GRAZ - Nikto si ho poriadne nevšímal. Mladý muž bez priateľov, bez sociálnych sietí, ktorý roky žil v tichosti so svojou matkou a bratom v Kalsdorfe pri Grazi. No za touto maskou nenápadnosti sa skrýval plán na krvavý útok, ktorý šokoval celé Rakúsko.
Roky neviditeľný, no vnútri sa pripravoval na vraždy
Arthur A., len niekoľko týždňov pred svojimi 22. narodeninami, sa stal páchateľom brutálneho útoku na bývalej škole v rakúskom meste Graz. Pri krvavom masakri zabil osem študentov a dve učiteľky, ďalších niekoľko ľudí vážne zranil. Motív jeho činu ostáva aj naďalej záhadou.
Jeho sused Thomas Gasser pre denník Bild uviedol: „Keď sme sa stretli, pozdravili sme sa. To bolo všetko.“ Arthur pôsobil podľa všetkých svedkov nesmierne ticho, uzavreto, až neviditeľne. Podobne ho opísal aj starosta Kalsdorfu Manfred Komericky: „Nikto ho poriadne nepoznal. Žil tu päť rokov, no ako keby tu ani nebol.“
Bez priateľov, bez siete, bez dôvery
Vyšetrovanie odhalilo, že Arthur A. nežil normálny život svojich rovesníkov. Nemal profil na žiadnej sociálnej sieti, čo je v jeho veku takmer nevídané. Nebol členom žiadneho spolku, nezúčastňoval sa na žiadnych spoločenských akciách a všetok svoj čas trávil v ústraní. Podľa webu oe24 mal jediného priateľa, no ani jemu vraj úplne neveril.
Jeho matka je Rakúšanka, evidovaná ako samoživiteľka. Otec, pôvodom z Arménska, s rodinou nežil. Arthur žil v domácnosti len s matkou a starším bratom. Bol nezamestnaný a vedený na úrade práce. Školu, kde nakoniec zaútočil, predtým sám navštevoval, no nedokončil ju. Neskôr sa pokúšal o učebné odbory cez sprostredkovanie úradu práce.
Znepokojujúce tréningy na strelnici: Bez štipky empatie
Skutočná príprava na krvavý útok sa začala zhruba tri mesiace pred masakrom. Arthur A. začal pravidelne navštevovať športovú strelnicu na juhu Grazu. Práve tam si ho všimol bývalý manažér, dnes už penzionovaný člen klubu, ktorý v rozhovore pre magazín profil popísal mrazivé stretnutia s budúcim strelcom.
„V práci som sa stretol s mnohými mladými ľuďmi, ale nikdy v živote som nezažil niekoho s menšou mierou empatie. Bol ako z iného sveta,“ spomína šokovaný svedok. Arthur pôsobil apaticky, s vpadnutými lícami, okrúhlymi okuliarmi, dlhými vlasmi a prenikavým pohľadom. Trénoval viackrát do týždňa, chcel strieľať aj brokovnicou, čo mu však zakázali. Nakoniec trénoval s pištoľami Glock a Ruger.
Po každom tréningu ticho sedel v kúte, nepomáhal si s cieľovými terčmi, akoby už vo svojej mysli plánoval, čo s naučenými zručnosťami urobí. Bývalý manažér priznal, že pri posledných stretnutiach sa ho už začal reálne báť: „Mal som pocit, že sa kedykoľvek otočí a zastrelí ma. Musel som tréningy s ním ukončiť.“
Psychotesty za 300 eur
Napriek tomu, že jeho správanie bolo viacerým členom strelnice podozrivé, systém zlyhal. Za približne 300 eur absolvoval Arthur psychologické vyšetrenie, ktoré trvalo dve hodiny. Presvedčil odborníka, že je psychicky spôsobilý držať zbraň. Vzhľadom na to, že nikdy predtým nebol trestne stíhaný, mu vydali zbrojný preukaz.
Krátko po získaní zbrojného preukazu si zaobstaral pištoľ Glock. O niekoľko dní neskôr z nej vykonal krvavý masaker.
Výzvy na reformu: "Potrebujeme včasné varovanie"
Po tragédii zaznievajú čoraz silnejšie hlasy volajúce po zmenách v systéme udeľovania zbrojných preukazov. Bývalý manažér zo strelnice navrhuje, aby existovalo tzv. včasné varovné hlásenie – ak by si personál všimol u uchádzača psychické problémy, mal by mať možnosť ich oficiálne nahlásiť. Okrem psychotestu by mal byť získanie zbrojného preukazu podmienené absolvovaním viacerých stupňov odbornej prípravy.
Zatiaľ však nie je jasné, či by takéto opatrenia Arthura A. zastavili. Vedúci strelnice ho naopak opísal ako „tichého, nenápadného, slušného mladého muža.“ Strelnica je momentálne z pietnych dôvodov zatvorená.
