Napätie na Ukrajine rastie: Búri sa už aj západ krajiny | Topky.sk

°C

Nedeľa, 15. december 2019. Meniny má Ivica, zajtra Albína.

Napätie na Ukrajine rastie: Búri sa už aj západ krajiny

Jedna z prvých obetí nepokojov 20-ročný Serhij Nigojan
Jedna z prvých obetí nepokojov 20-ročný Serhij Nigojan
Zdroj: SITA, Youtube
23.01.2014 22:15

KYJEV - Niekoľkodňové pouličné boje radikálneho krídla protivládnych demonštrantov so zásahovými jednotkami v Kyjeve v stredu vyvrcholili dramatickou konfrontáciou s krviprelievaním a obeťami na životoch. Ukrajinskí opoziční lídri dali prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie, oznámila agentúra DPA. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do štvrtka večera - doby vypršania ultimáta - zdržali násilných stretov s políciou.


NAŽIVO z centra nepokojov v Kyjeve
 

Janukovyč má podľa opozície odstúpiť v záujme upokojenia vyhrotenej situácie po dnešnej násilnej smrti najmenej dvoch demonštrantov počas zrážok s políciou. Ukrajinské úrady oficiálne potvrdili dvoch mŕtvych, zastrelených za nejasných okolností, zatiaľ čo opozičné zdroje hovoria o piatich obetiach zrážok s políciou a 300 zranených. Ďalšie dve telá so stopami mučenia sa podľa nepotvrdených informácií našli v lese neďaleko Kyjeva. 

Na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva sa dnes večer zišlo asi 50.000 ľudí, aby protestovali proti policajným zásahom voči demonštrantom. "Zajtra pôjdeme spolu vpred ... A ak to bude znamenať guľku do čela, tak to bude znamenať guľku do čela, ale čestným, spravodlivým a odvážnym spôsobom," povedal účastníkom zhromaždenia opozičný líder Arsenij Jaceňuk.

Rokovanie ukrajinskej vlády o Janukovyčovom ultimáte
Rokovanie ukrajinskej vlády o
Zdroj: TASR

Jaceňuk a ďalší vodcovia opozície predtým absolvovali vyše trojhodinové stretnutie s Janukovyčom o riešení súčasnej krízy, ktoré neprinieslo žiadne výsledky. Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako Janukovyč odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ. Do násilností prerástli až túto nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. 

Úrady potvrdili dve obete, aktivisti hovoria o siedmich

Zápas medzi stovkami radikálov a ťažkoodencami sa od nočných hodín sústredil na Hruševského ulici v centre Kyjeva, kde vyrástli improvizované barikády zložené z vrakov policajných autobusov, vriec s pieskom a pneumatík. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa nakoniec na poludnie zásahovej jednotke podarilo demonštrantov vytlačiť a barikády s pomocou obrnenej armádnej techniky zlikvidovať. Väčšina demonštrantov sa potom vrátila späť na Námestie nezávislosti, ktoré je od začiatku vlaňajšieho decembra hlavným centrom demonštrácií.

Napätie na Ukrajine rastie:
Zdroj: SITA

Ešte predtým ukrajinskú verejnosť i západnú politiku šokovala informácia o úmrtiach, ktoré majú podľa opozície na svedomí policajní ostreľovači. Zásah do hlavy ostrou muníciou neprežil dvadsaťročný Serhij Nigojan, pôvodom Armén žijúci vo východoukrajinskom Dnepropetrovsku. Krátko po ňom zomrel po priestrele pľúc mladý Bielorus Michail Žyzněuski.

Podvečer ale opozičné lekárske stredisko oznámilo, že mŕtvych je päť. Štyria boli podľa neho zastrelení a jeden z dvoch mužov, ktorí spadli z ochodze štadióna, podľahol v nemocnici zraneniam. Obetí ale už môže byť až sedem, pretože podľa médií sa počas dňa našli dve doráňané telá a prinajmenšom jedno patrí opozičnému aktivistovi, ktorý bol v noci na utorok unesený. Ukrajinská generálna prokuratúra dnes podľa agentúry DPA len potvrdila , že dvaja ľudia boli počas protestov skutočne zastrelení. O páchateľoch sa ale nijako nezmienila.

