BRATISLAVA - Slovenská republika uzatvorí s Európskou komisiou (EK) Rámcovú úverovú zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov z finančného nástroja Európskej únie SAFE (Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu). Vyplýva to z návrhu z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Maximálna suma úveru môže dosiahnuť 2,317 miliardy eur. Vecne príslušným rezortom pri implementácii nástroja SAFE je Ministerstvo obrany (MO) SR, ktoré sa podieľa na plnení úloh vyplývajúcich z úverovej zmluvy vrátane podpisu relevantných dokumentov.
„Finančné prostriedky z úveru sú určené konkrétne na financovanie výdavkov štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MO SR, ktoré sú v rozpočte verejnej správy na roky 2026 až 2028 schválené na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Cieľom úveru je umožňovať uskutočňovanie naliehavých a rozsiahlych verejných investícií na podporu európskeho obranného priemyslu v reakcii na aktuálnu krízovú situáciu,“ priblížil v predkladacej správe rezort financií.
Obdobie dostupnosti úveru je do 31. decembra 2030 s desaťročným odkladom splátok istiny a maximálnou dobou splácania 45 rokov. Na účely čerpania týchto prostriedkov budú členské štáty predkladať EK žiadosti o platbu spravidla dvakrát ročne spolu s dôkazmi o pokroku pri plnení národného investičného plánu pre európsky obranný priemysel. Výnimkou je predbežné financovanie, ktoré nie je viazané na splnenie míľnikov a bude uvoľnené do troch mesiacov od vstupu do platnosti zmluvy. Predbežné financovanie predstavuje 15 % z celkovej sumy úveru, v prípade Slovenska 347,5 milióna eur.
Prijatie úveru nemá priamy vplyv na deficit verejnej správy
Prijatie úveru a podpis rámcovej zmluvy sa premietne do verejného dlhu SR, nemá však priamy vplyv na deficit verejnej správy. Ten ovplyvní až čerpanie prostriedkov z tohto úveru. „Úver z nástroja SAFE predstavuje pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) alternatívnu formu financovania štátneho dlhu k emisii štátnych dlhopisov. Jeho výhodou je priaznivé úrokové nastavenie, stabilita, dlhá maximálna splatnosť, ako aj diverzifikácia zdrojov financovania štátu,“ zhodnotilo MF.
V novembri minulého roka vláda schválila poskytnutie finančnej pomoci Slovenskej republike z finančného nástroja SAFE. V nadväznosti na to zaslala v novembri EK oficiálnu žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci, ktorej súčasťou bol národný investičný plán pre európsky obranný priemysel vypracovaný MO SR. V januári tohto roka bol SR schválený nárok na úver v maximálnej sume 2,317 miliardy eur, z toho 347,5 milióna eur ako 15 % predbežné financovanie.
Vymedzenie trávneho porastu a chráneného krajinného prvku sa upraví
Vymedzenie trvalého trávneho porastu a chráneného krajinného prvku sa upraví. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády o požiadavkách na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Účinnosť nariadenia vlády sa navrhuje od 1. júla 2026.
„Cieľom návrhu nariadenia vlády je zosúladenie podmienok v oblasti poskytovania priamych platieb a neprojektových podpôr v súlade so zmenami oznámenými Európskej komisii v rámci notifikácie strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) 2023 - 2027,“ spresnil v predkladacej správe agrorezort.
Návrhom nariadenia vlády sa upravuje vymedzenie trvalého trávneho porastu a chráneného krajinného prvku - skupina drevín, a to v rámci normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, týkajúcej sa zachovania chránených krajinných prvkov. Navrhované úpravy sú podľa ministerstva pôdohospodárstva nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a sú zaručením bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania poskytovania podpory vo forme priamych platieb a neprojektových podpôr.
SR podpíše zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia so Srí Lankou a Egyptom
Slovensko podpíše zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov, zabránení daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam so Srí Lankou a Egyptom. V stredu o tom rozhodla vláda. So zmluvami ešte musí súhlasiť parlament, následne ich môže prezident SR ratifikovať.
