BRATISLAVA - Postupný prechod na zelené hospodárstvo vrátane efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov ako voda či energia ako aj dosiahnutie takého ekonomického rastu a rozvoja, ktorý neničí životné prostredie a biodiverzitu je hlavnou témou dvojdňovej konferencie, ktorú včera v Bratislave otvoril minister životného prostredia László Sólymos.
"Musíme si uvedomiť, že je najvyšší čas začať rešpektovať kapacitu našej planéty a správať sa zodpovedne aj vo vzťahu ku klíme, biodiverzite, ovzdušiu, vode a pôde," povedal na tlačovej konferencii a zdôraznil, že cieľom konferencie je vytvoriť priestor na širokú diskusiu o tom, ako iniciovať prechod hospodárstva na také, ktoré bude rešpektovať životné prostredie aj sociálne aspekty rozvoja.
Vlajkové podujatie envirorezortu v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ reaguje podľa Sólymosa na aktuálnu globálnu krízu, ktorá súvisí s rapídnym nárastom populácie, rastom cien, nedostatkom prírodných zdrojov, zmenou klímy a ubúdaním biodiverzity.
Prechod na zelenú ekonomiku si bude podľa Sólymosa vyžadovať odvážne a vizionárske rozhodnutia. "Budeme musieť zmeniť spôsob nášho myslenia a rozhodovania," konštatoval. V tejto súvislosti vyzdvihol dôležitú úlohu vedy a inovácií, ktoré majú potenciál priniesť nové technológie nevyhnutné pre túto transformáciu. "Nestačí len vytvoriť politické podmienky, bez investícií to nepôjde," zdôraznil a dodal, že na konferenciu Prechod na zelené hospodárstvo preto okrem predstaviteľov vlád a európskych inštitúcií prišli aj zástupcovia investorov a podnikov.
Sólymos konštatoval, že na Slovensku sa prechod na zelenú ekonomiku zatiaľ komplexne nerieši, napriek tomu mnohé firmy a podniky preberajú iniciatívu do vlastných rúk. Pozitívne príklady sú podľa neho napríklad v oblasti energetiky či vodného hospodárstva, "je tu však veľký potenciál, kde by sme mohli čerpať od našich európskych partnerov".
Ako novinárom povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič, je nutné investovať do zelenej infraštruktúry a nízkouhlíkového hospodárstva, a zároveň vytvoriť investičné stimuly. Ďalším nástrojom smerom k zelenej ekonomike je zníženie energetickej náročnosti budov. "Chceme vytvoriť nové nástroje pre primátorov, podnikateľov aj pre národné vlády, ako zabezpečiť spolufinancovanie pre takéto aktivity," povedal s tým, že Slovensko má obrovský potenciál vo zvyšovaní energetickej efektívnosti budov a domácností. Pripomenul, že až polovica všetkej energie spotrebovanej v EÚ ide na vykurovanie a chladenie budov, takže celá únia má veľký potenciál na zlepšenie.
Pozvanie ministra Sólymosa na konferenciu prijal okrem Šefčoviča aj komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella, nórsky minister pre klimatické zmeny a životné prostredie Vidar Helgesen, predstavitelia medzinárodných organizácií, Programu OSN pre životné prostredie, Európskej environmentálnej agentúry i zástupcovia medzinárodných finančných inštitúcií, podnikateľskej sféry, samospráv, občianskej spoločnosti a vedeckej komunity. Výstupy z podujatia predstaví slovenské predsedníctvo na stretnutí ministrov životného prostredia krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Paríži a na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia EÚ.
Zelená ekonomika je nutnosť, zhodli sa účastníci konferencie
Účastníci medzinárodnej konferencie Prechod na zelenú ekonomiku sa zhodli na nutnosti efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov, ako je voda či energia ako aj dosiahnutia takého ekonomického rastu a rozvoja, ktorý neničí životné prostredie a biodiverzitu a zachováva sociálne istoty. Na záver dvojdňového fóra, ktoré sa konalo v Bratislave v rámci slovenského predsedníctva EÚ, to viac ako 500 účastníkom podujatia z 32 krajín povedal minister životného prostredia László Sólymos.
Zároveň navrhol, aby sa podobné fórum o zelenej ekonomike stretávalo pravidelne a každé dva roky hodnotilo pokrok dosiahnutý v tejto oblasti. "V tomto regióne chceme byť lídrom prechodu na zelené hospodárstvo. Ministerstvo životného prostredia to nazvalo Bratislavský proces prechodu na zelenú ekonomiku. Bola by to stabilná platforma na výmenu skúseností, najlepších riešení či metód," povedal štátny tajomník MŽP Norbert Kurilla s tým, že spätná väzba európskych krajín bola pozitívna.
Zo záverov konferencie podľa Kurillu vyplýva nevyhnutnosť transformácie súčasného ekonomického modelu na viac udržateľný a obnoviteľný. Zdôraznil, že životné prostredie a hospodárstvo by sa mali spojiť a ísť ruka v ruke v záujme ochrany prírody, ale aj väčšej konkurencieschopnosti ekonomiky.
"Limity planéty sú dané a nemáme ďalšie dve tri planéty, aby sme mohli ďalej fungovať súčasným spôsobom. Zatiaľ fungujeme lineárnym spôsobom tak, že vyťažíme, spracujeme, použijeme a vyhodíme. Teraz dávame viac do pozornosti obehový koncept, ktorý hovorí, aby sme udržali čo najviac zdrojov, materiálov, produktov v obehu čo najdlhšie, aby sme tak vytvárali čo najnižší tlak na prírodné, energetické a materiálové zdroje," povedal a dodal, že zelená ekonomika znamená čo najefektívnejšie využívanie prírodných, energetických a materiálových vstupov, no aj sociálne istoty a všeobecný blahobyt ľudstva.
V tomto procese sme podľa Kurillu len na začiatku, pretože koncept zelenej ekonomiky je relatívne nový. "Doteraz sme kládli dôraz na maximalizáciu produkcie a spotrebu a až v poslednej dobe sa dostáva do pozornosti racionálna výroba a spotreba. Musíme myslieť aj na ďalšie generácie, ktorú budú chcieť rovnaký komfort života, aký máme my," konštatoval.
V prechode na zelené hospodárstvo treba angažovať okrem Európskej únie aj jednotlivé vlády, regióny, finančné inštitúcie, investorov ako aj vedu a výskum, ktoré majú potenciál priniesť nové technológie nevyhnutné pre túto transformáciu. Dôležitou bude podľa Kurillu i motivácia podnikov, aby sa v záujme ich budúcej konkurencieschopnosti nesústredili na maximalizáciu vyčerpávania zdrojov, či už prírodných alebo energetických, aby boli čo najšetrnejší a najefektívnejší zároveň a aby čo najviac vstupov, ktoré potrebujú, získavali aj iným spôsobom, napríklad recykláciou.
"Tento proces chceme podnikom čo najviac uľahčiť v kontexte inovácií či dlhodobých investícií, chceme im uľahčiť prístup k financovaniu prijímaných opatrení za podmienky, že ich investujú do zelenej ekonomiky," zdôraznil Kurilla. Uzavrel, že občania sú najkritickejším komponentom prechodu na zelenú ekonomiku. "Ich účasť v tomto procese spočíva v ich správaní sa voči životnému prostrediu, či obmedzujú konzum, či separujú odpad a podobne. MŽP chce v tomto pomôcť budovaním správneho environmentálneho povedomia už od najmenšieho veku," povedal.
