VILNIUS - Generálny tajomník NATO Mark Rutte žiada o výrazné zvýšenie výdavkov na obranu vzhľadom na geopolitickú situáciu, ktorú ovplyvňujú konfrontácie s Ruskom. Informuje o tom podľa pondelňajšej správy agentúry DPA.
„Musíme byť pripravení na to, že pôjde o podstatne viac než dve percentá, na ktoré sme si zvykli,“ povedal Rutte počas návštevy Litvy. Zdôraznil tiež, že súčasný ročný cieľ Aliancie na investovanie dvoch percent HDP do obrany už nie je vzhľadom na bezpečnostné výzvy primeraný.
Litovský prezident Gitanas Nauséda tiež vyzval spojencov, aby investovali do armády podstatne viac financií. „Rusko nebude čakať,“ povedal Nauséda. Litovská hlava štátu tiež varovala, že Rusko sa snaží čo najrýchlejšie konsolidovať a obnoviť svoje ozbrojené sily. „Máme veľmi málo času na to, aby sme urobili to isté,“ povedal. „Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu s cieľom (vynaložiť) päť percent HDP (na obranu),“ doplnil.
Na podujatie pricestoval aj ukrajinský prezident
Rutte sa zúčastnil na summite lídrov Bukureštskej deviatky (B9) a severských krajín vo Vilniuse. Na podujatie pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Cieľom stretnutia bola príprava na nadchádzajúci summit NATO, ktorý sa uskutoční o tri týždne v holandskom Haagu. Do skupiny B9 patria Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko a tri pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva. K severským štátom sa radia Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island.
Americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na členské štáty Aliancie, aby zvýšili výdavky na spomínaných päť percent, čo však v súčasnosti nedosahuje žiadna z 32 krajín vrátane USA. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v reakcii na to predložil návrh, aby sa do roku 2032 vyčlenilo 3,5 percenta HDP na priame výdavky na obranu a 1,5 percenta na ďalšie výdavky súvisiace s bezpečnosťou. Predpokladá sa, že štáty NATO by s tým mohli súhlasiť, píše DPA.