Zmluva so Srí Lankou nahradí aktuálne platnú zmluvu z roku 1978, ktorú uzavrela ešte vláda Československej socialistickej republiky. „Cieľom zmluvy je zmodernizovať existujúci právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov,“ vysvetlilo v predkladacej správe Ministerstvo financií SR. Cieľom zmluvy s Egyptom je takýto rámec vytvoriť. Uplatňovaním zmlúv bude právo na zdaňovanie príjmov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluvy riešia prekrývanie daňových sústav zmluvných krajín a eliminujú nadmerné daňové zaťaženie, ktoré by inak vzniklo dvojitým zdanením toho istého príjmu.
Priamymi prijímateľmi z plánu obnovy budú viaceré inštitúcie MD a MF
Priamymi prijímateľmi prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR budú aj rozpočtové organizácie Dopravný úrad v pôsobnosti Ministerstva dopravy (MD) SR, DataCentrum, Finančné riaditeľstvo SR a Štátna pokladnica v rámci Ministerstva financií (MF) SR. Dva návrhy na určenie uvedených inštitúcií ako priamo určených prijímateľov prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v stredu schválila vláda. Predložili ich minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Na zásadnú obnovu administratívnej budovy Dopravného úradu s dôrazom na zlepšenie jej stavebno-technického stavu, zvýšenie energetickej hospodárnosti a zlepšenie kvality pracovného prostredia zamestnancov bolo určených takmer 1,6 milióna eur. Z toho zo zdrojov POO ako refundácia 1,3 milióna eur a zo štátneho rozpočtu na DPH vyše 278.000 eur. Výdavky zahŕňajú stavebné práce, projektovú dokumentáciu a stavebný dozor.
„Po dokončení všetkých stavebných prác bola budova skolaudovaná a je plne využívaná na administratívne účely. Výsledkom realizácie obnovy administratívnej budovy Dopravného úradu je dosiahnutie úspory primárnej energie na úrovni viac ako 70 %, zatriedenie budovy do triedy energetickej hospodárnosti A0 a zoptimalizovanie prevádzkových nákladov,“ uviedlo v predkladacej správe MD.
Ako vyplýva z materiálu MF, výdavky z POO na zabezpečenie prevádzky a bezpečnosti v DataCentre v objeme vyše 7 miliónov eur idú na nové IT vybavenie, ktoré zahŕňa hardvérovú, softvérovú a ne-IT infraštruktúru. Ide o výmenu batérií, systémov UPS a systému hasenia požiaru. Náklady na nové zabezpečené úložisko pre kritické zálohy informačných systémov, zariadenie na posilnenie zálohovacieho systému a optimalizáciu úložnej infraštruktúry Finančného riaditeľstva SR dosahujú takmer 3,7 milióna eur.
V súvislosti so zapojením siedmich verejných nemocníc do Centrálneho ekonomického systému (CES), teda informačného systému verejnej správy, je potrebné z prostriedkov mechanizmu na podporu zabezpečiť rozšírenie hardvérovej infraštruktúry v sume vyše 653.000 eur. „Zapojenie siedmich verejných nemocníc do CES prispieva ku konsolidácii roztrieštených ekonomických agend, zlepšuje konzistenciu dát a schopnosti reportovania a zvyšuje efektivitu finančného riadenia a transparentnosť na regionálnej úrovni,“ priblížilo MF.
Materiál zahŕňa aj zabezpečenie poskytovania možností okamžitých platieb v Štátnej pokladnici prostredníctvom integrácie s TIPS, a to obstaraním hardvérovej a softvérovej infraštruktúry. Výdavky z POO pre inštitúciu predstavujú skoro 2,9 milióna eur. TIPS je technická infraštruktúra umožňujúca okamžité platby, prevádzkuje ju Európska centrálna banka, ktorej členom je Štátna pokladnica. Investície budú podľa MF ukončené najneskôr do 30. júna 2026 v súlade s podmienkami oprávnenosti výdavkov plánu obnovy.
