GAZA - Izraelské útoky v Pásme Gazy si v stredu vyžiadali najmenej 80 obetí, oznámili tamojší zdravotníci. Agentúra Reuters tvrdí, že Izrael zintenzívnil svoje útoky v palestínskej enkláve v čase, keď je americký prezident Donald Trump na návšteve na Blízkom východe.
Aktualizované 13:02 - Izraelčanka v pokročilom štádiu tehotenstva zahynula v nemocnici po streľbe na Západnom brehu Jordánu, za ktorú sú údajne zodpovední Palestínčania. Izraelská armáda použije „všetky dostupné nástroje“, aby našla útočníka, vyhlásil jej predstaviteľ vo štvrtok. Informujú DPA a AFP. Lekári zranenú ženu už nedokázali zachrániť; zároveň vykonali cisársky rez, dieťa je údajne v kritickom stave, uviedla nemocnica, kam ju previezli.
9:31 - Pri izraelských vzdušných úderoch na mesto Chán Júnis na juhu Pásma Gazy v noci na dnes zahynulo najmenej 54 Palestínčanov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na miestnu nemocnicu. Izraelské letectvo prikročilo k početným úderom druhú noc v rade, v noci na stredu si nálety na juhu i severe tohto vojnou sužovaného palestínskeho územia podľa AP vyžiadali životy najmenej 70 ľudí.
8:05 - Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF) podporovaná Spojenými štátmi v stredu uviedla, že už v máji začne s distribúciou humanitárnej pomoci v Pásme Gazy. Oznámila to po rokovaniach s predstaviteľmi Izraela, ktorí od 2. marca blokujú všetku pomoc pre oblasť, píše TASR podľa agentúry AFP.
Väčšina obetí zahynula na severe enklávy
Väčšina obetí zahynula pri izraelských leteckých útokoch na domy v Džabálijí na severe enklávy. Izraelská armáda v stredu vydala nariadenia na evakuáciu v niekoľkých častiach mesta Gaza, čím podľa Reuters prinútila tisíce Palestínčanov opustiť svoje prístrešky. Z mapy zverejnenej izraelskou armádou vyplýva, že nariadenie na evakuáciu sa vzťahovalo aj na niekoľko škôl, či nemocnicu Šifá - najväčšieho nemocničného komplexu v Gaze.
Krátko po nariadeniach o evakuácii podnikla izraelská armáda letecké útoky na viaceré ciele v meste Gaza, tvrdia zdravotníci a svedkovia útokov. „Niektoré obete sú stále na ceste a pod troskami, kam sa k ním záchranné a pohotovostné tímy nedokážu dostať,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zdravotníctva kontrolované palestínskym militantným hnutím Hamas. Izraelská armáda sa k útokom dosiaľ nevyjadrila a uviedla len, že sa snaží overiť správy o týchto útokoch.
Izraelské médiá v stredu s odvolaním na bezpečnostných predstaviteľov informovali, že pri utorkovom útoku v meste Chán Júnis zrejme zahynul aj líder Hamasu Muhammad Sinwár a ďalší vysokopostavení predstavitelia militantnej skupiny. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) podotkol, že úmrtie Sinwára dosiaľ nebolo potvrdené.
Bývalí rukojemníci vyzvali Netanjahua a Trumpa na návrat všetkých zajatcov
Desiatky bývalých rukojemníkov zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy vyzvali v stredu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua i amerického prezidenta Donalda Trumpa na dosiahnutie „komplexnej dohody“ o návrate všetkých stále väznených zajatcov. Píše AFP.
V spoločnom liste zverejnenom zoskupením Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných osôb apelovalo 67 bývalých rukojemníkov na lídrov USA a Izraela, že „iba okamžitý návrat VŠETKÝCH rukojemníkov prostredníctvom dohodnutej dohody vytvorí základ pre nádej, jednotu a obnovu nášho národa“.
Fórum uviedlo, že list bol adresovaný Netanjahuovi a odoslaný Trumpovi i americkému vyslancovi pre Blízky východ Steveovi Witkoffovi a vznikol v reakcii na pondelkové prepustenie americko-izraelského rukojemníka Edana Alexandra.
