BRUSEL - Záznamy, ktoré nikdy nemali zmiznúť. Počas pandémie si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a šéf farmaceutického gigantu Pfizer vymieňali dôverné správy. Dnes už však nikto netuší, čo presne obsahovali – pretože boli vymazané. V pozadí celého prípadu stojí škandál, ktorý opäť rozvíril podozrenia z netransparentnosti v najvyšších európskych kruhoch.
SMS, ktoré mohli zmeniť dejiny
Píše sa rok 2020. Pandémia COVID-19 vrcholí, svet je paralyzovaný a štáty zúfalo hľadajú cestu k vakcínam. V tomto chaose prebieha aj mimoriadne citlivá komunikácia medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom – prostredníctvom súkromných SMS správ.
Správy, ktoré mohli odhaliť, ako prebiehali zákulisné dohody o miliardových nákupoch vakcín. Správy, ktoré už dnes neexistujú.
Keď sa novinári pýtajú a odpoveď znie: nič sme nenašli
Americký denník The New York Times podal na Európsku komisiu žalobu. Žiadal prístup k SMS správam, ktoré mali byť podľa predpisov o slobodnom prístupe k informáciám sprístupnené verejnosti. Von der Leyenová ich však odmietla zverejniť. V máji 2024 súd konštatoval, že Komisia neposkytla „vierohodné vysvetlenie“, prečo prístup k týmto správam zamietla.
Komisia následne v liste zo dňa 28. júla odpovedala, že von der Leyenovej šéf kabinetu Björn Seibert len nedávno – konkrétne minulý mesiac – skontroloval mobilný telefón, ktorý predsedníčka používala, vrátane aplikácie Signal. Výsledok? Žiadne relevantné správy sa nenašli.
Vymazané, zabudnuté, recyklované
Ako to teda bolo? Európska komisia tvrdí, že už v roku 2021 prebehla prvá kontrola zariadenia a bolo vraj jasné, že SMS správy slúžili len na koordináciu telefonátov medzi von der Leyen a Bourlom. Neobsahovali vraj žiadne „dôležité informácie trvalého charakteru“, a preto sa nearchivovali. Išlo podľa nich o „prchavú“ elektronickú komunikáciu bez významu pre verejný záujem.
Zariadenie, na ktorom boli SMS uložené, bolo medzitým niekoľkokrát vymenené. Posledná výmena prebehla v polovici roka 2024. Telefóny boli formátované a recyklované. Správy tak boli fyzicky zničené už najneskôr v júli 2023.
Právne kľučky a šok verejnosti
Podľa platných pravidiel EÚ musia byť dokumenty archivované len vtedy, ak obsahujú zásadné informácie alebo v prípade, že si ich vyžaduje rozhodovacia činnosť inštitúcií. Komisia tvrdí, že SMS správy túto podmienku nespĺňali.
Mnohí odborníci však poukazujú na to, že práve v týchto správach sa mohli nachádzať dôkazy o tom, ako boli uzatvárané zmluvy s Pfizerom v hodnote miliárd eur. Kritici navyše obviňujú von der Leyenovú a jej pravú ruku Seiberta z nadmernej koncentrácie moci a z toho, že úzkostlivo kontrolujú, kto má prístup k informáciám a kto rozhoduje v kľúčových oblastiach politiky.
Pfizergate: podozrenia, ktoré nezmizli
Celá kauza, ktorú médiá pomenovali Pfizergate, nezostala len pri právnych sporoch. Práve tento škandál sa stal jedným z hlavných dôvodov, prečo musela von der Leyen čeliť historickému hlasovaniu o nedôvere v Európskom parlamente. Stalo sa tak 10. júla 2025 – a išlo o vôbec prvé hlasovanie tohto typu proti predsedovi Komisie za posledné desaťročie. Napriek očakávaniam ho však ustála.
Obvinenia z netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami a pokusov o ovplyvňovanie volieb však zostávajú na stole.
Otázky, ktoré Brusel nezodpovedal:
- Kto rozhodol o vymazaní správ?
- Kto zodpovedá za recykláciu telefónu, ktorý mohol obsahovať kľúčové dôkazy?
- A čo presne bolo napísané v správach medzi von der Leyenovou a Bourlom?
Kým odpovede na tieto otázky chýbajú, dôvera verejnosti v európske inštitúcie sa naďalej otriasa. Správy sa možno stratili, ale podozrenia pretrvávajú.