Vláda schválila koncepciu ochrany mäkkých cieľov, obsahuje bezpečnostné priority
Vláda schválila Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 - 2030. Ministerstvo vnútra, ktoré ju na rokovanie predložilo, v nej obsiahlo hlavné priority a ciele, ktoré majú viesť k zvýšeniu bezpečnosti mäkkých cieľov. Vyplýva to zo zverejneného materiálu.
„Problematika ochrany mäkkých cieľov je veľmi rozsiahla a síce sú jej parciálne časti rozpracované, systematický a ucelený prístup stále absentuje. Práve táto problematika si vyžaduje systémový prístup, ktorý presahuje rámec čiastkových opatrení a sústreďuje sa na koordinované činnosti na viacerých úrovniach,“ uviedol rezort v dokumente. Ako zdôraznil, presne definované a vzájomne prepojené ciele sú základným pilierom dobre vybudovaného systému, ktorý má vedieť pružne a adekvátne reagovať na hrozby a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti.
„Globálny cieľ koncepcie je zvýšiť bezpečnosť mäkkých cieľov prostredníctvom zvýšenia jeho odolnosti a zvýšenia pripravenosti prostredníctvom manažmentu rizík, odbornej prípravy a výmeny skúseností. Problematika ochrany mäkkých cieľov zasahuje do viacerých oblastí - od školstva a dopravy cez zdravotníctvo až po organizovanie športových či kultúrnych podujatí. Osobitnú kategóriu tvoria úrady prístupné verejnosti, ktoré predstavujú potenciálne ciele útoku,“ podotklo ministerstvo v koncepcii.
Dokument ukladá úlohy rôznym ministerstvám, ale aj štátnym úradom. Tie by tak mali rozpracovať koncepciu vo svojich podmienkach formou úloh. O plnení úloh potom majú informovať ministerstvo vnútra. Úrady a ministerstvá okrem toho dostanú i úlohy spojené so zvyšovaním odolnosti či pripravenosti. Koncepcia okrem toho spomína i potrebu aktualizovať legislatívne a nelegislatívne materiály. Potrebné je aj vytvoriť systém pre monitorovanie a hodnotenie hrozby útoku na mäkké ciele. Koncepcia počíta aj s podporou preventívnych a vedeckých aktivít v tejto oblasti.
Na dofinancovanie industriálneho parku v Šuranoch pôjde 144,87 mil. eur
Na dokončenie industriálneho parku v Šuranoch, v ktorom má vyrásť nová továreň na batérie slovensko-čínskej spoločnosti GIB EnergyX Slovakia, bude štát do konca roka 2028 potrebovať takmer 144,87 milióna eur. Celkový rozpočet projektu má po započítaní všetkých doterajších aj plánovaných výdavkov dosiahnuť maximálne 270,76 milióna eur s DPH. Vyplýva to zo správy o stave projektu, ktorú predložilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. V stredu vláda schválila uznesenie, ktorým správu vzala na vedomie a zároveň ním odobrila realizáciu ďalších fáz strategickej investície a jej rozpočet.
Štátna spoločnosť MH Invest, ktorá projekt manažuje, v správe uvádza, že ukončuje verejné obstarávanie na generálneho zhotoviteľa infraštruktúry, ktoré odštartovalo začiatkom tohto roka. Podľa jeho výsledku bude zverejnená štúdia uskutočniteľnosti, ktorá spresní odhad nákladov a časový harmonogram projektu. To sa má stať ešte pred zvýšením základného imania v spoločnosti MH Invest. S prácami na výstavbe infraštruktúry bude možné začať po vydaní právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere.
Kritickým termínom z pohľadu investičnej zmluvy je prvý kvartál roka 2027, keď chce investor spustiť výrobu prvých testovacích vzoriek batériových článkov. MH Invest preto v súčasnosti pracuje na dočasnom napojení parku na pitnú a technickú vodu či splaškovú kanalizáciu. Súbežne s tým energetici pripravujú novú rozvodňu, ktorá parku dodá príkon 80 megawattov.
