WASHINGTON – Nová obchodná politika USA spôsobila ochromenie svetovej ekonomiky. Najznámejšie nadnárodné spoločnosti zaznamenali len v priebehu niekoľkých hodín obrovský pokles svojich akcií. Spôsobilo to uvalenie nových vyšších ciel na jednotlivé krajiny. Prezident Trump pritom nerozlišuje, či ide o spojencov. Chce ochrániť domáci trh.
Americký prezident Donald Trump a viceprezident J.D. Vance sú naďalej presvedčení, že podpísaním nových ciel spravili pre USA to najlepšie, čo mohli. Vyššie poplatky za prepravovaný tovar sa dotkli celkovo 180 krajín. Jamie Dettmer z Politico priblížil, že podľa Trumpa bude opäť čochvíľa všetko prekvitať. "Amerika (USA) smeruje k dňom slávy," povedal šéf Bieleho domu.
Vance sa medzitým sťažuje na adresu kritikov, ktorí to vidia len krátkodobom horizonte. "Akciový trh bude ešte dlho na vzostupe. Do USA znovu investujeme vo veľkom," doplnil.
Dôsledky vysokých ciel
Zvyšok sveta dostal od Washingtonu silný úder. USA vytvorili svetový obchodný poriadok, ktorý je pre mnoho krajín neudržateľný. "Bude to pomalé a bolestivé, ale zvyšok sveta si vytvorí nový obchodný poriadok. Na svetovej politickej scéne sa budú očakávať dôsledky," dodal Dettmer.
"Japonsko a Južná Kórea sa už teraz snažia posilniť obchodné prepojenie s Čínou. Hovorí sa o trojstrannej dohode a voľnom obchode medzi krajinami. Juhovýchodná Ázia a členovia Transpacifického partnerstva sa tiež snažia o hlbšiu spoluprácu."
Globálna recesia
Podľa Dettmera sa dá postupom času očakávať, že pre väčšinu sveta aj pre samotných Američanov nastane obdobie silného ekonomického šoku v podobe globálnej recesie. Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová už varovala, že "Trumpove clá predstavujú veľké riziko pre svetové hospodárstvo".
Spoločnosť JPMorgan Chase (investície a bankovníctvo) je v tomto ohľade konkrétnejšia, keď jej analytici zvýšili riziko globálnej recesie na 60 percent. Pred Trumpovými clami to bolo na úrovni 40 percent. "Odvetné opatrenia či narušenie dodávateľského reťazca by to mohli ešte znásobiť," uviedol Dettmer. Trumpove clá prirovnal k "prijatiu protekcionizmu 19. storočia", čo sa rovná zabuchnutiu všetkých dverí pred zvyškom sveta.
V prípade odvetných opatrení by Trump mohol zaviesť ďalšie zvýšenie colných poplatkov a postupne by sa z toho vytvorila akási špirála vzájomných protiútokov. "Všetko sa bude odvíjať od toho, čo tým Trump sleduje a aký je cieľ jeho hry. V súčasnosti to nie je celkom jasné," priblížil Dettmer.
Rada od Trumpa juniora
Aspoň niečo by mohol napovedať komentár prezidentovho syna Erica Trumpa, ktorý sa vyjadril nasledovne: "Nechcel by som byť poslednou krajinou, ktorá sa pokúsi vyjednať obchodnú dohodu s Donaldom Trumpom. Vyhrá ten, kto bude rokovať ako prvý – posledný totálne prehrá. Tento film sa prehráva dokola celý môj život."
Samotný Biely dom ale vyhlasuje, že clá nie sú nástrojom žiadnej vyjednávacej taktiky. Hlavný poradca amerického prezidenta pre obchod Peter Navarro to len potvrdil, keď dodal, že "toto je národný núdzový stav".
Obvinenie zahraničných partnerov
V Bielom dome prevláda názor, že negatívne čísla obchodného deficitu USA spôsobil zlomyseľný prístup partnerov, ktorí to využívajú. "Neuvažuje sa ale o tom, že deficit je dôsledkom silného dolára, vládnych výdavkov a rozhodnutia samotných Američanov – viac šetriť, málo investovať," snažil sa vysvetliť Dettmer. Zavedené clá preto nemusia nevyhnutne zvrátiť zlé deficity.
"Najbohatší sme boli v rokoch 1870 až 1913. Vtedy sme boli colnou krajinou," povedal Trump vo februári a tieto slová zopakoval aj minulý týždeň v Ružovej záhrade, keď podpísal nové opatrenia v obchodnej politike.
Zdaňovanie sveta s cieľom znížiť domáce dane v USA nebude podľa Dettmera fungovať. "Clá nebudú ani zďaleka stačiť na financovanie súčasnej vlády USA a dokonca ani na jej výrazné zníženie. Okrem toho sú oveľa menej predvídateľné ako dane z príjmu," dodal na záver zahraničný korešpondent Politico.
