Celoročné tréningové plány, štruktúrovaná kontrolovaná činnosť, sústredenie úsilia na jeden šport a vytváranie tlaku robiť vždy viac. To všetko odmalička s cieľom dosiahnuť úspech v športe. Môžu mať deti v takomto kontrolovanom pláne radosť zo športu a prevažujú jeho benefity alebo nevýhody? Na túto tému sme sa rozprávali s odborníčkou z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, Luciou Petričkovou.
Možno patríte k rodičom, ktorí majú doma škôlkára alebo malého školáka. Snažíte sa ho viesť k aktívnemu životnému štýlu, behá, skáče a pohyb ho baví. Dávate si otázku, či už je čas na športovú špecializáciu, resp. sústredenie sa na jeden šport, v ktorom sa bude zdokonaľovať. Páči sa vám nejaký konkrétny, ku ktorému ho chcete viesť alebo k nemu prirodzene inklinuje vaše dieťa. Napadlo vám tiež, žeby v ňom mohlo dosiahnuť úspech. Časté úvahy vyžadujúce si odborné usmernenie. Lucia Petričková z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v rozhovore približuje tému prirodzeného pohybu u detí a následnej špecializácie na jeden konkrétny šport. Nadväzuje pritom na rozhovor s Matejom Tóthom v májovom časopise Sóda. Zároveň sa opiera o zahraničné odborné platformy, ktoré poskytujú komplexné vzdelanie v oblasti mládežníckeho športu - MomsTeam®, Sport Science Support a Kidsports. Lucia Petričková zhrnula časté odporúčania, približuje benefity a v spoločnosti menej spomínané následky skorej špecializácie malých detí.
Spoločné odporúčanie vedcov z tejto oblasti sa prelína v dvoch základných odporúčaniach - pohybová všestrannosť a vykonávanie príjemných fyzických aktivít, ktoré prinášajú deťom radosť. Autori sa týmto prikláňajú k harmonickému fyzickému a emocionálnemu vývoju detí, v prospech ich celkového zdravia. Môže to ale so sebou priniesť aj dosiahnutie športového úspechu? Mnohí rodičia ale aj tréneri argumentujú, že ak chceme mať z dieťaťa špičkového športovca, musí sa začať špecializovať veľmi skoro.
„V úplnom začiatku si rozoberme na drobné samotný pojem špecializácia. Špecializovať sa znamená postupovať od všeobecného ku zvláštnemu alebo obmedzovať činnosť na jeden odbor. V prvom prípade sa určite zhodneme na tom, že ak máme začať od všeobecného, špecializácia je prirodzene druhá v poradí. Druhý výklad, rozhodnutie obmedzovať sa na jeden odbor v skorom veku, so sebou prináša výhody aj nevýhody. V športovom prostredí sú časté tri pozitívne argumenty, s ktorými sa rodičia pri skorej špecializácii svojho dieťaťa môžu stretnúť. Po prvé, aby bolo dieťa úspešné v súčasnom športe, potrebuje veľa hodín tréningu. Čím skôr teda začne, tým viac hodín tréningu počas rokov svojho športového vývoja „nazbiera“. Druhým tvrdením, s ktorým sa môžeme stretnúť je, že dieťa, ktoré začne s aktívnym tréningovým procesom si ľahšie zvykne na stres v súťažiach, pretože sa mu odmalička stáva bežnou rutinou. A posledný argument hovorí, že mladí športovci, ktorí začínajú v skorom veku, získavajú potrebné pohybové zručnosti ešte počas vývoja mozgu, čo umožňuje prirodzenejšiu integráciu vzorcov do mozgových štruktúr. K tomu, aby sa rodič rozhodol správne, je nevyhnutné poznať aj argumenty, ktoré sú na strane neskoršej špecializácie, resp. pohybová všestrannosť detí od skorého veku“, dopĺňa Petričková, ktorá zhrnula výhody neskoršej špecializácie do niekoľkých bodov.
Zameranie sa na viac športov prináša väčšie množstvo zručností a ľahšie učenie sa novým pohybom – Mnohí z nás považujeme schopnosti behať, skákať, otáčať sa, chytať, hádzať a kopať za prirodzené. V skutočnosti sme sa s týmito schopnosťami nenarodili. Naopak, niekedy a nejako sme sa ich naučili. V minulosti, keď boli deti fyzicky aktívnejšie, si väčšinu z týchto schopností osvojili vďaka prirodzeným hrám so svojimi rovesníkmi. Niektoré deti ich nadobudli lepšie ako ostatní vďaka vrodeným predpokladom. Aj bez nich to ale dokázala väčšina detí. Súčasný sedavý životný štýl a digitalizácia doby spôsobujú, že deťom začala chýbať prirodzená fyzická aktivita. Odvtedy mnohé z nich tieto základné pohyby nedokážu a preto ich to musia tréneri naučiť. Ideálne je začať od najnižšieho veku. V prípade, že si ich dieťa dobre neosvojí, neskôr nebude mať dostatočné rozvinuté schopnosti k tomu, aby realizoval zložitejšie pohybové vzorce nevyhnutné pre špičkový výkon. Prirovnať to môžeme k domu bez základov-narýchlo spravený základ nemôže udržať ťažkú stavbu. Okrem toho, spomínané schopnosti ako behať, skákať, chytať, kopať a veľké množstvo ďalších pohybov sú prenosné schopnosti. Ak si ich dieťa raz osvojí, prirodzene ich bude používať v mnohých športoch. Napríklad basketbalista pri skákaní pracuje s rovnakými svalmi, aké používa plavec pri štarte zo štartovacieho bloku alebo futbalista pri silnom kope.
