193 členských krajín OSN.
Starmer v lete uviedol, že Británia v septembri uzná palestínsku štátnosť ak sa Izrael nezaviaže k prímeriu a dlhodobo udržateľnému mieru, ktorý by viedol k spomínanému riešeniu v podobe dvoch štátov, a ak neumožní OSN obnoviť dodávky humanitárnej pomoci na vojnou zničené palestínske územie.
Tieto podmienky však Izrael podľa denníka The Guardian pravdepodobne nesplní, keďže izraelská vláda sa stavia proti nim. Izraelské sily v uplynulom období zintenzívnili útoky v palestínskej enkláve a začali tiež ofenzívu v meste Gaza, kde podľa OSN panuje hladomor. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) navyše v utorok uviedli, že dospeli k záveru, že Izrael od októbra 2023 pácha v Pásme Gazy genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov.
Karol III. vyzdvihol Trumpa za jeho „odhodlanie“ hľadať riešenie konfliktov
Britský kráľ Karol III. v stredu počas hostiny na Windsorskom hrade na počesť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pricestoval na historickú druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, ocenil „osobné odhodlanie“ Trumpa o dosiahnutie mieru. Informuje AFP a BBC.
"Naše krajiny spolupracujú na podpore kľúčových diplomatických snáh, pričom jednou z nich, pán prezident, je vaše osobné odhodlanie hľadať riešenie niektorých z najťažšie riešiteľných konfliktov vo svete s cieľom zabezpečiť mier,“ povedal britský kráľ pred viac ako 100 hosťami.
Americký prezident označil svoju návštevu Spojeného kráľovstva za „jednu z najväčších ctí“ a vzdal hold transatlantickému vzťahu. Trump a manželkou Melaniou dorazili do sídla britských panovníkov západne od Londýna vrtuľníkom a privítali ich princ William s manželkou Catherine. Následne sa zvítali s Karolom III. a kráľovnou Kamilou.
Šéfa Bieleho domu čakalo prijatie s plnými vojenskými poctami, podľa britských predstaviteľov najväčšia takáto ceremónia pre štátnu návštevu, na akú si v krajine pamätajú, pričom sa na nej zúčastnilo 1300 príslušníkov britskej armády.
Britský kráľ a americký prezident si podľa AFP vymenili dary - kráľovská rodina darovala americkému prezidentovi knihu pri príležitosti 250. výročia vyhlásenia nezávislosti USA, ktoré si krajina pripomenie budúci rok, a Trump daroval Karolovi repliku meča, ktorý vlastnil americký prezident Dwight Eisenhower.
Návštevu amerického prezidenta v Británii sprevádzajú aj rozsiahle protesty. AFP informuje, že približne 5000 ľudí pochodovalo v centre Londýna, pričom demonštranti mávali palestínskymi vlajkami a držali transparenty s nápismi ako: „Migranti vitajte, Trump nie je vítaný.“
Trump je prvým americkým prezidentom, ktorý bol pozvaný na druhú štátnu návštevu Británie. Predošlú návštevu absolvoval v júni 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia, pričom ho vtedy privítala kráľovná Alžbeta II., matka súčasného britského panovníka. Americký prezident v stredu absolvoval aj súkromné stretnutie s princom Williamom a jeho manželkou Catherine, ktoré Kensingtonský palác opísal ako „vrúcne a priateľské“.
Na benefičnom koncerte pre Palestínu vystúpili desiatky umelcov i aktivistov
V londýnskej Aréne Wembley sa v stredu konalo najväčšie britské benefičné podujatie na podporu obyvateľov Pásma Gazy. Na koncerte „Together for Palestine“ (Spoločne pre Palestínu) vystúpili desiatky umelcov či aktivistov, pričom podľa agentúry AFP bola hala s kapacitou 12.500 miest vypredaná.
Tento koncert bol najnovším zo série propalestínskych podujatí v Londýne, v ktorom sa od začiatku už takmer dva roky trvajúcej vojny v Pásme Gazy konalo množstvo demonštrácií na podporu Palestíny.
Britský hudobník a politický aktivista Brian Eno zorganizoval zbierku na podporu charitatívnych organizácií pracujúcich na palestínskom území. Chcel taktiež povzbudiť známe osobnosti, aby sa verejne vyjadrili v súvislosti s touto vojnou, ktorá zničila palestínske územie a vyžiadala si viac ako 65-tisíc mŕtvych.
Podľa denníka The Guardian vystúpilo na podujatí 69 umelcov, rečníkov či aktivistov vrátane herca Benedicta Cumberbatcha, herečky Florence Pugh či dokumentaristu a novinára Louisa Therouxa, ktorý vo svojom najnovšom dokumentárnom filme „Louis Theroux: Osadníci“ zavítal na okupovaný Západný breh Jordánu, kde robil rozhovory s tamojšími izraelskými osadníkmi.
„Mlčanie tvárou v tvár takému utrpeniu nie je neutralita. Je to spolupáchateľstvo,“ vyhlásila herečka Florence Pugh. Britsko-americký novinár Mehdi Hasan pripomenul, že počas súčasnej vojny v Pásme Gazy zahynulo viac novinárov ako v prvej i druhej svetovej vojne, Vietnamskej vojne či vo vojne v Iraku dokopy.
Eno pre AFP povedal, že pred rokom by nijaké podujatie so slovom „Palestína“ v názve nebolo prijaté v žiadnej sále, ale veci sa podľa neho zmenili. „Izrael si myslel, že každý bude v poriadku s vyhladovaním celého obyvateľstva...Myslím, že to zmenilo názor ľudí,“ povedal.
Dav mávajúci palestínskymi vlajkami privítal aj osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francescu Albaneseovú, ktorá je vystavená ostrej kritike zo strany Izraela a niektorých jeho spojencov, uviedla AFP. USA na Albaneseovú v júli uvalili sankcie.
OSN v auguste vyhlásila hladomor v meste Gaza, kde izraelské sily v uplynulom období zintenzívnili útoky, pri ktorých okrem iného ničia výškové budovy. Za hladomor je podľa OSN, ale aj iných humanitárnych organizácií zodpovedný práve Izrael, ktorý však toto obvinenie opakovane odmietol. Vyšetrovatelia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v utorok uviedli, že dospeli k záveru, že Izrael od októbra 2023 pácha v palestínskom Pásme Gazy genocídu s úmyslom zničiť Palestínčanov. Aj toto obvinenie Izrael odmietol.
