Detská chirurgia prešla za posledné desaťročia revolúciou. Od širokých rezov skalpelom sme sa posunuli k nenápadným vstupom a najnovšie k joystickom v rukách robotov. V prostredí, kde o živote detí rozhodujú milimetre a špičková technológia, udáva tón doc. MUDr. Jozef Babala, PhD., prednosta Kliniky detskej chirurgie LF UK a NÚDCH. Práve on stojí za transformáciou slovenskej detskej medicíny na éru minimálnej invazivity.
Na jednej strane stojí krehké, len 600-gramové novorodeniatko, ktoré sa celé zmestí do dlane. Na druhej dospelý, 160-kilový adolescent. Obaja však majú spoločného menovateľa – potrebujú precízny chirurgický zákrok, ktorý v ich tele nezanechá nič viac než drobné stopy.
V prostredí, kde moderná technika a pevné ruky lekárov každodenne posúvajú hranice možného, sa dnes operuje v takzvanej „jaskynke“ detského bruška. Využitie inertného plynu, 3D zobrazenia a robotických ramien, ktoré eliminujú aj ten najmenší tras ľudskej ruky, už nie je hudbou budúcnosti, ale slovenskou realitou. Táto zmena paradigmy prináša pacientom nielen menej bolesti, ale aj výrazne rýchlejší návrat k rodičom a do bežného života.
Rozdiel oproti klasike je zásadný najmä v rekonvalescencii. Kým kedysi si zložité operácie vyžadovali dlhé rezy, dnes lekári vstupujú do tela cez drobné otvory s priemerom od 10 mm až po neuveriteľné 3 mm. „S tými operujeme novorodencov alebo tie najmenšie detičky,“ vysvetľuje prednosta.
Od britského výcviku po európsku špičku
Slovenská detská chirurgia naskočila na svetový vlak už pred rokmi. Docent Babala spomína na začiatky, kedy sa spolu s kolegom, doktorom Cingelom, školili v britskom Leedse u svetového experta, profesora Najmaldina. Dnes je bratislavská klinika plnohodnotnou súčasťou európskej siete a jej lekári sú s kolegami zo zahraničia neustále „online“.
Napriek technologickému pokroku však rodičov upozorňuje na dôležitý fakt: „Pokiaľ je terén anatomicky neprehľadný alebo by hrozilo riziko komplikácie, ako krvácanie, minimálne invazívna chirurgia sa mení na otvorenú. Trubičky sa zrušia a bruško sa otvorí klasickým spôsobom, aby sa všetko bezpečne opravilo.“
Extrémne kontrasty: 600 gramov vs. 160 kilogramov
Škála pacientov v detskej chirurgii je extrémna. Lekári operujú predčasne narodené deti v 25. týždni vývoja s hmotnosťou okolo 600 gramov, ale aj dospelých adolescentov. Malý priestor v detskom brušku si vyžaduje špecifický prístup. Aby chirurg videl, kam mieri, musí dutinu nafúknuť plynom.
„Používame kysličník uhličitý (CO2). Medikom vysvetľujeme, že v brušku je tukové tkanivo a používame elektrické prístroje, ktoré pália a režú. Ak by sme tam mali kyslík, mohli by sme pacienta podpáliť. CO2 je inertný plyn, v ktorom nič nehorí,“ vysvetľuje s úsmevom odborník.
Robot nie je stroj, je to predĺžená ruka chirurga
Najväčšou novinkou na klinike je robotický systém, uvedený do prevádzky v septembri 2024. Jozef Babala však krotí predstavy o stroji, ktorý operuje sám: „Prístroj urobí iba to, čo urobí chirurg. Robotický pohyb je prenosom pohybu chirurga, ktorý sedí v špeciálnej konzole.“
Výhody robotiky v detskej medicíne:
-
3D videnie: Chirurg vidí obraz zväčšený 10 až 12-krát v reálnych farbách a hĺbke.
-
Precíznosť: Ak chirurg pohne rukou o 6 cm, robotické rameno vykoná pohyb len o 2 cm.
-
Odstránenie trasu: Robot eliminuje aj ten najmenší fyziologický tras rúk.
- Zápästie: Nástroje majú väčší rozsah pohybu ako ľudské zápästie.
Daňou za túto technológiu je strata hmatu. „Chirurgia v preklade znamená prácu rukou. Pri robotike úplne odpadá dotykový vnem. Chirurg sa musí stopercentne spoľahnúť na svoj zrak,“ dodáva Babala.
Budovanie novej generácie
Na Slovensku sa ročne narodí asi 50-tisíc detí, no pacientov s vážnymi vrodenými chybami (napr. nevyvinutý pažerák) je len okolo sto. Tento nízky počet diagnóz, rozdelený medzi štyri pracoviská (Bratislava, Martin, Banská Bystrica, Košice), robí výcvik mladých lekárov náročným.
Napriek tomu prednosta Babala odmieta bariéry medzi generáciami lekárov: „Nemôžeme si budovať bariéru, že 'ty to nerob, lebo to viem len ja'. Snažíme sa každému nášmu doktorovi dať náplň a víziu, aby samostatne zvládali nielen diagnostiku, ale aj operatívu.“
V Bratislave na to využívajú unikátny systém dvoch konzol. „V jednej sedí chirurg, ktorý operuje, a v druhej ho kontroluje skúsený expert. Ten mu cez slúchadlá radí alebo môže kedykoľvek kompletne prevziať riadenie, podobne ako v kokpite lietadla,“ uzatvára Jozef Babala.
Budúcnosť, ktorá lieči
Príbeh slovenskej detskej chirurgie je príbehom o neustálom hľadaní rovnováhy medzi chladnou technológiou a hrejivou ľudskosťou. Či už ide o operáciu bábätka do dlane alebo dospievajúceho muža, cieľ zostáva rovnaký: vrátiť dieťa do náručia rodičov s čo najmenšou jazvou – nielen na tele, ale aj na duši.
Zavedenie robotiky a rozvoj minimálne invazívnych prístupov nie je len o drahých prístrojoch. Je to o vízii lekárov, ktorí sa neboja učiť od svetových špičiek a následne svoje vedomosti odovzdávať ďalšej generácii. Vďaka tomu dnes môžeme povedať, že slovenské deti dostávajú šancu na zdravý život v podmienkach, ktoré držia krok so svetom. Budúcnosť detskej medicíny v Bratislave tak už nie je otázkou vedecko-fantastických filmov, ale precíznej každodennej reality na operačných sálach.
Celý podcast si môžete vypočuť tu: Minimálne invazívna chirurgia s doc. MUDr. Jozefom Babalom, PhD. - Slniečko na ceste – nezisková organizácia
- reklamná správa -
