BRATISLAVA - Súčasná vláda robí dobrú prácu, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, čo oceňuje aj Európska komisia (EK). Po predchodcoch pritom zdedila verejné financie v najhoršom stave v Európskej únii (EÚ). Kritika opozície v tejto oblasti je klamlivá, čo dokazujú aj oficiálne štatistiky. Pri predložení žiadosti vlády o vyslovenie dôvery v Národnej rade (NR) SR to vo štvrtok vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD).
Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný súd (ÚS) SR v stredu (17. 6.) rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu.
archívne video
Dôvody žiadosti
„Na podanie žiadosti, ktorú podala vláda, neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediný dôvod, prečo vláda včera prijala uznesenie a žiada Národnú radu o vyslovenie dôvery, je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011,“ zdôraznil Fico s tým, že vláda nikdy nespochybňovala svoju povinnosť v určitom okamihu predstúpiť pred NR SR a žiadať o vyslovenie dôvery. Mala však iný názor na výklad ustanovení dlhovej brzdy, ako prezentoval ÚS. Rozhodnutie súdu kabinet rešpektuje a žiadosť tak predkladá okamžite.
Dlhové porovnanie
Premiér poukázal na to, že predchádzajúca vláda pod vedením Smeru-SD odovzdávala v roku 2020 verejný dlh na úrovni 48 percent HDP a deficit 1,13 percenta HDP. V nasledujúcich rokoch sa však obidve štatistiky výrazne zhoršili. „Výsledkom bolo, že keď sme nastupovali v roku 2023 po parlamentných voľbách v septembri k moci, dostali sme, a to je oficiálne potvrdené, najhoršie verejné financie v EÚ,“ podčiarkol Fico.
V súčasnosti je Slovensko podľa neho „v zdravom strede“ pri porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu bol verejný dlh k 1. januáru 2025 v celej eurozóne priemerne na úrovni 87,1 percenta a v celej EÚ okolo 80 percent HDP. Na Slovensku to bolo v rovnakom čase 59,7 percenta HDP. Vyššie ako SR sú napríklad Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Slovinsko či Nemecko.
Reakcia na kritiku z opozície
Koaličných poslancov premiér vyzval, aby sa nenechali opozičnými klamstvami zatlačiť do kúta a reagovali konkrétnymi číslami, ktoré sú pre vládu priaznivé. „Európska komisia oceňuje naše konsolidačné úsilie a budeme v ňom pokračovať aj v nasledujúcom období. Máme jasný plán. My chceme odovzdať, na rozdiel od vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora ďalšej vláde, ktorá príde, verejné financie, ktoré budú konsolidované a ktoré budú v podstatne lepšom stave ako tie, ktoré nám odovzdala vláda pána Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré označila EK za najhoršie verejné financie v celej EÚ,“ dodal Fico.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vo svojom následnom vystúpení zdôraznil, že súčasná vláda splnila všetky pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Plnili sme všetky pravidlá paktu stability a rastu, dodržiavali sme fiškálne pravidlá,“ vyhlásil.
Predchádzajúcemu kabinetu vyčítal, že v roku 2021 „vystrelil“ dlh Slovenska na 60,2 percenta HDP, teda mimo všetkých sankčných pásiem dlhovej brzdy. „Ten, kto by mal byť odvolávaný, ste vy,“ odkázal Kamenický opozičným poslancom. Zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti urobila podľa neho opozícia počas svojej vlády „trhací kalendár“. Odmieta tvrdenia, že súčasná vláda nekonsolidovala. „Keby sme my nekonsolidovali, deficit by bol nad 7 percentami HDP,“ dodal.
