BRATISLAVA - Už o pár dní si pripomenieme Nežnú revolúciu, 17. november je dňom, kedy padol režim, ktorému musíme na účet pripísať tisíce obetí. Po 26 rokoch sú však niektorí Slováci stále presvedčení, že sa za socializmu žilo lepšie. Odhliadnuc od osobnej neslobody, nedemokratického systému dokazuje aj porovnanie životnej úrovne spred novembra 1989 a teraz, že je to mýtus.
Bankári z Poštovej banky porovnali platy a ceny v obchodoch, aby zistili, ako sa zmenila životná úroveň slovenského obyvateľstva. Ide síce len o zjednodušený pohľad na túto oblasť, napriek tomu, úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri jej hodnotení.
Z úst mnohých našincov môžeme aj dnes počuť, že v obchodoch je všetko drahšie ako kedysi. Priemerne zarábajúci Slovák musí ale na väčšinu základných potravín, ktoré bežne nakupuje, odpracovať dnes kratší čas ako pred 26 rokmi. Pri prepočtoch sa porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1989.
Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.
Mäso či alkohol sú dostupnejšie
Nájdu sa však aj potraviny, ktoré nás vychádzajú drahšie ako za socializmu. Na kúpu chleba či polotučného mlieka totiž musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako tomu bolo v roku 1989. Na druhej strane, na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas ako pred revolúciou. Spomedzi bežne nakupovaných potravín musíme výrazne kratší čas dnes odpracovať na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína.
Na porovnanie cien za socializmu a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci chlieb, maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1989 sme za tento nákup museli zaplatiť 67 Kčs a odpracovať naň 216 minút. Dnes nás takýto nákup vyjde 13,5 eur a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu kratší čas ako v roku 1989.
Ako je to s platmi?
Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 3 142 Kčs (104 eur) v roku 1989 na úroveň 858 eur v roku 2014. Slovenské príjmy za 26 rokov teda vzrástli viac než osemnásobne. Neplatí to ale presne. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili sedem až osemnásobne. Cenový rast bol sústredený predovšetkým do začiatku 90. rokov, kedy priemerná ročná miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty.
Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako pred revolúciou, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám.
Vlani, teda v roku 2014, boli naše reálne zárobky približne o 13 % vyššie ako v revolučnom roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou.
Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov však je do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci pri pohľade naň iba neveriacky krútia hlavou. Realita je totiž taká, že vlani si na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 % Slovákov bola dokonca skutočnosťou hrubá mzda nižšia ako 500 eur, čo v čistom predstavuje približne 415 eur.
Trh práce
Ďalší významný rozdiel medzi oboma režimami spočíva v miere nezamestnanosti. Zatiaľ čo v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 % nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné.
Autá a televízory
Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešných časoch odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda dvanásťnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní.
Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes nám na to stačí 8 dní. Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1989.
Príliš drahé byty
Samostatnou kapitolou sú nehnuteľnosti. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40-tisíc Kčs, na pridelenie bytu si však záujemcovia museli počkať niekoľko mesiacov či rokov. V súčasnosti si síce môžeme vyberať z pomerne širokej ponuky zrekonštruovaných bytov alebo novostavieb, zväčša nám však vlastné úspory na kúpu nestačia a musíme sa poohliadnuť po úvere z banky.
Hypotekárne úvery a úvery na kúpu nehnuteľnosti pritom tvoria až tri štvrtiny z celkového objemu bankových úverov poskytnutých obyvateľstvu. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní.
Môžeme si dovoliť luxus
Na záver môžeme teda povedať, že priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to ale pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie.
Čo sa ale za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Dlhé rady pred obchodmi na mäso, ovocie alebo iné výrobky zmizli a my si môžeme vyberať zo širokej ponuky nielen domácich, ale aj zahraničných produktov. Kamenným obchodom zároveň vyrastá silná konkurencia v podobe e-shopov a Slováci prichádzajú stále viac na chuť nakupovaniu cez internet.
