Radovan Brenkus - Návraty pekla
Prozaický debut Návraty pekla rýchlo upútal pozornosť a vzbudil rozporuplné reakcie v radoch literárnych kritikov i čitateľov.
Autor sa v nich prejavil ako provokujúci rozprávač nenúkajúci iba fiktívne príbehy, ale nastoľuje otázky, s ktorými sa dodnes vyrovnávajú filozofi a teológovia. Brenkus sa vo svojich prózach zamýšľa nielen nad (ne)zmyslom dogiem a jednotlivých učení, ale ich aj priamo pretvára skrz konanie a myslenie literárnych hrdinov. Zbierku próz do uceleného rámca spája motív večnosti, antinómia smrti a posmrtného života, opodstatnenosť samovraždy, význam zázraku a sna. I keď sa zdá, že autor svojimi poviedkami útočí na spirituálny svet, nie je to tak. Prózy nie sú bezbrehým obviňovaním Boha a duchovenstva, ale hľadaním zmyslu vlastného poslania s vedomím, že na konci tunela čaká svetlo...
V každom prípade Radovan Brenkus vniesol do súčasnej slovenskej prózy nové videnie, azda i novú líniu umeleckého vyjadrovania. Nie je rozprávačom atraktívnych príbehov, ale nastavuje tvár javom, ktoré sužujú bytie človeka. Tak, ako je to vyjadrené v poviedke Nebeská záhrada v pekle. „Skutočný umelec sa stáva všetkým, nastavuje sa ostatným ako zrkadlo.“
V každom prípade Radovan Brenkus vniesol do súčasnej slovenskej prózy nové videnie, azda i novú líniu umeleckého vyjadrovania. Nie je rozprávačom atraktívnych príbehov, ale nastavuje tvár javom, ktoré sužujú bytie človeka. Tak, ako je to vyjadrené v poviedke Nebeská záhrada v pekle. „Skutočný umelec sa stáva všetkým, nastavuje sa ostatným ako zrkadlo.“
