Hrabko: Pravica vidí voľby ako test sily Smeru-SD, ale otestuje sa aj sama | Topky.sk

°C

Utorok, 19. november 2019. Meniny má Alžbeta, zajtra Félix.

Hrabko: Pravica vidí voľby ako test sily Smeru-SD, ale otestuje sa aj sama

Juraj Hrabko
Juraj Hrabko
Zdroj: TABLET TV
31.10.2017 21:55

BRATISLAVA – Nadchádzajúce regionálne voľby vnímajú pravicové opozičné strany z koalície SaS, OĽaNO, KDH najmä ako test politickej sily Smeru-SD, ktorý má v tejto chvíli šesť z ôsmich predsedov samosprávnych krajov. Voľby však budú skúškou aj pre nich.


„Aj pravá časť spektra si otestuje svoju politiku a to, či postavili dobrých kandidátov,“ povedal v diskusii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko. Dodal, že v Trenčíne a Nitre sa tento súboj rozširuje na koalično-opozičný, keďže tu aktuálneho predsedu VÚC podporujú všetky tri koaličné strany a jeho vyzývateľa všetky tri opozičné. V Trnave sa na podpore Tibora Mikuša Smer-SD zhodol len s SNS, Most-Híd podporuje svojho štátneho tajomníka Konráda Rigóa. V Bratislave zasa z koalície SaS a OĽaNO vypadlo KDH, ktoré sa nepostavilo ani za Juraja Drobu, ani proti nemu. „V porovnaní s rokom 2013 sú tieto voľby úplne iné, tu nejde o programy politických strán, tobôž nie o kandidátov,“ poznamenal Hrabko.

A úplne špecifická situácia je podľa neho v Banskej Bystrici, kde sa proti Marianovi Kotlebovi spojili takmer všetci ostatní. „V jednom kraji, konkrétne Banskobystrickom, vidíme bizarnú koalíciu, kde sú všetci proti jednému. A keď hovoríme všetci, tak sú to vládne, mimovládne strany, osobnosti aj prezident republiky. Bude to špecifické a napínavé až do konca. Celá pozornosť spoločnosti je sústredená na jeden kraj,“ povedal.

Na celoslovenskej úrovni však veľký záujem o voľby neočakáva. „Účasť bola minule okolo 20 percent, pochybujem, že bude teraz výrazne vyššia. Dúfam, že nebude nižšia. Sú sviatky, neviem, či sa všetci ľudia stihnú vrátiť. Nedá sa voliť s voličským preukazom,“ upozornil Hrabko.

V týchto voľbách kandidujú osobnosti, ktoré nominovali politické strany a tí, ktorí sa na kandidátne listiny dostali vďaka podpisom občanov na petícii. Aj tých však médiá rozlišujú na kandidátov, ktorí sú nezávislí, a tých, ktorí sú nezávislí, ale vyslovili im podporu aj politické strany. „Dokonca sa začína rozlišovať, či kandidát podporu strany prijme alebo neprijme,“ poznamenal Hrabko, ktorý to nepokladá za primerané.

„Napríklad Juraja Drobu môžeme považovať za straníckeho kandidáta, je aj členom SaS. A potom sú nezávislí kandidáti, prípadne nezávislí kandidáti s podporou politických strán. Lunterovi oznámil Smer-SD svoju podporu dve hodiny predtým, ako to zverejnil,“ konštatuje Hrabko. „Posledný prípad je Ftáčnik, kde Glváč poslal straníkom a sympatizantom Smeru-SD vnútorný list, aby Ftáčnika podporil. Ftáčnik to odmieta, ale v praxi to neznamená nič. Akurát môže stratiť časť hlasov priaznivcov Smeru. Pritom sympatie Smeru k Milanovi Ftáčnikovi sú stará známa vec,“ podotkol Hrabko. 

„A potom ostávajú kandidáti, ktorí sú nezávislí od všetkého a od všetkých, s výnimkou toho, že museli vyzbierať potrebný počet podpisov. Často sú to ale kandidáti, s ktorými nikto príliš nepočíta. Jednou z výnimiek je napríklad Rudolf Kusý v Bratislave, ktorý skutočnosť, že nemá podporu žiadnej politickej strany, marketingovo využil. A napríklad Lunter v Banskej Bystrici tiež stále zdôrazňuje, že je nezávislý, aj keď ho podporujú politické strany,“ povedal Hrabko.

Vyhlásenie Radičovej vníma kriticky

Kriticky vníma vyhlásenie expremiérky Ivety Radičovej, že vo voľbách bude hlasovať za Daniela Krajcera, ktorý kandiduje v Bratislavskom samosprávnom kraji. Primeranejšie by podľa neho bolo, keby mu jednoducho vyslovila podporu a svoju osobnú voľbu v médiách neriešila.

„Inak, keď si spomínam, ako sme sa my starší tešili, že máme slobodné voľby, ma trochu mrzí, že sa osobnosti nerozpakujú hovoriť o tom, koho budú voliť. To nie je to isté, ako keď niekomu vyjadria podporu. Tým úplne spochybňujeme tajnosť volieb a dostávame sa kdesi, kde by sme byť nechceli,“ podčiarkol Hrabko.

Súboj v Bratislave bude tesný, v Žiline napínavý

Súboj v Bratislave bude podľa neho tesný. „Šance sú dosť vyrovnané. Stať sa môže čokoľvek, ale podľa mňa asi nezvíťazí kandidát SaS, OĽaNO Juraj Droba a rozhodovať sa bude medzi Ftáčnikom a tými ďalšími dvoma - Frešom a Kusým,“ odhadol. „Na druhej strane, ešte sme ďaleko od volieb a kandidáti ešte môžu niečo urobiť, najmä na sociálnych sieťach. Je ešte čas aj na to, aby sa niektorý z kandidátov vzdal alebo ho strana stiahla,“ priznal Hrabko.

