Možno ste aj vy zachytili nedávne znepokojujúce zábery z kolapsu ľadovca Birch vo Švajčiarsku. Táto udalosť nebola ojedinelým javom. „Alpy predstavujú pre zosuvy relatívne priaznivé prostredie, takže to nie sú udalosti, ktoré by ľudia z tohto regiónu nepoznali z minulosti,“ vysvetľuje klimatológ Jozef Pecho. „Situácia, ku ktorej došlo na konci mája, však mala naozaj bezprecedentné parametre.“ Aj Alpy teda prechádzajú zmenou klímy, ktorá má veľmi konkrétne dopady. Rastúce teploty vo vysokých nadmorských výškach urýchľujú topenie ľadovcov a permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) , čo vedie k nestabilite, kolapsom a masívnym zosuvom horniny aj ľadu.
Našťastie, vďaka prepracovanému monitoringu, ktorý zahŕňa merania priamo na mieste a pokročilé satelitné snímkovanie zo satelitov Sentinel, bolo možné kolaps ľadovca predvídať. „Ľadovec Birch veľmi intenzívne monitorovali od roku 1993, kedy k podobnej situácii už došlo,“ hovorí Pecho v relácii Pravda o klíme. "Systém dokáže pohyb ľadovca sledovať s milimetrovou presnosťou. Pred kolapsom sa pohyboval rádovo v centimetroch za deň, no po zosuve desiatok miliónov ton horniny sa jeho rýchlosť zrýchlila až na 10 metrov za deň." Hoci máme pokročilé meracie nástroje, presný moment prekročenia prahu stability, podobne ako pri zemetraseniach, zatiaľ predpovedať nevieme. Úrady však zvolili veľmi dobrý postup, pretože na základe informácií vedcov rozhodli o takmer okamžitej evakuácii. Toto rozhodnutie predišlo až na jednu výnimku obrovskej tragédii na ľudských životoch.
Alpy ako hotspot klimatickej zmeny a dopady na Slovensko
Alpský región patrí medzi tzv. hotspoty klimatickej zmeny. Otepľuje sa dvojnásobným tempom oproti globálnemu priemeru Európy. Za výrazný ústup ľadovcov môžu predovšetkým extrémne horúce letá, ktoré ľadovce nedokážu prežiť, a tiež suchšie zimy s menším množstvom snehu, ktorý je schopný odrážať slnečné žiarenie. „Napríklad koncom augusta pred dvoma rokmi v Zermatte vo Švajčiarsku na úrovni zhruba 1 500 m n. m. namerali 31 °C, a to tam v histórii nikdy nemali,“ podotýka Pecho.
Slovensko sa rovnako ako Alpy otepľuje veľmi rýchlo, teplota v našich zemepisných šírkach rastie o viac ako pol stupňa za desaťročie. Máme horúce letá, dlhšie a extrémnejšie vlny horúčav, ale dochádza k veľmi výraznému narúšaniu takzvaného hydrologického cyklu. „Všetko to, čo súvisí s tvorbou zrážok, ich dopadom na zemský povrch, to ako sa napríklad prejavujú extrémne krátkodobé zrážky v podobe lokálnych bleskových povodní alebo záplav, tak hydrologický cyklus je doslova ako na steroidoch,“ vysvetľuje klimatológ. Zrážky sú čoraz nepravidelnejšie – dlhé obdobia sucha striedajú extrémne a rýchle lejaky, keď môže mesačný úhrn zrážok napršať v priebehu pár hodín.
Najväčším problémom pre náš región bude sucho, ktoré prichádza čoraz častejšie a prejavuje sa v rôznych formách. „Keď už sa dostávame k tej úplne najextrémnejšej forme sucha, to je to spoločensko-ekonomické sucho, ktoré sa už prejavuje práve v tom, že nemáte dostatok vody ani na užívanie,“ varuje Pecho. Nedostatok vody pre priemysel, poľnohospodárstvo aj obyvateľov môže v budúcnosti pretrvávať celé dekády, na čo sa Slovensko musí pripraviť. Budeme musieť nájsť spôsoby, či už technologické alebo iné, ako suchu predísť.
