PEKING – Prognózy za posledných desať rokov ukazovali, že čínska ekonomika sa dostane na samý vrchol. Americké HDP mala pritom prekonať už o niekoľko rokov. Súčasná situácia ale napovedá, že v najbližšom období k ničomu podobnému nedôjde. Ovplyvňuje to viacero faktorov, pričom medzi najhlavnejšie patrí aj znížená pôrodnosť.
Čínu zrejme dobehli opatrenia, ktoré komunistická vláda nastavila v nie tak dávnej minulosti. Štvrtá najväčšia krajina sveta a druhá v počte obyvateľov čelí najprudšiemu poklesu populácie za obdobie, ktoré nie je ovplyvnené vojnou, smrteľnými chorobami alebo hladomorom. Do konca budúceho storočia sa podľa údajov OSN, cituje Newsweek, zníži populácia obyvateľov Číny o desivých 55 percent. Naproti tomu v USA bude zaznamenaný nárast o 18 percent.
Číňanov je stále menej
Dvadsiate roky (2020-2029) mali byť pre čínsku ekonomiku historické. Centrum pre ekonomický a obchodný výskum ešte v roku 2020 predpovedalo, že Čína preskočí USA v miere ročnej HDP do roku 2028. V roku 2022 sa už hovorilo o roku 2036 a z Británie dokonca v súčasnej dobe zaznievajú hlasy, že sa tak nestane minimálne najbližších 15 rokov.
"Problémom je stále slabší hospodársky model a neschopnosť Číny riešiť defláciu. Potrvá ešte niekoľko rokov kým bude schopná ovplyvňovať svetový obchod. Je však možné, že ekonomická sila Číny už dosiahla svoj vrchol a postupom času bude klesať," povedal George Magnus z Čínskeho centra Oxfordskej univerzity a bývalý ekonóm spoločnosti UBS.
Populačná explózia v Číne bola v druhej polovici minulého storočia tak prudká, že v roku 1980 sa zaviedla "politika jedného dieťaťa". Priemerná rodina mala dovtedy šesť detí. Do roku 2024 sa to ustálilo na jedno. Podľa odborníkov je však na udržanie populácie potrebná aspoň hodnota 2,1.
Vo veľkých mestách je to obrovský problém, pretože nová politika znížila toto číslo na 0,6. Čínska spoločnosť bohatne, ale zároveň starne. Čína tento stav nebude musieť zmeniť, pokiaľ pôjde o jej vlastné blaho. Hospodársky rast je však nedostačujúci, ak chce zosadiť USA z pomysleného prvého miesta.
Pracovná sila
Pracovná sila, ktorá je považovaná za tradičný motor čínskeho priemyslu, už nejaký čas upadá. Predpovede do roku 2040 hovoria jasnou rečou. Obyvatelia od 14 do 64 rokov (schopní pracovať) zaznamenajú pokles zo súčasných 70 na 64 percent. Starších ako 65 rokov pribudne. Zo súčasných 15 sa toto číslo zvýši na 27 percent.
Len na porovnanie, v USA sa za toto obdobie zvýši počet obyvateľov z 347 na 370 miliónov, z čoho 62 percent bude v produktívnom veku. Seniorov síce tiež pribudne, ale len o štyri percentá (z 18 na 22 percent).
Prisťahovalci a technologický pokrok
Priemerná pôrodnosť v USA je na úrovni 1,6 percenta. Toto číslo je tiež menšie ako vyžaduje potrebná hodnota na udržanie populácie (2,1), ale veľmi dôležitým faktorom je tu imigrácia. Pew Research Center uvádza, že v roku 2023 pracovalo v USA 47,8 milióna obyvateľov (14,3 percenta) narodených v zahraničí. Pri poslednom sčítaní ľudu v Číne (2020 - koná sa každých desať rokov) bolo zaznamenaných len 1,4 milióna prisťahovalcov, čo predstavuje približne 0,1 percenta populácie.
Prvé náznaky zmeny hospodárskeho rastu sa objavili ešte pred kovidovou krízou. Nadmerné investície do infraštruktúry a najmä nadmerne zadĺžený trh s nehnuteľnosťami (70 percent čínskych domácností) predstavoval už vtedy veľký problém.
"Zastávam názor, že okno, v ktorom existovali dôveryhodné šance, že by čínsky HDP mohol prekonať Spojené štáty, nech už to znamenalo čokoľvek, sa už v podstate uzavrelo. Vo vzťahu k celosvetovému HDP aj k HDP USA, Čína v rokoch 2023 a 2024 po prvýkrát od začiatku svojho vzostupu zaznamenala regresiu," dodal oxfordský výskumník George Magnus.
Postavenie Pekingu na čele ďalšej technologickej revolúcie by mohlo mať zásadný význam, najmä ak úspešne využije automatizáciu a umelú inteligenciu.
"Vedúce postavenie v oblasti technológií závisí od celkového stavu inovácií. USA si v tomto smere zachovávajú významný vplyv. Čínsky prístup vyniká v strategických odvetviach, no flexibilita a prispôsobivosť amerického systému poskytujú širší základ pre udržateľné inovácie," uviedla Lizzi C. Leeová z Centra pre analýzu Číny v Asia Society Policy Institute.
Obchodná vojna s USA
Čínska vláda pripravuje hospodárstvo na ďalšiu fázu obchodnej vojny s americkým staronovým prezidentom Donaldom Trumpom. Vyššie clá a blokády sa dajú očakávať v rozvíjajúcich sa odvetviach, ako sú napríklad polovodiče.
"Tentoraz je americká ekonomika silnejšia a pripravená na následky. Počas prvého Trumpovho prezidentovania čínska ekonomika napredovala a jej ročný rast dosahoval v priemere takmer sedem percent. V tomto a budúcom roku bude Čína ťažko dosahovať svoj už i tak nižší cieľ rastu stanovený na päť percent," uviedol bývalý predstaviteľ MMF Eswar Prasad, profesor ekonómie na Cornellovej univerzite.
Vzhľadom na slabý dopyt domácností sa Čína stala závislejšou od vývozu. To stavia USA do oveľa silnejšej pozície, pokiaľ by sa obchodné napätie medzi oboma krajinami ešte viac vystupňovalo. USA a iné krajiny sa zameriavajú aj na elektrické vozidlá vyrobené v Číne a bránia sa tak proti tomu, čo sa označuje za strategicky dotované odvetvie, ktoré zaplavuje medzinárodné trhy lacnejšími výrobkami.
Príkladom je aj Európska únia, ktorá v roku 2024 zaviedla 45-percentné clo na elektrické vozidlá dodané z Číny. Pred piatimi rokmi to boli len 3 percentá. O mesiac neskôr Peking zažaloval Brusel na pôde Svetovej obchodnej organizácie.
"Sme proti tomu, aby sa celé čínsko-americké vzťahy definovali na základe konkurencie. Previazanosť medzi našimi krajinami je na oveľa vyššej úrovni ako hospodárska súťaž," povedal Liu Pengyu, hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone.