Utorok, 30. november 2021. Meniny má Ondrej, Andrej, zajtra Edmund.

Klimatická konferencia COP26: Sklamanie alebo nádej?

Zdroj: flickr.com / UN Climate Change, Kiara Worth
18.11.2021 15:00

GLASGOW - Postupný odklon od spaľovania uhlia, zabránenie odlesňovaniu či znižovanie emisií metánu, skleníkového plynu, ktorý podľa rôznych prepočtov môže skoro až za polovicu súčasného oteplenia. To sú niektoré konkrétne výsledky pred niekoľkými dňami skončenej klimatickej konferencie v škótskom Glasgow. Kľúčová otázka je, či je to dostatočné na naplnenie cieľa Parížskej klimatickej dohody z roku 2015 udržať oteplenie planéty výrazne pod 2 ° Celzia, ideálne pod 1,5 ° Celzia, čo zabráni najhorším scenárom.


Hlavným indikátorom, ktorý všetky klimatické snahy sledujú, je, k akému otepleniu planéty smerujeme. V čase prijatia Parížskej klimatickej dohody to bolo v rozpätí 3-4 ° Celzia k roku 2100. To by znamenalo, že niektoré časti planéty sa stanú neobývateľné či skončia pod vodou. Na Slovensku by bolo podnebie ako dnes na juhu Grécka a dlhé odbobia sucha by pravidelne a často striedali extrémne udalosti, ako boli tohtoročné katastrofálne povodne v Nemecku či tornádo na juhu Moravy.

Klimatická konferencia COP26: Sklamanie
Zdroj: Fakty o klíme

Na konci októbra publikoval Program OSN pre životné prostredie analýzu, ktorá dokazuje, že podľa súčasnej legislatívy jednotlivých štátov, teda už záväzných a v praxi vykonávaných krokov, smerujeme k otepleniu o 2,7 ° Celzia do konca storočia. To je stále ďaleko od pre ľudstvo bezpečného cieľa medzi 1,5 ° až 2 ° Celzia podľa Parížskej klimatickej dohody. Klimatická konferencia v Glasgowe v tomto znamená veľký posun. Medzinárodná energetická agentúra zhodnotila všetky záväzky, ktoré z konferencie vzišli, a dospela k záveru, že ak budú všetky naplnené, planeta sa oteplí o 1,8 ° Celzia. Zásadné teraz bude, či budú tieto záväzky naplnené, čo sa v minulosti väčšinou nestalo. Súčasne je zrejmé, že pre dosiahnutie obmedzenie oteplenia do 1,5 ° Celzia budú musieť byť niektoré zaväzky prehĺbené.

Reakcie: od najhorších po najlepšie výsledky v histórii

„Postaviť znova lepšie. Bla bla bla. Zelená ekonomika. Bla bla bla. Čistá nula do roku 2050. Bla, bla, bla,“ povedala Greta Thunbergová. "To je všetko, čo počujeme od našich takzvaných vodcov. Slová, ktoré znie skvele, ale zatiaľ neviedli k činu. Naše nádeje a ambície sa potápajú v ich prázdnych sľuboch," pričom mladá aktivistka poukázala, že napriek sľubom globálne emisie skleníkových plynov stále každoročne rastú.

Podľa organizácie Greenpeace Slovensko je Glasgowský klimatický pakt ďalšou globálnou klimatickou dohodou, ktorá nezodpovedá vážnosti klimatickej krízy. Riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková poukazuje na fakt, že hoci Glasgowský klimatický pakt popisuje potrebu zníženia emisií do roku 2030, krajiny majú prísť s aktualizovanými plánmi, ako to dosiahnuť, až v roku 2022. "Dokonca aj do istej miery pozitívna explicitná zmienka o potrebe ukončenia využívania uhlia bola na poslednú chvíľu oslabená zmenou jediného slova. Napriek tomu sa uhlie dostalo do finálneho textu COP-u prvýkrát a aj to je signál, že éra fosílnych palív musí byť minulosťou," upozornila Juríková. V texte paktu oceňuje aj zmienku o ukončení dotácií pre fosílne palivá a zabezpečenie spravodlivej transformácie.

Šéf Výskumného ústavu pre klimatické vplyvy v nemeckom Postupime Johan Rockström bol v reakcii zdržanlivejší. "Pred Glasgowom sme smerovali ku katastrofe, po Glasgowe stále ideme nebezpečným smerom," povedal popredný švédsky vedec. "Bol to významný krok vpred, ale rozhodne nie dostačujúci," doplnil. Podľa neho je najdôležitejšou časťou Glasgowského klimatického paktu sľub krajín, že do konca budúceho roka vypracujú a predložia ambicióznejšie plány na ochranu životného prostredia.

„Naša závislosť na fosílnych palivách alebo odlesňovaní trópov sú príliš zložité a ďalekosiahle problémy, než aby ich mohla rozumne vyriešiť jedna konferencia. Nestačia na to ani dve alebo tri. Potrebujeme si obrovské úlohy rozvrhnúť na čiastkové položky a tie postupne odškrtávať. Bod po bode. A práve v tomto ohľade prinieslo Glasgow veľký posun vpred. Napomohli tomu najskôr tri kľúčové okolnosti: svetlo na konci tunela, presun od teoretizovania k praktickým krokom a diplomatický zbor Jej Veličenstva", píše vo svojom komentári pre aktualne.cz Vojtěch Kopecký, výskumník Centra pre otázky životného prostredia Univerzity Karlovej v Prahe.

 

 

 


Galéria


Nástroje k článku


ZDROJ: Jan Kurka, SUSTO - Sustainability Tools / TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články