Zábava pri športe pomáha predchádzať vyhoreniu v budúcnosti – Vyhorenie definujeme ako stav vyčerpania a nezáujmu o veci, ktoré vás predtým bavili. V prípade, že sa mu nepredchádza alebo sa nerieši včas, môže priniesť negatívne dôsledky na psychické aj fyzické zdravie. Vyhorenie totiž vedie k cynizmu, pocitom menejcennosti a neschopnosti sa radovať z bežných vecí. Predstavte si, že vaše dieťa odmalička smerujete len k jednej činnosti, napr. k sedeniu. Lenže dieťa potrebuje aj stáť, chodiť a spať a pod. Je to to isté, akoby ste ho nechali robiť len jeden šport. Prirodzená situácia, ktorá nastane je tá, že sa začne nudiť rutinou a nekonečnými trénerskými pokynmi a nárokmi až nakoniec stratí radosť zo športu. Vážnejšia situácia môže nastať neskôr, keď dieťa nemá vybudované ďalšie záujmy a nemá možnosť rozvíjať svoju osobnosť vo viacerých smeroch. Mladí športovci sa tak môžu veľmi skoro začať považovať za profesionálov, pretože sa odmalička venujú dosiahnutiu úspechu, dokonalosti a ich sebarealizácia je spojené s víťazstvom v športe. Neskôr, pri kontakte so športom na vysokej úrovni si mladý športovec uvedomí, že úspech nie je zaručený. Ide o kruh, v ktorom sa o úspech usiluje tak zúfalo, že to môže mať nepriaznivý vplyv na jeho tréning a výkon, ale prinášať aj pocit strachu a beznádeje. Mnohí športovci sú tak už v mladom veku vyhorení a so športom končia. Niektorí športujú ďalej, zúčastňujú sa celoročného tréningového procesu, ktorý je pre nich stereotypom. To, čo by ich malo tešiť a inšpirovať, im už v mladom veku prináša len veľmi málo radosti a vášne.
Minimalizovanie počtu zranení – Telo človeka je športom na vysokej úrovni nesmierne fyzicky zaťažené. Špecializácia kladie vysoké nároky na rovnaké svalové skupiny, väzy a kĺby, ktoré sa v detskom veku stále formujú. Deti sú kvôli neprirodzenej záťaži skorej špecializácie často zranené ešte skôr, ako majú šancu sa naplno telesne vyvinúť. Podľa výskumov, počet zranení z preťaženia a oslabenia dosahuje v súčasnosti rekordnú úroveň. Dochádza dokonca k nárastu chirurgických zákrokov. Mnohí lekári to pripisujú práve skorej špecializácii v mládežníckom športe. Záujmom trénera by preto mala byť výchova športovca, ktorý je pripravený na opakované preťažovanie a bez predispozície k zraneniam. Tréneri „skorej špecializácie“ toto nebezpečenstvo často ignorujú a nevenujú pozornosť komplexnému a postupnému telesnému rozvoju. Dôsledkom môže byť predčasné ukončenie kariéry mladého športovca. Časté sú aj ďalšie problémy so zdravím v dospelosti, čo vedie k menej aktívnemu životnému štýlu.
Vytváranie dobrého vzťahu rodič a dieťa – Asi každý z nás máme skúsenosť s neprimeranými reakciami dospelých na súťažiach. Každý rodič chce pre dieťa to najlepšie a snaží sa mu pomôcť zo všetkých síl. Deti sa však vyvíjajú nielen telesne ale aj emocionálne. Preto, nie vždy je skutočnou pomocou od rodiča kritika za nepodarený výkon alebo očakávanie výhier. Dieťa má pocit, že láska jeho rodičov je spojená s víťazstvom a víťazstvo je jediný spôsob, ako môžu uznanie dospelých získať. Ak sa tak nedeje, každá prehra spôsobuje dieťaťu emocionálnu ujmu a môže prinášať jeho osobnosti nezdravé následky.
O2 Športová akadémia Mateja Tótha na základe toho sumarizuje tipy pre rodičov, ktorým záleží, aby ich deti viedli zdravý výkonnostný až vrcholový šport v budúcnosti v čo najväčšej možnej miere:
- Odložte športovú špecializáciu dieťaťa najmenej do veku 11 rokov.
- Dajte deťom možnosť zoznámiť sa so širokou škálou športov, aby trénovali všetky svalové skupiny a boli schopné širokej škály pohybu.
- Vrchol kariéry začína síce v detstve, avšak detstvo je spojené s hrami. Preto zamerajte všeobecný športový tréning predovšetkým na zážitok, radosť z pohybu, atmosféru kamarátstva a spoločné zážitky.
- Dajte deťom pochvalu za to, že sa na ihriskách zabávajú pohybom, poďakujte trénerom, ktorí ich takýmto spôsobom formujú a porozprávajte sa o tom aj s ďalšími rodičmi.
Niektorí rodičia a tréneri hovoria, že deti bez skorej špecializácie zaostávajú alebo nebudú schopné športovať na „vyššej úrovni“. V skutočnosti sa uprostred ošiaľu na skorú športovú špecializáciu, zabúda na mnohé výhody pohybovej všestrannosti malých detí. Pohybová všestrannosť je jednoducho ideálnym odrazovým mostíkom pre ich budúcu športovú kariéru. Účasť detí na viacerých športoch zvyšuje ich šance na objavenie vnútornej vášne k športu, ktorá je nevyhnutná pre úspech, ako aj udržanie celoživotného aktívneho životnému štýlu.
- reklamná správa -