Napätie na Ukrajine rastie:
Zdroj: SITA

Janukovyč má poslednú šancu

Janukovyč v reakcii na eskaláciu násilia pozval k dialógu vodcu opozície Vitalija Klička, Arsenije Jaceňuka a Oleha Ťahnyboka. Rokovali viac ako tri hodiny, ale bez konkrétnych výsledkov. Na otázku predčasných volieb vraj prezident neodpovedal. Pokiaľ ide o možnosť zrušenia sporných zákonov a odstúpenie vlády, nezáväzne pripustil, že by sa o tom mohlo hovoriť na ďalšej schôdzke, ktorá sa má konať vo štvrtok .

Kličko následne na večernom zhromaždení desiatok tisíc protestujúcich na Námestí slobody Janukovyča na diaľku nabádal k vypísaniu predčasných volieb, čo je podľa neho jediné možné nekrvavé východisko. A varoval: "Ak nepríde prezident zajtra na schôdzku, prejdeme do ofenzívy. Inej cesty niet."

Napätie na Ukrajine rastie:
Zdroj: SITA

Priame rokovania s opozičnými vodcami sú Janukovyčovým ústupkom. Doteraz sa s predsedami troch hlavných opozičných strán odmietal osobne stretnúť a rokovaním poveril "pracovnú komisiu". Jej zloženie je ale pre opozíciu neprijateľné. Niektorí komentátori Janukovyčov súhlas so stretnutím označili za manéver. "Je to súčasť taktického plánu B. Prezident chce prevziať iniciatívu a hrá o čas," usudzuje Volodymyr Fesenko z analytického ústavu Penta.

Tvrdý slovník na adresu demonštrantov zvolil dnes premiér Mykola Azarov, považovaný za rozhodného stúpenca zblíženia s Ruskom. "Teroristi z Majdanu (Námestie nezávislosti) sa zmocnili desiatok ľudí a bijú ich. Títo zločinci sa za svoje konanie musia zodpovedať," vyhlásil Azarov na zasadaní vlády.

Napätie na Ukrajine rastie:
Zdroj: SITA

EÚ zvažuje sankcie

Kritické zostrenie ukrajinskej krízy oživilo hlasy volajúce po zavedení protiukrajinských sankcií. Nevylúčil ich šéf Európskej komisie Manuel Barroso, podľa ktorého EÚ bude zvažovať "prípadné akcie, ktoré by mohla prijať, aj následky, ktoré to bude mať pre naše vzťahy s touto krajinou". Prvé sankčné opatrenia už oznámilo americké ministerstvo zahraničia. Prostredníctvom ambasády v Kyjeve oznámilo, že ruší vstupné víza pre osoby zodpovedné za policajný zásah proti demonštrantom. Konkrétne mená veľvyslanectvo odmietlo uviesť.

Na konfliktnú situáciu dnes reagovala aj ukrajinská mena, ktorá zaznamenala rekordné oslabenie voči doláru za posledné štyri roky. Hrivna sa dnes predávala za 8,44 dolára, čo je zníženie o pol percenta za jeden deň. Poklesla aj cena štátnych dlhopisov.

Varovanie pred partizánskou vojnou

Aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín na Ukrajine, varovali dnes pred vstupom do otvorenej partizánskej vojny proti vláde prezidenta Viktora Janukovyča, ak voči nim neprestanú polícia a špeciálne jednotky používať silu.

Napätie na Ukrajine rastie:
Zdroj: SITA

Predstavitelia vlády, ale i umiernenejší podporovatelia opozície obviňujú práve Pravý sektor z radikalizácie protestného hnutia, ktorého hlavným spúšťačom bol nesúhlas so zastavením približovania sa Ukrajiny k EÚ.