Prekvapilo ho, že Smer-SD v Banskobystrickom kraji nepostavil svojho kandidáta. „Kotleba v minulých voľbách vyhral nad kandidátom Smeru-SD Maňkom. A táto silná strana, ktorá Banskobystrický kraj považuje za svoj, v ňom nedokázala postaviť kandidáta. Je to tam podľa mňa tiež veľmi natesno. A prím tu nemajú programy strán, ale zápas jeden proti všetkým,“ povedal Hrabko.

Výhodou Smeru-SD je, že dominoval vo voľbách v roku 2013 a teraz sa môže oprieť o šiestich vlastných predsedov VÚC. „V tejto chvíli to vyzerá, že v niektorých krajoch to má Smer-SD akoby vo vrecku. Ale to neznamená, že tak voľby aj skončia. Posledné prieskumy hovoria, že veľmi výrazne vedie Smer-SD v Trenčianskom a Prešovskom kraji,“ hodnotí Hrabko. „V Košiciach predpokladám, že to Raši zvládne, ale asi aj v Nitre Belica a v Trnave Mikuš,“ odhadol.

„Napínavé to bude v Žilinskom kraji,“ poznamenal Hrabko. Na aktuálneho predsedu VÚC Juraja Blanára za Smer-SD sa totiž v prieskume dotiahla kandidátka koalície SaS, OĽaNO, KDH Erika Jurinová. Podľa Hrabka aj preto, že v kraji kandiduje aj iná osobnosť, v minulosti spájaná so Smerom-SD, Anton Martvoň. Zo strany však už vystúpil. „Martvoň tam plní tú úlohu, že oslabuje kandidáta Smeru-SD, hoci sám bol donedávna členom Smeru,“ povedal Hrabko.

Ako vníma aktuálny vývoj v Česku?

V diskusii komentoval aj aktuálny vývoj v Českej republike, kde sa víťaz volieb, ANO Andreja Babiša, snaží získať partnerov do vládnej koalície. Vzhľadom na Babišovu kauzu s dotáciami pre farmu Čapí hnízdo to však zatiaľ väčšina potenciálnych partnerov odmietla.

„V tejto chvíli to vyzerá na menšinovú vládu, ostatné možnosti zlyhali. To, čo chce Andrej Babiš, nechcú ostatné strany, respektíve, boli by ochotné rokovať, ak by nebol premiérom, čo zasa odmieta on. A s tými, čo sa do vlády tlačia, teda Okamurom, Babiš ísť nechce. Aj prezident Zeman pripustil, že by akceptoval vládu, ktorá by bola menšinová,“ reaguje Hrabko. 

„Babiš ju sľubuje zostaviť nielen z členov svojho hnutia, ale aj odborníkov. Osobne si myslím, že prvá takáto vláda možno ani nezíska dôveru, že Okamura aj komunisti budú Babiša ešte trochu naťahovať na škripec. A ak bude úspešná, tak až na druhý pokus. A aj takáto vláda nemusí mať dlhé trvanie,“ povedal Hrabko.

Na otázku, ako bude z technického hľadiska proces výmeny vlády prebiehať, Hrabko odpovedal, že môže trvať prekvapujúco dlho. „Na ustanovujúcej schôdzi musí Sobotka podať demisiu, ale bude vládnuť v demisii ďalej, až kým nebude vymenovaná nová vláda. A tá zasa musí požiadať parlament o dôveru. Ak ju nezíska, bude vládnuť, aj keď nebude mať dôveru a prezident poverí nového alebo staronového premiéra zostavením novej. A celý proces sa opakuje. Až na tretí pokus do toho vstupuje predseda Dolnej snemovne, ktorý sám navrhuje premiéra,“ vysvetľuje Hrabko. 

„Dokonca som tam zachytil aj také dohady, že by vláda mohla vládnuť štyri roky aj bez dôvery parlamentu. Podľa mňa to nie je možné, to už by nebola demokracia a poslanci majú nástroj, ako sa takémuto niečomu brániť. A to je zmena ústavy. Ešte dodám, že česká situácia vyzerá byť navonok veľmi turbulentná, ale Česko je na takéto veci zvyknuté, doteraz sa tam vystriedalo jedenásť premiérov. Politické strany vedia veľmi dobre, čo môžu hrať a čo nie,“ dodáva.

Na margo turbulentného vývoja v Katalánsku, kde expremiér Carles Puidgemont s časťou vlády ušiel do Belgicka, Hrabko poznamenal, že útek nie je riešenie. „Mne sa javí ako najčistejšie riešenie to, ktoré je dané, a to predčasné voľby. To, že ušli, nie je žiadne hrdinstvo. Ak by sa išlo prísne podľa pravidiel, hrozí im trestné stíhanie a 30 rokov väzenia. Ale podľa mňa to tak ďaleko nepôjde, bolo by to kontraproduktívne a iba by to posilnilo separatistické nálady v Katalánsku. Podľa mňa by to malo skončiť voľbami,“ odhadol Hrabko.

Súčasný politický vývoj v krajine je podľa neho dôsledkom jednostranného a protiústavného vyhlásenia nezávislosti katalánskym parlamentom. A práve Katalánci dostanú možnosť vo voľbách rozhodnúť, či sa priklonia na stranu separatistov, alebo prívržencov zotrvania v Španielsku.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: TABLET TV

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články