„Veríme, že izraelská vláda teraz stojí zoči-voči skutočnej príležitosti vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Naliehavo žiadame všetkých zúčastnených na tomto procese: Prosím, neodchádzajte, kým nebude podpísaná komplexná dohoda,“ uvádza sa v liste. „Väčšina izraelskej spoločnosti chce, aby boli rukojemníci doma – aj za cenu zastavenia vojenských operácií,“ cituje z listu AFP.
Rokovania o prepustení zajatcov zadržiavaných v Pásme Gazy prebiehajú a najnovšie sa konajú v katarskom hlavnom meste Dauha. Samotný Netanjahu uviedol, že do Dauhy, ktorú v stredu navštívil aj Trump, vyslal delegáciu. Netanjahuova kancelária uviedla, že premiér s Witkoffom a jeho vyjednávacím tímom rokoval o „otázke rukojemníkov a nezvestných“.
„V najbližších dňoch vstúpime s plnou silou do Gazy, aby sme dokončili operáciu,“ povedal v pondelok Netanjahu počas stretnutia s vojakmi v zálohe. „Dokončenie operácie znamená poraziť Hamas. Znamená to zničiť Hamas,“ dodal.
Vojna v Pásme Gazy sa začala bezprecedentným útokom palestínskych militantov napojených na Hamas na územie Izraela 7. októbra 2023, pripomína AFP. Zahynulo pritom 1218 ľudí na izraelskej strane, väčšinou civilistov, vyplýva zo štatistiky tejto agentúry založenej na oficiálnych údajoch.
Z dovedna 251 rukojemníkov, ktorých počas útoku zavliekli do Gazy, tam stále zostáva 57 - vrátane 34, ktorí sú podľa izraelskej armády už mŕtvi. Odvetná izraelská ofenzíva doposiaľ pripravila v Gaze o život najmenej 52.928 ľudí, taktiež väčšinou civilistov, vyplýva z údajov Hamasom riadeného ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré Organizácia Spojených národov považuje za vierohodné.
Humanitárna situácia v Gaze je čoraz menej ospravedlniteľná, tvrdí Meloniová
Humanitárna situácia v Pásme Gazy je čoraz menej ospravedlniteľná, vyhlásila v stredu v talianskom parlamente premiérka Giorgia Meloniová. Zdôraznila, že opakovane naliehala na Izraela, aby našiel spôsob, ako ukončiť vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Informuje agentúra AFP.
Poslanec Angelo Bonelli z Aliancie zelených, ako aj ľavice (AVS) na Meloniovú naliehal, aby izraelské kroky v Pásme Gazy odsúdila, a pýtal sa jej, či na protest zavedie sankcie, alebo odvolá talianskeho veľvyslanca v Izraeli.
Premiérka odpovedala, že v posledných mesiacoch niekoľkokrát hovorila so svojím izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom, pričom ho vždy podľa svojich slov vyzývala, aby sa usiloval ukončiť nepriateľské akcie a dodržiaval medzinárodné právo.
„Túto výzvu dnes opätovne zdôrazňujem vzhľadom na humanitárnu situáciu v Gaze, ktorú bez problémov môžem označiť za čím ďalej tým viac dramatickú a menej ospravedlniteľnú,“ vyhlásila Meloniová.
Taliansko podľa nej nesúhlasí s nedávnymi návrhmi izraelskej vlády, súčasne však poznamenala, že to nebol Izrael, kto s nepriateľskými akciami začal a že „za neľudskými útokmi Hamasu a krutosťou namierenou proti rukojemníkom bol zámer“.
Bonelli podľa agentúry ANSA Meloniovú obvinil, že nedokáže odsúdiť „vyhladzovanie“ Palestínčanov Izraelom v Pásme Gazy. „Robíte to kvôli politickej kalkulácii: dôležitejšie je neznepriateliť si Izrael a Washington,“ vyjadril presvedčenie politik.
Kritiku voči konaniu izraelskej vlády v palestínskej enkláve vyslovil v utorok aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „To, čo robí vláda Benjamina Netanjahua, je neprijateľné,“ povedal Macron v rozhovore pre stanicu TF1 v súvislosti s blokádou prísunu pomoci do Pásma Gazy zo strany Izraela.
Netanjahu v reakcii Macrona obvinil, že nadržiava “vražednej islamistickej teroristickej organizácii“ a opakuje „jej odpornú propagandu“. „Macron opäť požaduje, aby sa Izrael vzdal a odmenil terorizmus,“ uviedol Netanjahu vo vyhlásení.