"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.

Ukrajinská vláda údajne pripravuje armádne jednotky na výnimočný stav 

Ukrajinský premiér Mykola Azarov vyhlásil, že vedenie krajiny je pripravené na dialóg a kompromisy s opozíciou, ktorú však vyzýva, aby sa vyvarovala ultimát. V rozhovore, ktorý poskytol britskej spoločnosti BBC vo Švajčiarsku, Azarov uviedol, že vláda je ochotná dohodnúť sa s opozíciou "pre dobro krajiny". Súčasne vyzval na vyvinutie spoločného úsilia na zastavenie násilností v centre Kyjeva, ktoré si podľa oficiálne potvrdených správ vyžiadali dve obete na životoch.

Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do dnešného večera - času vypršania ultimáta - zdržali násilných potýčok s políciou.

Ukrajinské médiá dnes s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku tvrdia, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.

Dôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod "absolútnou" kontrolou. Dodal, že nepokoje sa odohrávajú len "v neveľkej časti mesta", kde sa nachádzajú vládne budovy a zariadenia.

Azarov týmito slovami pre BBC reagoval na vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že situácia na Ukrajine sa veľmi ľahko môže vymknúť spod kontroly. V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie. 

Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.

Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.

V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.

Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.

Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.

Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.

Vládni poslanci dementujú správy o plánoch na výnimočný stav 

Ukrajinské ministerstvo vnútra zverejnilo dnes totožnosť jedného z mužov, o ktorých smrti v utorok informovali médiá. Podľa predbežných záverov bolo príčinou jeho smrti podchladenie. Patológovia na jeho tele našli aj rany, ktoré však neboli bezprostrednou príčinou smrti. Smrť Jurija Verbického vyšetrujú ako vraždu.

V súvislosti so smrťou dvoch účastníkov protivládnych demonštrácií vyhlásili dnes smútok najmenej v dvoch ukrajinských mestách: v Ľvove a Ternopili. S podobnou iniciatívou, avšak týkajúcou sa celej krajiny, prišiel v stredu aj predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Volodymyr Lytvyn.

Ukrajinské ministerstvo obrany dnes poprelo pravdivosť správ miestnych médií o presunoch vojenskej techniky z Černigiva bližšie ku Kyjevu, aby sa tam zapojili do prebiehajúcich politických akcií, informovala agentúra UKRINFORM.

Rezort obrany vo vyhlásení spresnil, že presun techniky je súčasťou vopred naplánovaného odovzdania nadbytočnej techniky. Podľa údajov z rezortu vnútra lekársku pomoc muselo vyhľadať vyše 250 policajtov, z nich 104 museli hospitalizovať. Najčastejšími zraneniami sú úrazy hlavy, otrasy mozgu, zlomeniny, popáleniny, bodné rany a otrava neznámymi látkami.

Poslankyňa ukrajinského parlamentu a bývalá členka klubu vládnej Strany regiónov Inna Bohoslovska podľa agentúry UNIAN uviedla, že členom Strany regiónov sa zatiaľ nepodarilo zozbierať dostatok podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu "na vyhlásenie výnimočného stavu". Poslanec za vládnu stranu Volodymyr Olejnik však poprel jej tvrdenie o zbere podpisov členov frakcie za zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá by údajne mala hlasovať o vyhlásení výnimočného stavu.

Predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Volodymyr Lytvyn v stredu v parlamentnej televízii Rada navrhol poslancom, aby sa zišli na mimoriadnom zasadnutí a pokúsili sa nájsť kompromisné riešenia súčasnej situácie a pozastavili platnosť všetkých sporných zákonov - s výnimkou zákona o štátom rozpočte - prijatých 16. januára sporným spôsobom.

V súvislosti s "porušovaním ľudských práv a politickou nestabilitou" na Ukrajine dnes bulharský prezident Rosen Plevnelijev zrušil návštevu Kyjeva, ktorá sa mala uskutočniť v máji toho roku. Situácia v centre Kyjeva je stále napätá: demonštranti podpálili bariéry z pneumatík, ktoré sa zásahové jednotky snažia uhasiť. Demonštranti však na nich útočia kameňmi.

