MNÍCHOV - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v piatok otvoril 56. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu varovaním, že svetová politika smeruje k "temným obdobiam" a kriticky sa vyjadril na adresu Spojených štátov, Číny a Ruska. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
"Práve sme svedkami čoraz ničivejšej dynamiky vo svetovej politike. Od cieľa medzinárodnej spolupráce zameraného na vytvorenie mierového sveta sa rok čo rok vzďaľujeme," uviedol Steinmeier na úvod bezpečnostnej konferencie.
Súčasný návrat k národným záujmom vedie podľa Steinmeiera medzinárodné spoločenstvo "do slepej uličky, do temných období". Steinmeier sa kriticky vyjadril ku konaniu Ruska a Číny a dodal, že "náš najbližší spojenec, Spojené štáty, za súčasného vedenia samé odmietajú myšlienku o medzinárodnom spoločenstve".
Nemecký prezident takisto povedal, že jeho krajina musí prevziať zodpovednosť za súdržnosť Európskej únie. Takisto pripomenul potrebu vyšších výdavkov na obranu a význam Severoatlantickej aliancie pre Európu.
Väčšia angažovanosť Nemecka vo svetových konfliktoch
Nemecko by malo zohrávať významnejšiu úlohu v regionálnych konfliktoch a krízach. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove to v piatok povedal nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
"Aby som to povedal jasne: Nemecko je pripravené výraznejšie sa angažovať, a to aj vojensky," povedal podľa agentúry DPA Maas. "Toto angažovanie sa však musí ísť ruka v ruke s politickou logikou," dodal Maas s tým, že bez diplomacie alebo jasnej politickej stratégie hrozí že vojenské operácie nebudú úspešné alebo dôjde k prehĺbeniu už existujúcej krízy.
Na trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii sa tento rok zúčastňuje niekoľko desiatok lídrov, vrátane amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea, jeho čínskeho náprotivka Wanga I, či šéfov ruskej a iránskej diplomacie Mohammada Džaváda Zarífa a Sergeja Lavrova. Na konferencii sa zúčastnia aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg či šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg. Na nedeľu je naplánované vystúpenie prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
NATO by mohlo prevziať výcvik kurdských síl v Iraku
NATO by v rámci boja proti extrémistickej organizácii Daeš mohlo prevziať výcvik kurdských bezpečnostných síl v Iraku. Uviedol to v piatok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA. Stoltenberg na 56. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii pripomenul, že sily NATO v súčasnosti nie sú prítomné v severných častiach Iraku, ktoré majú pod kontrolou kurdské sily. Do výcviku kurdských bezpečnostných síl sú však zapojené niektoré členské krajiny NATO.
Aliancia teraz podľa Stoltenberga rozhodne, ako presne rozšíri svoju prítomnosť v Iraku vrátane možného prevzatia niektorých činností v oblasti spomínaného výcviku. Tie v súčasnosti zabezpečuje medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi, súčasťou ktorej sú aj krajiny NATO. Ministri obrany členských krajín NATO sa 12. februára dohodli na rozšírení výcvikovej misie v Iraku.
Nálet v Bagdade, pri ktorom 3. januára zahynul iránsky generál Kásem Solejmání, vyvolal pobúrenie v Iraku, kde následne parlament odhlasoval požiadavku na odchod všetkých zahraničných vojakov vrátane zhruba 5200 Američanov. Vojenská koalícia proti Daeš následne prerušila svoje operácie na tri týždne, zatiaľ čo NATO pozastavilo svoju výcvikovú činnosť.
Srbsko a Kosovo podpísali dohodu
Srbsko a Kosovo v piatok podpísali dohody o obnovení vlakových a diaľničných spojení, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. Stalo sa tak počas medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v nemeckom Mníchove, oznámil americký veľvyslanec v Nemecku a špeciálny vyslanec pre normalizáciu vzťahov medzi Kosovom a Srbskom Richard Grenell. "Dnešné historické dohody o rozvoji železničných a diaľničných spojení medzi Belehradom a Prištinou pomôžu uľahčiť pohyb osôb a tovaru medzi Srbskom a Kosovom," povedal diplomat pre agentúru The Associated Press
Nové dohody podľa Grenella "stavajú na dohode podpísanej minulý mesiac, ktorá po prvý raz po 21 rokoch obnoví priame lety medzi hlavnými mestami". Podrobnosti o dohodách zatiaľ nie sú známe. Na slávnostnom podpisovaní sa zúčastnili spolu s Grenellom lídri Kosova aj Srbska.
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa pri tejto príležitosti vyjadril, že je "šťastný z dnešného pokroku" a poďakoval sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a Grenellovi. "Cítime, že vďaka tomuto budeme mať lepšiu budúcnosť a že zaistíme mier pre budúce desaťročia," povedal. Kosovský prezident Hashim Thaci krok označil za ďalší míľnik. "Veľký krok smerom k dosiahnutiu konečnej mierovej dohody," napísal na Twitteri.
Kosovo sa osamostatnilo od Srbska v roku 2008 po vojne, ktorú rozpútala srbská násilná kampaň proti kosovským Albáncom a ukončili až nálety pod velením NATO. Ako nezávislý štát ho uznáva viac ako sto krajín. Belehrad jeho nezávislosť doteraz odmieta uznať a vzájomné vzťahy ostávajú napäté.
