VATIKÁN - Pápež Lev XIV. vyzval v nedeľu v reakcii na útoky Spojených štátov na jadrové ciele v Iráne na ukončenie tragédie vojen. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne. Informuje AFP a portál Vatican News.
„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“. Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy.
„V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev. „Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal.
Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“. Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, dodal.
„Vojna problémy nerieši... Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov - rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev.
Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!... Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV..
Útok USA je pochopiteľnou snahou zabrániť vývoju jadrových zbraní, uviedol Fiala
Jadrový program Iránu vážne ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť, dnešný americký útok na tri iránske jadrové prevádzky je tak pochopiteľnou snahou zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní, uviedol dnes na sieti X premiér Petr Fiala (ODS). Dúfa, že vojenská akcia USA prinúti iránsky režim k rokovaniam, ktoré by viedli k upokojeniu situácie na Blízkom východe. Podľa šéfa českej diplomacie Jána Lipavského (nestr.) Česko situáciu na Blízkom východe pozorne sleduje a je pripravené podporiť všetko úsilie, ktoré by viedlo k diplomatickému riešeniu a zachovaniu regionálnej stability.
Spojené štáty zaútočili na tri jadrové prevádzky v Iráne v noci na dnes. Priamo sa tak zapojili do izraelsko-iránskej vojny, ktorú začal 13. júna Izrael v snahe zničiť iránsky jadrový program. Podľa Izraela Teherán vyvíja jadrovú zbraň, to ale iránske vedenie odmieta. "Vojenská akcia USA, ktorá podporila úsilie Izraela, snáď konečne prinúti iránsky režim k rokovaniu, ktoré by viedlo k upokojeniu situácie na Blízkom východe," reagoval na situáciu český premiér.
Podľa Lipavského boli dôvody, ktoré viedli Spojené štáty k nočnej akcii, pochopiteľné. "Chápeme bezpečnostné dôvody, ktoré Spojené štáty k tomuto kroku viedli – iránsky jadrový program dlhodobo predstavoval hrozbu pre celý svet," konštatoval. Doplnil, že ČR je v kontakte so svojimi spojencami v EÚ a NATO.
Minister dopravy Martin Kupka (ODS) vníma americké údery ako významný krok k zníženiu globálnych bezpečnostných hrozieb kvôli jadrovému programu Iránu. "Irán je nepochybne bezpečnostná hrozba," zdôraznil dnes v televízii Nova Kupka. Ako hrozbu pre celý svet označil jadrový program v Iráne tiež podpredseda ANO Karel Havlíček. Zároveň však varoval pred ďalším vyostrením situácie.
Břetislav Tureček z Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite Praha nechcel oprávnenosť úderov na Irán hodnotiť. Pripomenul, že nie je isté, či Irán naozaj smeroval k výrobe jadrových zbraní. "Správy o obohacovaní uránu môžu byť tiež psychologický tlak na protivníkov," povedal. Tureček predpokladá, že Irán chystá odvetu, ktorá môže zacieliť napríklad aj na americké základne v regióne. To podľa neho zvyšuje riziko vtiahnutia aj ďalších krajín do konfliktu. Podľa bezpečnostného experta Vlastislava Brezu americký útok minimálne pribrzdil iránsky jadrový program o niekoľko rokov.
USA zaútočili na jadrové prevádzky v Iráne, krajiny regiónu to odsúdili
Spojené štáty v noci na dnes zaútočili na tri jadrové prevádzky v Iráne, a priamo sa tak zapojili do izraelsko-iránskej vojny. Irak, Saudská Arábia či Omán útoky odsúdili a vyjadrili obavy z ohrozenia stability celého regiónu. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová či britský premiér Keir Starmer vyzvali Irán na návrat k rokovaciemu stolu, podľa šéfa jeho diplomacie Abbása Arakčího ale od neho Teherán nikdy neodišiel. Iránska opozícia v exile vyzvala iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího na odstúpenie. Odvetu za útoky sľúbili tiež jemenskí povstalci a odsúdilo ich aj palestínske teroristické hnutie Hamas.
Spojené štáty, ktoré rokovali s Iránom o jeho jadrovom programe do 13. júna, keď Izrael začal túto vojnu, v noci na dnes zaútočili v Iráne na jadrové prevádzky Fordo, Natanz a Isfahán. Rovnako ako Izrael útoky zdôvodnili tým, že chcú zabrániť Iránu v získaní jadrovej bomby. Americký prezident Donald Trump odkázal iránskemu vedeniu, že ak nepristúpi na mier, čakajú ho oveľa väčšie údery. O najnovšej eskalácii má rokovať v pondelok Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) či ministri zahraničia EÚ.
