ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok diskutovali o najnovšom vývoji v Turecku, vrátane zadržania starostu Istanbulu Ekrema Imamogla. Slovenskí europoslanci Ľuboš Blaha (nezaradený/Smer-SD) a Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika) presadzujú, aby Európska únia s Ankarou viedla dialóg, Lucia Yar (Obnovme Európu/PS) je proti.
Podľa Yar vývoj situácie v Turecku predstavuje bezprecedentné narušenie posledných zvyškov politickej plurality v krajine. Pod prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom sa podľa jej slov už roky systematicky mení na autokraciu. „Zďaleka nejde o prvú podobnú aktivitu. Avšak tento krok je už asi posledným klincom do rakvy zvyšku tureckej demokracie. Aj preto sú protesty v uliciach také masívne a zvučné,“ poznamenala.
Demonštrácie v Turecku patria medzi najväčšie v posledných rokoch, ale môže ísť o určitý variant scenára z roku 2016, uviedol Uhrík. Vtedy došlo v krajine k neúspešnému vojenskému prevratu. „Nepredpokladám však, že by protesty významnejšie otriasli tureckou administratívou, keďže naďalej vykazuje znaky stability a schopnosti vysporiadať sa s korupciou, ako aj spoločenským napätím,“ doplnil.
Turecko je podľa Blahu najmenší problém
Blaha tvrdí, že podobné zásahy proti opozícii sa dejú aj v členských krajinách EÚ ako Rumunsko či Francúzsko, preto je Turecko „najmenší problém“. Poukázal na anulovanie výsledkov prvého kola rumunských prezidentských volieb po víťazstve kandidáta krajnej pravice Calina Georgesca. Súdy rozhodnutie odôvodnili údajnými nelegálnymi zásahmi do predvolebnej kampane na sociálnych sieťach a zakázali mu kandidovať v májových opakovaných voľbách. Pripomenul aj rozsudok francúzskeho súdu, ktorý Marine Le Penovej s okamžitou platnosťou na päť rokov zakázal uchádzať sa o volenú funkciu. Súd ju uznal vinnou v prípade sprenevery finančných prostriedkov EÚ, podľa slovenského europoslanca išlo v jej prípade o „administratívne pochybenie“.
Yar tvrdí, že „EÚ musí reagovať dôraznejšie – nestačí len vyjadriť znepokojenie, je potrebné aktívne obhajovať hodnoty, na ktorých stojíme. A musí prijať aj konkrétne opatrenia – či už diplomatické, politické alebo cez mechanizmy podpory občianskej spoločnosti.“ Ankara podľa jej názoru využila súčasné geopolitické trieštenie a svoju pozíciu voči USA, potrebu jej sily v NATO, zmien v Sýrii či dôležitosť pri preprave plynu.
Blaha upozorňuje, že reakcia Únie proti Turecku je miernejšia, ako to býva v prípade iných krajín. „Európska únia zase raz ukázala, aká je pokrytecká. V prípade Ruska, Bieloruska či Gruzínska chrlí nenávistné rezolúcie ako na bežiacom páse, ale v prípade Turecka je ticho, lebo Turecko je spojenec v NATO a nechcú stratiť Turkov vo svojom džiháde proti Rusku,“ povedal. Preto by dvadsaťsedmička podľa neho nemala reagovať na dianie v mimoúnijných štátoch vôbec alebo by sa mala správať ku každej krajine rovnako.
Podľa Yar by rozhovory mali byť pozastavené
Uhrík s Blahom súhlasia s tým, aby blok viedol s Tureckom dialóg. „Bez ohľadu na okolnosti, rokovanie a diplomacia sú vždy správnou cestou. Nie sme síce podporovateľmi členstva Turecka v EÚ, ale to neznamená, že by sme s Tureckom nemali udržiavať dobré a konštruktívne vzťahy,“ skonštatoval Uhrík.
Rozhovory medzi EÚ a Tureckom by podľa Yar mali ostať pozastavené, kým „turecká vláda nepreukáže jasnú ochotu rešpektovať základné demokratické štandardy, ktoré v EÚ vyznávame. Legitimizovať dialóg v čase, keď režim útočí na opozíciu, by bolo zradou tureckých občanov, ktorí bojujú za svoje práva a volajú po slobode,“ dodala slovenská europoslankyňa.
Tisíce ľudí v Turecku demonštrujú od 19. marca, keď pre obvinenia z korupcie tamojšie úrady zadržali primátora Istanbulu. Imamoglu je považovaný za hlavného politického rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a tvrdí, že obvinenia proti nemu sú politicky motivované.