Projekt s rozlohou 596 hektárov sa rozprestiera na území Šurian, Nitrianskeho Hrádku, Nových Zámkov a Bánova. Do konca minulého roka sa naň preinvestovalo 42,6 milióna eur, najmä na výkup pozemkov, projekty a prvé prípravné práce. Na mieste už podľa správy stoja tri nezávislé body pripojenia na elektrickú energiu, ktoré poslúžia na samotnú výstavbu a neskôr na štart skúšobnej výroby. Uzavretá je tiež fáza projekcie kompletnej infraštruktúry na úrovni dokumentácie pre realizáciu stavby.
Celkový rozpočet verejnej infraštruktúry počíta s necelými 140 miliónmi eur pre generálneho zhotoviteľa, takmer 56 miliónmi eur na predprojektovú prípravu, 28 miliónmi eur na výstavbu a takmer 12 miliónmi eur na projekčnú činnosť. Za rok 2025 sú v rozpočte započítané aj jednorazové príjmy vo výške 15,3 milióna eur.
Podľa stránky spoločnosti GIB EnergyX má prvá batériová gigafabrika na Slovensku stáť na ploche 95 hektárov a vytvoriť vyše tisíc pracovných miest. V počiatočnej fáze výstavby bude mať kapacitu 20 gigawatthodín (GWh) s ďalším potenciálom dosiahnuť kapacitu až 40 GWh. Začiatok sériovej výroby je naplánovaný do konca roka 2027.
Na Slovensku bude v druhom polroku 33 vojenských cvičení
Na Slovensku bude v druhom polroku 2026 33 medzinárodných vojenských cvičení. Väčšinou ide o cvičenia slovenských vojakov s vojakmi iných krajín NATO a EÚ. Slovenskí vojaci sa okrem toho zúčastnia na 51 cvičeniach v zahraničí. Vyplýva to z Návrhu na vyslovenie súhlasu vlády SR s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR a s vyslaním Ozbrojených síl SR mimo územia SR na účel vojenských cvičení v 2. polroku 2026, ktorý v stredu vládny kabinet schválil.
„Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky sú počas ich vyslania mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení pod národným velením Slovenskej republiky. Podmienky ich pôsobenia v mieste vyslania môžu byť upravené formou osobitných medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných zmluvných dokumentov. Zabezpečenie ich pôsobenia v mieste vyslania je realizované prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo na základe medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných zmluvných dokumentov,“ uviedlo v materiáli ministerstvo obrany, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. Väčšina cvičení vyžaduje vyčlenenie finančných prostriedkov. Najdrahšie vyjde rezort obrany cvičenie Strong Together 26. Viacúrovňové medzinárodné cvičenie bude stáť vyše 760.000 eur.
Vláda schválila prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín
Vláda v stredu schválila prvý akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030. Predstavuje záväzný rámec pre naštartovanie geologických prác, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie surovinovej bezpečnosti Slovenska a naplnenie európskych požiadaviek. Návrh na rokovanie predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Akčný plán vychádza z Národného programu prieskumu kriticky nerastných surovín, ktorý predstavuje strategický rámec pre systematický prieskum kritických nerastných surovín na území Slovenskej republiky. „Keďže národný program obsahuje 29 odborných, časovo a finančne náročných cieľov, jeho realizácia nie je možná naraz, ale musí prebiehať postupne prostredníctvom akčných plánov,“ priblížilo ministerstvo.
Plán tak zahŕňa výber siedmych cieľov z celkového počtu 29. Ide predovšetkým o tie, ktoré sú najviac prepojené s požiadavkami nariadenia kritických nerastných surovín a zároveň reflektujú dostupné kapacity na obdobie rokov 2026 až 2030, vysvetlilo MŽP. Akčný plán zároveň definuje konkrétne opatrenia, zodpovednosti subjektov, časový harmonogram a finančné zabezpečenie. Tým vytvára podmienky pre efektívne a koordinované plnenie vybraných cieľov Národného programu v prvom implementačnom období, tvrdí rezort.
