BRATISLAVA - Prezident Trump svojou colnou politikou výrazne zasiahol obchod s Čínou a Európskou úniou, pričom Slovensko sa ocitlo v mimoriadne ťažkej situácii. Analýza českých ekonómov z Patria Finance a ČSOB odhalila alarmujúce výsledky skutočných dopadov ciel. Najhoršie sme na tom skončili my - slovenský export, najmä automobilový priemysel, čelí 25% zdraženiu, čo prakticky znemožňuje predaj slovenských áut v USA.
Americká obchodná politika sa stala ústrednou témou na trhoch, no len málo ľudí skutočne chápe, akým colným sadzbám jednotlivé krajiny čelia. Chaotické kroky prezidenta Trumpa vytvorili extrémne neprehľadné prostredie. Českí ekonómovia sa preto rozhodli analyzovať tvrdé dáta z amerického colného úradu, ktoré berú do úvahy hodnotu dovážaného tovaru zaťaženého tarifami a konkrétnu výšku skutočne zaplatených ciel na hranici. Takto definovaná efektívna colná sadzba je podľa nich vhodným ukazovateľom miery protekcionizmu, ktorá na základe májových dát prudko narástla.
"Zaťaženie Európskej únie dosahuje 13,5%, pričom medzi jednotlivými štátmi sú viditeľné rozdiely. Najvyššiemu efektívnemu clu s takmer 25% sadzbou čelí Slovensko. Česko je naopak vystavené podpriemernej colnej záťaži na úrovni 12,6%, napriek tomu ide o výrazný nárast z priemerných 3,4% v poslednej dekáde," opisujú ekonómovia.
Ekonómovia vysvetľujú, prečo je medzi Českom a Slovenskom taký rozdiel. "Ide primárne o štruktúru vývozov do USA. Slovensko exportuje najmä luxusné automobily, ktoré sú zaťažené pôvodnou sadzbou 2,5%, ako aj dodatočným 10% recipročným clom a 25% špecifickým clom na automobily. Práve to ho v tejto chvíli robí veľmi zraniteľným," opisujú s tým, že oproti tomu Česko do Ameriky žiadne vozidlá nevyváža a časť celkovo neveľkého exportu nie je - okrem recipročných ciel - zaťažená dodatočnou daňou vôbec, ako napríklad farmaceutické výrobky.
Za zaujímavý považujú aj pohľad na najvýznamnejších obchodných partnerov Spojených štátov. "V prípade Číny dosahuje efektívne clo mierne nad 50%, čo je približne štvornásobok dlhodobého priemeru. Skokovému nárastu čelí aj Mexiko (25,2%), ale ešte výraznejšie Kanada, u ktorej došlo k nárastu z 0,7% na 21,1%," približujú ekonónovia a dodávajú, že celkovo USA uvaľujú na všetok dovážaný tovar efektívne clo vo výške 20,1%.
Českí ekonomóvia upozorňujú, že ak dôjde začiatkom augusta k naplneniu Trumpových hrozieb v podobe zvýšenia ciel voči najväčším obchodným partnerom, je potrebné počítať s ďalším prudkým nárastom protekcionizmu. "Napriek extrémnej neistote ohľadom ďalších Trumpových krokov, voči EÚ vidíme priestor na vyjednávanie a nakoniec aj rozumnú dohodu. Z pohľadu makroekonomických dopadov americkej colnej politiky bude kľúčové sledovať nielen výšku plošných sadzieb, ale aj sektorových ciel, voči ktorým sú jednotlivé európske štáty rôzne zraniteľné," konštatujú na záver.
Trump zvyšuje požiadavky na clá na obchodných rokovaniach s EÚ na 15 - 20 %
Americký prezident Donald Trump zvýšil svoje požiadavky na obchodných rokovaniach s Európskou úniou (EÚ). Najnovšie sa snaží o minimálne clo vo výške 15 až 20 % pri akejkoľvek potenciálnej dohode. Uviedli to v piatok noviny Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami. Vyplýva to z minulotýždňových správ Reuters a businesstimes. Tento tvrdší postoj prichádza po týždňoch rokovaní, ktoré sa zameriavali na zachovanie základného cla vo výške 10 % na väčšinu tovarov z EÚ. Trump údajne nereagoval ani na ponuku EÚ na zníženie ciel na automobily. A zdá sa, že chce zachovať clo vo výške 25 % pre automobilový sektor.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič veľvyslancom EÚ predložil pesimistické hodnotenie najnovšieho kola rokovaní vo Washingtone, uvádza sa v správe FT. Americký predstaviteľ naznačil, že administratíva USA sa teraz na rokovaniach s EÚ zameriava na recipročnú colnú sadzbu, ktorá presahuje 10 %, a to aj v prípade dosiahnutia dohody.