Trump uviedol, že všetky tri jadrové prevádzky, vrátane toho vo Forde vybudovanom vo vnútri hory a v Natanze, kde je hlavné iránske zariadenie na obohacovanie uránu, sú zničené. MAAE uviedla, že v okolí neeviduje zvýšenú úroveň radiácie. Podľa jedného iránskeho činiteľa bol obohatený urán pred americkými údermi presunutý inam.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu USA poďakoval, podľa neho história ukáže, že Trump zakročil proti najnebezpečnejšiemu režimu, ktorý ohrozoval existenciu Izraela. Šéf iránskej diplomacie v reakcii na útoky uviedol, že na základe Charty OSN a jej ustanovení umožňujúcich legitímnu reakciu si Irán vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej suverenity a obyvateľov.
Irak, Saudská Arábia, Katar či Omán a tiež generálny tajomník OSN António Guterres vyjadrili obavy ohľadom nebezpečnej eskalácie v regióne. Omán, ktorý sprostredkoval americko-iránske rokovania o jadrovom programe Teheránu, kým ich nezastavili izraelské útoky na Irán, označil americké útoky na Irán za porušenie medzinárodného práva. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev povedal, že Trump, ktorý nastúpil ako mierotvorca, zatiahol USA do ďalšej vojny.
Británia sa na americkom útoku nepodieľala, ale bola o ňom vopred informovaná. Premiér Keir Starmer povedal, že USA to urobili preto, aby zmiernili vážnu hrozbu iránskeho jadrového programu. Starmer tiež vyzval Teherán na návrat k rokovaciemu stolu. "Minulý týždeň sme rokovali s USA, keď sa Izrael rozhodol túto diplomaciu zhatiť. Tento týždeň sme viedli rokovania s tromi európskymi krajinami a Európskou úniou, keď sa USA rozhodli túto diplomaciu zhatiť. Aký záver by ste z toho vyvodili?," napísal Arakčí na X. "Ako sa môže Irán vrátiť k niečomu, čo nikdy neopustil," dodal. V piatok rokovali v Ženeve o iránskom jadrovom programe ministri zahraničia Nemecka, Francúzska, Británie a Iránu a Kallasová. Zhodli sa, že problém nemá vojenské riešenie, a dohodli sa na ďalšej schôdzke. Trump ale v reakcii uviedol, že Európa s jadrovými rozhovormi s Iránom nedokáže pomôcť.
Taktiež český premiér Petr Fiala vyjadril pochopenie pre americké útoky. Jadrový program Iránu podľa neho vážne ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť a americký útok na tri iránske jadrové prevádzky je tak pochopiteľnou snahou zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní. Minister zahraničia Ján Lipavský uviedol, že ČR je pripravená podporiť úsilie o diplomatické riešenie.
Izraelská armáda od 13. júna pri útokoch na Irán zabila okrem radu civilistov aj niekoľkých vysokých vojenských činiteľov a jadrových vedcov. Netanjahu už skôr vyhlásil, že výsledkom môže byť pád iránskeho režimu. Iránska opozícia je ale nejednotná v tom, či vyvolať protivládne protesty, keď na ich krajinu útočí Izrael, a teraz tiež USA. Predsedníčka exilovej iránskej Národnej rady odporu (NCRI) so sídlom v Paríži Marjam Radžávíová dnes vyzvala iránskeho duchovného vodcu Chameneího, aby odstúpil.
Aj dnes pokračovali Izrael a Irán vo vzájomnom ostreľovaní. Pri iránskych útokoch na stredný a severný Izrael bolo dnes zranených 86 ľudí, valná väčšina ľahko. Iránske rakety zasiahli aj Tel Aviv a Haifu.
Francúzsko po úderoch USA na Irán vyzvalo na zdržanlivosť a rokovania
Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot po amerických úderoch na Irán vyzval na zdržanlivosť a rokovania. Paríž sa podľa neho naďalej stavia proti možnosti, aby Irán získal jadrovú zbraň. Spojené štáty v noci na dnes zaútočili na tri jadrové prevádzky v Iráne a priamo sa tak zapojili do izraelsko-iránskej vojny, ktorú začal 13. júna Izrael v snahe zničiť iránsky jadrový program. Izrael tvrdí, že Teherán vyvíja jadrovú zbraň, čo iránske vedenie odmieta.
"Francúzsko naliehavo vyzýva strany na zdržanlivosť, aby sa vyhli akejkoľvek eskalácii, ktorá by mohla viesť k rozšíreniu konfliktu," napísal Barrot na X. "Trvalé riešenie tejto otázky vyžaduje vyjednané riešenie v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní," dodal s tým, že Francúzsko opakovane vyjadrilo svoj rozhodný nesúhlas s tým, aby Irán získal jadrové zbrane.
Barrot spolu so svojimi náprotivkami z Británie a Nemecka ako aj so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou rokoval v piatok v Ženeve s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím. Európski diplomati Arakčímu povedali, že Európa chce s Iránom o jeho jadrovom programe naďalej rokovať, a tiež ho vyzvali, aby Teherán pokračoval v rozhovoroch aj so Spojenými štátmi. Americký prezident Donald Trump však v reakcii na to povedal, že Európa s jadrovými rozhovormi s Iránom nedokáže pomôcť.
