BRUSEL - Čo by sa stalo, keby Rusko napadlo Estónsko – členskú krajinu NATO? Odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by si mnohí mysleli. Bývalý vysoký predstaviteľ Aliancie Rob Bauer pripúšťa, že nie každý útok automaticky znamená aktiváciu článku 5. Rétorika Moskvy, rastúca agresivita a snaha otestovať odhodlanie Západu vyvolávajú v týchto dňoch na summite NATO v Haagu nepríjemné otázky.
Malý útok, veľká dilema: Článok 5 nie je automatika
Rob Bauer, bývalý predseda Vojenského výboru NATO, ktorý bol vo funkcii do januára tohto roka, pre denník Die Welt otvorene pripustil, že v prípade tzv. „malého útoku“ na krajinu ako Estónsko by Aliancia nemusela okamžite reagovať vojensky.
„Ak operácia neohrozí územnú celistvosť členskej krajiny v plnom rozsahu, zostáva priestor na konzultácie. Otázka potom znie: Chceme ísť do vojny, alebo nie?“ vysvetlil Bauer.
Hoci oficiálna doktrína hovorí o tom, že útok na jedného je útokom na všetkých, realita medzinárodnej politiky a opatrnosť veľmocí by mohli viesť k váhaniu.
Moskva skúša, čo si môže dovoliť
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 odborníci varujú, že Kremeľ by mohol chcieť otestovať pripravenosť NATO priamo na jeho hraniciach. Bauer naznačil, že Vladimir Putin zatiaľ Alianciu nepovažuje za bezprostrednú hrozbu, čo dokazuje aj vlažná reakcia Moskvy na vstup Fínska do NATO.
Jadrové vyhrážky Kremľa podľa Bauera zatiaľ zostávajú prevažne v rovine rétoriky.
Zelení mužíčkovia a estónsky test odhodlania
Riziko tichej agresie potvrdzuje aj šéf nemeckej zahraničnej rozviedky Bruno Kahl. V podcaste Table Today pripomenul, že Moskva by sa mohla pokúsiť o „ukrajinský scenár“ v Estónsku.
„V Kremli sú ľudia, ktorí neveria, že článok 5 NATO funguje. A radi by si to vyskúšali,“ vyhlásil Kahl. Nepredpokladá však otvorenú inváziu – stačilo by vyslať do Estónska neoznačených ruských vojakov pod zámienkou ochrany ruskej menšiny, podobne ako v prípade Krymu v roku 2014.
Vojna nezačína fanfárami, varujú experti
Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna pripomína, že vojny dnes nezačínajú pompéznymi pochodmi či nástupmi armád na hraniciach. „Agresia proti Európe už prebieha. A na otestovanie NATO nepotrebujete kompletné vojenské sily,“ upozornil v rozhovore pre Aktuálně.cz.
Aj preto je dôležité, aby Aliancia nezostala len pri slovách.
Summit v Haagu: 5 % HDP na obranu a ruská hrozba v centre pozornosti
V týchto dňoch sa v holandskom Haagu koná summit NATO, ktorý potvrdzuje, že bezpečnostná situácia v Európe je vážna. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte oznámil, že členské štáty plánujú zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP.
Za najväčšiu hrozbu označil práve Rusko. Rutte už pred niekoľkými týždňami varoval v Londýne, že Kremeľ by mohol byť schopný zaútočiť na Alianciu do piatich rokov. Poukázal pritom na alarmujúci fakt: „Putinova ekonomika funguje v režime totálnej vojny. Hoci ekonomika krajín NATO je 25-krát väčšia, Rusko vyrába štyrikrát viac munície.“
NATO na rázcestí
Rastúca vojenská produkcia Ruska, hybridné hrozby a neistota ohľadom pripravenosti Aliancie zvyšujú tlak na lídrov NATO. Ak má byť kolektívna obrana viac než len papierová formulka, bude si to podľa expertov vyžadovať nielen odvahu, ale aj jasné činy.