Mýty o strašení a horšia realita
Hoci sa často hovorí, že klimatológovia príliš strašia, realita je paradoxne horšia, než predpovedali modely spred 25 rokov. „Globálne otepľovanie postupuje oveľa rýchlejšie, než sme prognózovali,“ tvrdí Pecho. „Sme zhruba asi na dvojnásobnej hodnote oteplenia." Napríklad dlhodobý priemer ročnej teploty na južnom Slovensku bol 10 °C, dnes je to už 12 °C, pričom sa prognózovalo 11 °C. Mnohé javy, ako napríklad výrazné sucho aj v oblastiach, kde sa to nečakalo (Orava, Kysuce, Tatry), sú oveľa horšie, než sa predpokladalo.
Kritická hodnota 1,5 °C už do roku 2030
„Pokiaľ sa budeme stále pohybovať podľa súčasne schválených politík a budeme tak využívať energie, dopravu a iné sektory národného hospodárstva, tak sa dá očakávať, že na globálnej úrovni sa v porovnaní so súčasnosťou oteplí ešte o minimálne 3 °C do konca tohto storočia,“ predpovedá Pecho.
Kritickú hranicu oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou prekročí planéta už do konca tejto dekády, teda do roku 2030. „Túto extrémne nebezpečnú hodnotu pravdepodobne presiahneme natrvalo alebo na pomerne veľmi dlhé obdobie,“ hovorí Pecho a dodáva, že pred rokmi sa prognózovalo prekročenie tejto hranice až po roku 2050. "To svedčí o mimoriadne rýchlej akcelerácii globálneho otepľovania."
Prekročenie tejto hranice bude mať katastrofálne dosahy. Veľmi citlivé sú napríklad morské ekosystémy. „Naozaj to závisí na každej desatine stupňa Celzia,“ vysvetľuje Pecho. Pri oteplení o 1,5 °C má šancu prežiť 70 % koralov, no pri dvoch stupňoch ich môže vyhynúť viac ako 90 %. Takzvané bielenie koralov, spôsobené vysokými teplotami vody (nad 26 °C), ničí ekosystémy a vedie k priamym ekonomickým dôsledkom, ako sa stalo v roku 2016 v Austrálii, kde zbankrotovali viaceré mestá závislé od rybolovu a turizmu.
Bez ľadovcov by svet vyzeral inak
„Ľadovce sú obrovskou a väčšinou trvalou zásobárňou vody,“ zdôrazňuje Pecho. Úbytok horských ľadovcov v Alpách (viac ako 80 % do konca storočia) bude znamenať stratu kľúčových vodných zdrojov a ovplyvní rieky ako Dunaj, ktorý bude mať väčšie výkyvy objemu vody. V Andách už dnes ľudia musia migrovať pre nedostatok vody spôsobený topením ľadovcov.
Morský ľad v Arktíde môže v letnom období zmiznúť už pred rokom 2050, keďže Arktída sa otepľuje ešte rýchlejšie ako Alpy. Kontinentálne ľadovce (Grónsko, Antarktída) majú obrovskú zotrvačnosť, ich úplné roztopenie by trvalo desaťtisíce rokov. Ak by však globálne otepľovanie pokračovalo akcelerujúcim trendom, hladina oceánov by sa mohla zvýšiť o takmer 60 metrov, čo by viedlo k zatopeniu pobrežných metropol ako Londýn, New York či Tokio.
Človek ovplyvňuje aj dobu ľadovú
Prirodzené ľadové doby sa striedajú približne každých 100 000 rokov v dôsledku astronomických parametrov obežnej dráhy Zeme. Momentálne prežívame medziľadovú dobu, ktorá by mala trvať ešte asi 10 000 rokov. „Ale máme problém. Pokiaľ ľudstvo nezmení trajektóriu využívania fosílnych palív a ak pôjdeme neustále týmto tempom a do atmosféry budeme pumpovať ďalšie miliardy ton uhlíka, tak sa môže stať, že dokonca aj doba ľadová o 10 000 rokov môže byť práve tým zvýšeným skleníkovým efektom a teplejšou atmosférou posunutá viac do budúcnosti,“ varuje Pecho. „Takže máme v rukách pomerne dosť veľkú moc ovplyvniť dokonca aj tieto prírodné cykly.“
Partnerom relácie je O2 Športová akadémia Mateja Tótha a spoločnosť Veolia Energia Slovensko.
Ďalšie vydania relácie Pravda o klíme nájdete na stránkach ta3.
https://www.ta3.com/pravda-o-klime
Epizódu Pravda o klíme o kolapse ľadovcov nájdete na webe ta3.
-reklamná správa-