Merkelová: Ukrajina musí ochraňovať životy

Eskalujúce násilie na Ukrajine znepokojuje viacerých svetových politikov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala vo štvrtok na zasadnutí vlády, že Ukrajina musí ochraňovať životy ľudí po zásahu bezpečnostných jednotiek na opozičných demonštrantov. "Očakávame, že ukrajinská vláda zabezpečí základné práva - zvlášť možnosť účasti na pokojných demonštráciách, ochráni životy a zabezpečí, aby nebolo použité násilie," povedala Merkelová svojim ministrom a zároveň uviedla, že momentálne nevidí potrebu uvaliť nové sankcie na Ukrajinu za smrť proeurópskych demonštrantov v čase, keď EÚ zvažuje odvetné možné opatrenia.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč ubezpečil vo štvrtok v telefonickom rozhovore predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa, že na potlačenie demonštrácií v Kyjeve neplánuje vyhlásiť v krajine výnimočný stav, oznámil to hovorca EK Olivier Bailly. 

Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov vo štvrtok žiadal amerického kolegu Baracka Obamu a jeho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby sprostredkovali mierové rokovania medzi opozičnými stranami na Ukrajine, a tak pomohli ukončiť násilie, ktoré prepuklo v krajine. "Som presvedčený, že ste schopní dosiahnuť tento cieľ. Obe bojujúce strany si musia sadnúť a rokovať," povedal 82-ročný štátnik v otvorenom liste publikovanom na webovej stránke jeho nadácie. Gorbačov varoval, že konflikt môže "ohroziť nielen samotnú Ukrajinu a jej susedov, ale aj Európu a celý svet". Posledný sovietsky líder v liste uvádza, že jeho matka aj manželka Raisa boli Ukrajinky.

Začne sa partizánska vojna, varuje sociologička

Ak ukrajinské vedenie použije proti protivládnym demonštrantom tvrdú silu, rozsah hnutia odporu sa zväčší, upozornila dnes v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky ukrajinská sociologička a riaditeľka nadácie Demokratické iniciatívy Irina Bekeškinová. Informovala o tom agentúra UNIAN.

"Ak Euromajdan rozoženú silou, krvavo..., začne sa partizánska vojna," varovala a dodala, že ak aj nie na celom území Ukrajiny, tak v jej západnej a strednej časti určite. 

Bekeškinová súčasne poprela tvrdenie ukrajinského premiéra Mykolu Azarova, že protestné demonštrácie na Námestí nezávislosti, ktoré Kyjevčania volajú Majdan, reprezentujú názory a postoje troch oblastí Ukrajiny. 

"Nie je to tak, je tam zastúpená celá Ukrajina, aj keď najviac ľudí je zo Západu a centra," poznamenala. Spresnila súčasne, že na tzv. antimajdane, kde sa schádzajú sympatizanti súčasnej vlády, je ľudí zo spomínaných dvoch oblasti veľmi málo.

Sociologička ďalej uviedla, že na Ukrajine je možné presadiť autoritársky režim "len pomocou krvavej diktatúry, a aj to nie všade"

Vyslovila podozrenie, že "tento scenár stupňovania agresivity, eskalácie násilia, sa nepíše na Ukrajine", pretože taký vývoj udalostí nikto, vrátane prezidenta Viktora Janukovyča, nepotrebuje. Bekeškinová sa domnieva, že "v Janukovyčovom okolí sa teraz presadila skupinka, ktorá Ukrajinu vedie ku katastrofe".

Pred partizánskou vojnou varovali dnes rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa aj aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín na Ukrajine.

Predstavitelia vlády, ale i umiernenejší podporovatelia opozície obviňujú práve Pravý sektor z radikalizácie protestného hnutia, ktorého hlavným spúšťačom bol nesúhlas so zastavením približovania sa Ukrajiny k EÚ.

