WASHINGTON/MOSKVA – Rokovania v Rijáde by mohli výrazne priblížiť bojujúce strany na Ukrajine k mieru. USA na čele s Donaldom Trumpom pritom robia akýsi most medzi Ukrajinou a Ruskom. Vládca Kremľa Vladimir Putin sa rozhodol radšej rokovať práve so šéfom Bieleho domu, ako s prezidentom krajiny, kde koncom februára 2022 spustil mohutnú ofenzívu. Mierové rokovania sú dlhšie, ako Trump avizoval ešte počas svojej predvolebnej kampane. Má to viacero dôvodov.
Donald Trump počas svojej predvolebnej kampane na post prezidenta USA viackrát hlásal, že je schopný ukončiť boje na Ukrajine v priebehu 24 hodín. Podobné slová predostrel, ešte ako kandidát, aj prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému minulý rok v septembri v New Yorku. "Pokiaľ zvíťazíme (v prezidentských voľbách), myslím, že (vojnu na Ukrajine) vyriešime veľmi rýchlo," povedal.
Informuje o tom BBC s tým, že Trump svoj zámer povedal aj pár dní predtým v televíznej debate. Boje chcel zastaviť ešte predtým, ako sa stane prezidentom, pričom prvýkrát svoj záväzok spomenul ešte v máji 2023. Vtedy vyhlásil, že keď vyhrá, boje zastaví do 24 hodín.
Prehnané Trumpovo sebavedomie
Ukončenie vojny na Ukrajine v priebehu jedného dňa je prakticky nemožné. Len minulý týždeň to priznal aj samotný Trump, pričom dodal, že v tejto téme bol "trochu sarkastický". Predlžovanie mierových rokovaní o ukončení vojny spôsobujú viaceré faktory.
Trump si spočiatku myslel, že s Putinom sa bude rokovať oveľa jednoduchšie. Jeho sebavedomie v diplomacii "jeden proti jednému" mu paradoxne uškodilo. Bol presvedčený, že keď si sadne s iným lídrom, problém s medzinárodnými rozmermi sa dá vyriešiť jednoducho. S Putinom hovoril prvýkrát o vojne dňa 12. februára a potom aj 18. marca.
Komunikáciu označil za "veľmi produktívnu", ale cez telefón nedokázal ruského vládcu presvedčiť o nastolení 30-dňového dočasného prímeria. Putin sľúbil, že Rusko nebude útočiť na energetické zariadenia Ukrajiny, pričom po pár hodinách ho Kyjev obvinil z porušenia tohto záväzku.
Rokovania cez tretiu stranu
Konflikt je vo svojej komplexnosti príliš zložitý. Ukrajina najprv požadovala dočasné prímerie na mori a vo vzduchu. Predpoklad bol, že sa to bude ľahko kontrolovať. USA však mali dodatok, že prímerie sa bude dodržiavať aj na 1 200 km frontovej línii. Putin to odmietol.
Navyše si treba uvedomiť, že Putin a Zelenskyj spolu nerokujú, ale sprostredkovateľom ich požiadaviek voči druhej strane sú práve USA. Aj toto predlžuje čas v prípade mierových rokovaní.
Konfrontácia so Zelenským
Prvé oficiálne vyjadrenie šéfa Kremľa prišlo celý mesiac po telefonáte s Trumpom. S USA chce rokovať o tzv. "hlavných príčinách vojny", teda o obavách Ruska z rozširovania NATO a samotnej existencie Ukrajiny ako suverénneho štátu. Toto považuje Ruská federácia za "bezpečnostnú hrozbu".
Washington dospel k záveru, že prekážkou na nastolenie mieru je prezident Ukrajiny. Odzrkadlilo sa to na stretnutí Zelenského, Trumpa a viceprezidenta USA J.D. Vancea v Oválnej pracovni Bieleho domu, ktoré obletelo celý svet. Zelenského návšteva USA sa predčasne ukončila a zrušený bol aj spoločný obed oboch štátnikov.
USA sa zamerali na ekonomické výhody
Washington už rieši, aké výhody získa z podpísania mieru. Faktom ale je, že samotná vojna ešte neskončila. O ťažbu nerastných surovín na Ukrajine sa majú postarať americké spoločnosti. Niektorí to vidia ako investíciu USA do budúcnosti Ukrajiny, iní ako vydieranie Kyjeva na získanie prírodných zdrojov.
Zelenskyj najprv požadoval bezpečnostné záruky proti možnej budúcej ruskej agresii, s čím Trump nesúhlasil. Podľa neho bude prítomnosť amerických firiem na Ukrajine pre Putina "dostatočne odstrašujúca". Zelenskyj teda nakoniec súhlasil, no dohoda stále nie je podpísaná. Hovorí sa, že jej obsahom majú byť aj ukrajinské jadrové elektrárne. Buď pôjde o americký prístup k nim, alebo samotné vlastníctvo, ktoré preberie Washington.
