WASHINGTON/PEKING - Zatiaľ čo USA uvaľujú clá a obmedzenia, Čína buduje továrne, kde už človek nevládne – nastupuje éra robotov riadených umelou inteligenciou. A práve oni majú Pekingu zabezpečiť ekonomickú odolnosť, technologickú sebestačnosť a rozhodujúcu výhodu v novej ére obchodnej vojny.
V čínskych fabrikách sa rodí nová revolúcia
Peking už neodpovedá na americký tlak slovami – odpovedá strojmi. V tichosti a s maximálnym odhodlaním stavia „továrne budúcnosti“, kde roboty riadené umelou inteligenciou nahrádzajú ľudskú pracovnú silu. Namiesto sťažovania sa na clá či embargo, Čína vsádza na technológie, ktoré znižujú náklady, zrýchľujú výrobu a upevňujú jej globálnu pozíciu exportného giganta.
„Očakávame, že humanoidní roboti vytvoria nové odvetvie – podobne ako kedysi elektromobily,“ vyhlásil pre New York Times He Liang, šéf spoločnosti Yunmu Intelligent Manufacturing. Jeho slová neznejú ako vízia startupu, ale ako oficiálna línia štátu, ktorý túto transformáciu masívne dotuje a legislatívne podporuje.
Čína predbehla Západ. Robotmi
Podľa Medzinárodnej federácie robotiky má Čína vyššiu hustotu priemyselných robotov než Nemecko, Japonsko či USA. Prekonávajú ju len Južná Kórea a Singapur. Výsledok nie je náhodný – stojí za ním štátna stratégia Made in China 2025, ktorá pred desiatimi rokmi stanovila robotiku ako kľúč k technologickej nezávislosti.
A nejde len o priemyselných obrov. Aj malé dielne prechádzajú na automatizáciu. V Kantone napríklad výrobca kuchynských spotrebičov investoval do robotickej ruky s kamerou, ktorá sleduje prácu zvárača a následne ju samostatne napodobňuje. Cena? Približne 40 000 dolárov – technológia, ktorá bola pred pár rokmi luxusom, je dnes bežná výbava.
Štát, ktorý dáva robotike krídla
Plne automatické linky zatiaľ nenahradili ľudskú prácu úplne. Ručné dokončovanie, kabeláže či jemné úpravy ostávajú v rukách pracovníkov. No ani to už nebude platiť dlho. Kamery s vysokým rozlíšením kontrolujú výrobky na výstupe z linky a porovnávajú ich s databázou – do niekoľkých sekúnd rozpoznajú najmenšiu chybu.
Za týmto vývojom stoja peniaze. Čínske banky, ktoré sú pod štátnou kontrolou, naliali do priemyslu úvery v hodnote 1,9 bilióna dolárov. Ďalších 137 miliárd tvorí štátny fond rizikového kapitálu určený výlučne na rozvoj robotiky a umelej inteligencie.
Digitálny mozog z Ameriky, telo z Číny
Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump na začiatku roka veľkolepo oznámil projekt Stargate – investíciu pol miliardy dolárov na podporu AI – Čína už dávno posunula hru ďalej. Integruje digitálnu inteligenciu do fyzických tiel robotov a mení víziu na realitu.
„USA bojujú o digitálny mozog. Čína chce ovládnuť telo,“ zhrnul pre Business Insider analytik William Matthews z think-tanku Chatham House.
A čísla mu dávajú za pravdu. Čínske firmy dnes ovládajú 56 % globálneho dodávateľského reťazca pre humanoidné roboty. Takmer monopol majú na výrobu komponentov ako planetové valčekové skrutky – kľúčových súčiastok pre pohyb robotických tiel. Softvér z USA je síce stále dôležitý, ale tvorí len zlomok nákladov. „Telo rozhoduje. A v tom má Čína náskok,“ dodáva Matthews.
Amerika, prebuď sa
Spojené štáty sa snažia brzdiť čínsky rozmach novými clami – tie aktuálne dosahujú až 145 % na dovoz čínskych technológií. No podľa analytikov zo spoločnosti SemiAnalysis je to len zúfalá obrana. USA totiž čelia existenčnej hrozbe, ak nezvládnu dobehnúť Peking.
Kým sa na Západe ešte len debatuje o dopadoch umelej inteligencie, Čína už píše scenár budúcnosti. V ňom budú ľudia a roboti nielen spolupracovať, ale aj súťažiť o svoje miesto na pracovnom trhu. A Peking jasne deklaruje, že krok späť neexistuje.
Len pred mesiacom vyhlásil čínsky premiér Li Čchiang, že rozvoj inteligentných robotov bude jednou z hlavných priorít roku 2025. A jeho slová podporilo aj gesto: pekinský polmaratón, na ktorom bežalo 12 000 ľudí a... 20 humanoidov. Dokončilo ich len šesť, no cieľ bol iný – ukázať svetu, že budúcnosť už nie je za dverami. Budúcnosť už beží.