"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.

Skupina dala Janukovyčovi v stredu 24-hodinové ultimátum na odstúpenie a bezpečné opustenie krajiny spolu so svojou rodinou. Na rozdiel od hlavných opozičných strán Pravý sektor ostro odmieta rokovania s úradujúcou vládou.

Opozícia vyhlásila niekoľkohodinové prímerie

Ukrajinský opozičný vodca Vitalij Kličko vo štvrtok vyzval demonštrantov v kyjevských uliciach, aby sa zdržali ďalších stretov s bezpečnostnými silami až do večerných hodín, keď bude známy výsledok jeho rokovania s prezidentom Viktorom Janukovyčom. Podľa vyjadrenia citovaného agentúrou Interfax-Ukrajina sa chce politik známy ako svetový šampión v boxe do 20. hodiny miestneho času (19:00 SEČ) vrátiť medzi svojich prívržencov a informovať ich o stretnutí s Janukovyčom. Demonštranti by mali dovtedy "ponechať barikády na mieste, no zachovať pokoj". Spravodajca agentúry AFP na Hruševského ulici, ktorá bola predtým dejiskom násilia, po zverejnení výzvy potvrdil prerušenie súbojov.

Kličko a ďalší zástupcovia opozície mali začať druhé kolo rokovaní s Janukovyčom o 13. hodine. Od prezidenta pritom požadujú splnenie troch základných požiadaviek, a to vypísanie predčasných prezidentských volieb, odvolanie vlády a zrušenie opatrení namierených proti demonštrantom, ktoré uzákonili minulý týždeň. "Šance nie sú veľké, ale sú," povedal Kličko, ktorý predtým vyjednával o "prímerí" s poriadkovými silami a následne oznámil radikálnym demonštrantom, že dostal prísľub nepoužívania ohlušovacích granátov. 

Stredajšie stretnutie zástupcov opozície s Janukovyčom neprinieslo žiadne výsledky a Kličko pred niekoľkotisícovým davom na kyjevskom Námestí nezávislosti vyjadril presvedčenie, že bezpečnostné sily sa pokúsia protestujúcich vytlačiť silou. Varoval tiež pred opozičnou "ofenzívou" v prípade, ak prezident na požiadavky nezareaguje "do štvrtka". Stredajšie nepokoje v Kyjeve si podľa opozície vyžiadali najmenej päť mŕtvych a okolo 300 zranených. Internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda informovalo, že štyri z piatich obetí na životoch utrpeli strelné poranenia.

Janukovyč uistil Barrosa: Výnimočný stav nehrozí

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes v telefonickom rozhovore s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom uviedol, že nepredpokladá vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine. Informoval o tom v Bruseli predstaviteľ EK Olivier Bailly.

Dodal, že Barroso v telefonickom rozhovore s Janukovyčom vyjadril hlboké znepokojenie z vývoja situácie na Ukrajine, zo správ o útokoch na novinárov, ako aj kvôli informáciám o nezvestných osobách. 

Podľa agentúry UNIAN sa dnes vo viacerých ukrajinských médiách objavili informácie, že poslanci parlamentu zbierajú podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa údajne má zaoberať návrhom na vyhlásenie výnimočného stavu v krajine. 

Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev dnes takúto možnosť opäť vylúčil a premiér Mykola Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti vyhlásil, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod "absolútnou" kontrolou.

V Kyjeve sa dnes podvečer budú konať rokovania o hľadaní východiska zo súčasnej situácie, na ktorých sa Janukovyč zíde s predstaviteľmi opozície. Pôvodne sa rokovanie malo začať o 13.00 h miestneho času, ale prezidentská kancelária ich preložila na 17.00 h, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na opozičnú stranu UDAR.

