WASHINGTON - Všetci kľúčoví bezpečnostní poradcovia Donalda Trumpa podporili jeho rozhodnutie zmraziť vojenskú pomoc Ukrajine. Americký prezident sa pre tento krok rozhodol po vyjadreniach ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, ktorý na bezpečnostnom summite v Londýne vyhlásil, že "koniec vojny je veľmi, veľmi ďaleko."
Trump žiada záväzok k mierovým rokovaniam
Podľa predstaviteľa Bieleho domu, ktorého citoval denník The Wall Street Journal, Trump rozhodne o ďalšej pomoci až vtedy, keď uvidí, že Zelenskyj skutočne usiluje o mierové rokovania s Moskvou.
„Prezident jasne povedal, že jeho cieľom je mier. Potrebujeme, aby sa k tomu zaviazali aj naši partneri. Pozastavujeme a prehodnocujeme pomoc, aby sme sa uistili, že vedie k riešeniu,“ vyhlásil nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy.
Podľa zdrojov z Bieleho domu Trumpa rozzúrilo, že Ukrajina nereaguje na jeho tlak. „Ukrajincom nedochádzalo, že to myslíme vážne. Museli sme im to náležite ukázať,“ uviedol zdroj.
Čo považuje Trump za dôkaz?
Trumpov tábor zatiaľ nešpecifikoval, aký dôkaz by ho presvedčil, že Kyjev myslí mierové rokovania vážne. Nie je ani jasné, či by stačilo, keby Ukrajina podpísala dohodu o vzácnych nerastoch, ktorú Trumpova administratíva dlhodobo presadzuje.
Ak by Washington vojenskú pomoc zastavil nadobro, Európa a rastúci ukrajinský obranný priemysel by dokázali vykryť časť výpadku. No bez amerických dodávok by sa Ukrajina dostala do vážnych problémov, keďže by stratila prístup k špičkovým zbraňovým systémom nevyhnutným na obranu proti ruským útokom.
„Ukrajina by sa nevzdala zajtra ani o týždeň, ale postupne by prichádzala o vojenské kapacity a v istom bode by čelila porážke,“ varuje Mark Cancian, bývalý plukovník americkej námornej pechoty a analytik think-tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).
USA už poslali miliardy, Európa ešte viac
Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 poskytli Spojené štáty Ukrajine pomoc v hodnote viac ako 120 miliárd dolárov, z toho 67,3 miliardy dolárov tvorila vojenská podpora. Európske krajiny podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku prispeli ďalšími 138 miliardami dolárov vo vojenskej a humanitárnej pomoci.
