WASHINGTON - Mier na Ukrajine v dohľadnej dobe nenastane. Podľa tajného dokumentu, ktorý zachytila jedna z európskych spravodajských služieb, sa s ukončením vojny nepočíta skôr ako v roku 2026. Dokument, o ktorom informoval denník Washington Post, zároveň načrtáva stratégie na oslabenie vyjednávacej pozície USA a rozdelenie ich aliancie s Európou.
Dokument s pečaťou FSB
Predmetný dokument pochádza z februára tohto roku a vypracoval ho vplyvný moskovský think tank s úzkymi väzbami na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), píše Washington Post. Obsahuje podmienky, za ktorých by Kremeľ pristúpil na ukončenie invázie na Ukrajine. Tajná správa, ktorú zachytila európska tajná služba, priamo odmieta predbežné plány prezidenta USA Donalda Trumpa na uzavretie mieru do sto dní od jeho opätovného nástupu do funkcie. Podľa ruských analytikov sú tieto plány „nerealizovateľné“ a k mierovému riešeniu konfliktu „nemôže dôjsť skôr ako v roku 2026“.
Kremeľ trvá na svojich podmienkach
Moskva v dokumente zásadne odmieta akúkoľvek možnosť vyslania mierových síl na Ukrajinu a trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo musí uznať jej suverenitu nad okupovanými územiami. Ak by sa tak nestalo, varuje Kremeľ, že konflikt sa v strednodobom horizonte obnoví – najneskôr pri ďalšej zmene administratívy v USA.
Rusko zároveň požaduje vytvorenie nárazníkovej zóny na severovýchode Ukrajiny, konkrétne na hraniciach s Brjanskou a Belgorodskou oblasťou. Na juhu krajiny, v blízkosti Krymu, chce demilitarizovanú zónu a úplnú výmenu súčasného vedenia Ukrajiny.
Ponuka pre Západ: Nerastné bohatstvo
Dokument, ktorý nesie rukopis FSB, okrem iného navrhuje spôsoby, ako by Moskva mohla posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu. Hlavným cieľom je vyvolanie napätia medzi Spojenými štátmi, Čínou a Európskou úniou. Zároveň Rusko zvažuje, že by Američanom ponúklo prístup k nerastným surovinám, a to aj na okupovaných územiach. Osobitnú pozornosť venuje východnému Donbasu, ktorý je bohatý na strategické kovy ako zirkónium či titan – prvok, ktorého má Ukrajina údajne najväčšie zásoby v celej Európe.
Rakety a zbrane ako súčasť vyjednávania
Ďalšia časť dokumentu navrhuje, aby Rusko súhlasilo s tým, že v Bielorusku nerozmiestni balistické rakety stredného doletu Orešnik. Na oplátku by Spojené štáty nemali v budúcnosti umiestňovať nové raketové systémy na území Európy.
Kremeľ zároveň ponúka Američanom dohodu o zastavení dodávok ruských zbraní do krajín, ktoré USA považujú za nepriateľské. Výmenou by Washington ukončil dodávky vojenskej pomoci Ukrajine. Dokument však pripúšťa, že úplné zastavenie exportu ruských zbraní do spojeneckých štátov Moskvy je „ťažko realizovateľné“.
Podľa agentúry Reuters ruský vyjednávací tím už odovzdal svojim americkým náprotivkom zoznam podmienok, ktoré musí USA splniť, aby Kremeľ súhlasil s ukončením vojny. Medzi nimi je najmä záväzok, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO, a medzinárodné uznanie Krymu a ďalších štyroch okupovaných regiónov ako súčasti Ruskej federácie.
Neistá otázka prímeria
V utorok Ukrajina súhlasila s návrhom Spojených štátov na okamžité prímerie, ktoré by trvalo 30 dní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento krok podporil po rokovaniach s americkou delegáciou v Saudskej Arábii.
V reakcii na ukrajinský súhlas Washington obnovil predtým pozastavené dodávky vojenskej pomoci. Kremeľ sa však k prímeriu stavia rezervovane. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že Moskva potrebuje viac informácií. Niektorí vysokopostavení ruskí predstavitelia sú dokonca otvorene proti. Napríklad poslanec ruskej Štátnej dumy a vojenský činiteľ Viktor Sobolev označil takýto návrh za „absolútne neprijateľný“, keďže by Ukrajine umožnil získať čas na preskupenie síl a doplnenie zásob.