Jeden z vodcov ukrajinskej opozície Vitalij Kličko vyzval dnes radikálne naladených demonštrantov z barikád v centre Kyjeva, aby v čase konania schôdzky zástupcov opozície s Janukovyčom dodržiavali prímerie a neútočili na príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Televízna spoločnosť espreso.tv, ktorá vysiela zábery z Námestia nezávislosti a Hruševského ulice, kde sú protesty najnásilnejšie, informovala, že Kličko prisľúbil vrátiť sa do 20.00 h k barikádam a informovať o výsledkoch schôdzky s prezidentom.

Kličkovi sa súčasne podarilo presvedčiť demonštrantov neútočiť na príslušníkov zásahových jednotiek Berkut, ktorí sa snažia uhasiť kopy pneumatík, ktoré demonštranti podpálili. V noci nadnes plamene z jedného ohniska preskočili aj na neďaleký dom, ktorý začal horieť.

Potýčky medzi radikálne naladenými demonštrantami a políciou si doteraz podľa oficiálne potvrdených správ vyžiadali dva ľudské životy. Ukrajinské médiá informovali, že smrteľne zranený bol občan Bieloruska Michail Žiznevskij, údajne člen alebo sympatizant organizácie UNA-UNSO (Ukrajinské národné zhromaždenie-Ukrajinská národná domobrana), a ukrajinský občan arménskeho pôvodu Sergej Nigojan. 

Okrem toho dnes ministerstvo vnútra zverejnilo totožnosť muža, ktorého dobité telo sa našlo na zalesnenom pozemku v blízkosti kyjevského letiska Borispoľ. Ide o Jurija Verbického, ktorého smrť úrady vyšetrujú ako vraždu.  

Potýčky medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantami v centre Kyjeva pokračujú aj dnes. Paralelne s nimi sa v stredu večer konala aj protestná akcia motoristov - tzv. automajdan. Server Glavred.info informoval, že jeden z dvojice jej hlavných organizátorov zmizol a druhý ušiel do Nemecka, keďže na Ukrajine mu hrozil zatykač a za organizovanie protivládnych protestov 15 rokov väzenia. 

Opozícii naklonené médiá uviedli, účastníci automajdanu sa v noci nadnes stali terčom útoku zásahových jednotiek Berkut, ktorých príslušníci obuškami poškodzovali odstavené autá a ich posádky predviedli na policajné oddelenie. Účastníci protestu na internete ako dôkaz zverejnili záznam kamery z auta. 

Búri sa aj západ krajiny, násilnosti v Ľvove a Rovne

Napätie sa dnes vyostrilo aj vo väčších mestách na západe Ukrajiny, kde davy demonštrantov vtrhli do sídel regionálnych úradov.

Podľa agentúry AP stovky protestujúcich vnikli do budovy správy Ľvovskej oblasti v meste Ľvov a prinútili jej šéfa Oleha Sala, aby podpísal dokument o svojom odstúpení.

Predseda Ľvovskej oblasti, ktorého do funkcie vymenoval prezident Viktor Janukovyč, neskôr svoju rezignáciu odvolal s argumentom, že bol k tomuto kroku donútený pod tlakom. 

V Ľvove, kde má tradične silnú podporu ukrajinská opozícia, predtým vyhlásili smútok v reakcii na smrť minimálne dvoch účastníkov protivládnych protestov v Kyjeve.

K podobnému útoku demonštrantov na regionálny úrad došlo podľa ukrajinských médií aj Rovne, správnom centre susednej Rivnenskej oblasti. Nepotvrdené správy hovoria o podobných udalostiach aj v ďalších západoukrajinských oblastných metropolách Žytomyr, Chmelnyckyj a Ivano-Frankivsk, oznámila stanica BBC. 

Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako Janukovyč odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ a namiesto toho sa rozhodol posilniť vzťahy s Ruskom. 

Do násilností prerástli až minulú nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Počas zrážok s políciou tento týždeň zahynuli v Kyjeve najmenej dvaja demonštranti.


Galéria

Jedna z prvých obetí Rokovanie ukrajinskej vlády o

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR, ČTK
FOTO: TASR, SITA, Youtube;
VIDEO: Youtube

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články