„Realizácia geologických úloh základného a regionálneho geologického výskumu prispeje k aktualizácii informácií o jednotlivých ložiskách a ložiskových výskytoch hlavne kritických a strategických surovín a tiež možnosti využitia ťažobných odpadov ako zdroja kritických nerastných surovín,“ uviedlo MŽP. Financovanie opatrení sa predpokladá zo štátneho rozpočtu a z eurofondov v rámci nasledujúceho programového obdobia po roku 2027.
SR bude v rokoch 2027 až 2029 prispievať 100.000 eur na projekty s OECD
Slovensko bude v rokoch 2027 až 2029 prispievať 100.000 eur na spolufinancovanie spoločných projektov SR a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Vláda návrh odsúhlasila na stredajšom rokovaní. „Slovenská republika sa na financovaní činnosti OECD podieľa prostredníctvom povinného členského príspevku a finančných príspevkov. Výška príspevkov poskytovaných jednotlivými členskými štátmi OECD sa líši a zohľadňuje ich národné priority, ako aj aktuálne finančné možnosti,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí. Podporu aktivít v spolupráci s OECD považuje za dôležité. Tento prístup podľa rezortu prispieva k rozvoju hlbšej spolupráce medzi OECD a ministerstvami SR a vytvára možnosti pre orientáciu spoločných aktivít na konkrétne tematické oblasti.
„OECD disponuje vysokou úrovňou odborných kapacít, vďaka ktorým dokáže pružne reagovať na aktuálne globálne výzvy a zároveň analyzovať možné scenáre budúceho vývoja v medzinárodnom ekonomickom prostredí,“ tvrdí ministerstvo. V tomto roku patrí medzi spoločné aktivity s OECD stratégia rozvoja knižníc, identifikovanie možností riešenia nedostatku učiteľov, prenos medzinárodnej dobrej praxe a skúseností v oblasti tvorby dlhodobých vízií, hodnotenie dosahu a efektívnosti implementácie víťazných riešení DigiEduHack Slovensko 2025, vzdelávanie bez bariér a zdieľanie skúseností o efektívnych a fungujúcich modeloch pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenská republika poskytuje finančné príspevky na spoločné projekty s OECD od roku 2001.
Rozpočet na výstavbu priemyselného parku Valaliky je 733,5 milióna
Celkové verejné investície do výstavby priemyselného parku Valaliky pri Košiciach a do rozvoja verejných služieb v priľahlých obciach majú do roku 2029 dosiahnuť 733,54 milióna eur s DPH. Vyplýva to z informatívnej správy o priebežnom plnení záväzkov z investičnej zmluvy, ktorú predložilo Ministerstvo hospodárstva SR. Na území parku vyrastie závod na výrobu elektromobilov automobilky Volvo.
Štát podľa materiálu splnil kľúčové míľniky pre pripojenie územia na inžinierske siete, čo bolo podmienkou na spustenie skúšobnej prevádzky. Ďalšie práce vrátane rozšírenia čistiarne odpadových vôd Košice či rekonštrukcie úpravne vôd Bukovec majú byť dokončené do konca prvého kvartálu 2028, čo podľa správy neohrozí plánovaný štart sériovej výroby v apríli 2027. Zo správy takisto vyplýva zrušenie zámeru vybudovať takzvané People centrum za predpokladaných 65 miliónov eur. Štát sa ho rozhodol nestavať pre negatívne skúsenosti z minulých projektov a jeho funkcie zabezpečí alternatívne.
V rámci doterajšej prípravy štát majetkovoprávne usporiadal a nahrubo upravil plochu s rozlohou 281 hektárov, ktorú predal automobilke Volvo Car Slovakia za 57 miliónov eur. V parku sú už skolaudované vodovodné siete, splašková kanalizácia a rozvody plynu, pričom dažďová kanalizácia je v procese kolaudácie. Súbežne sa pripravuje stavba hasičskej a elektrickej stanice a prístupovej cesty pre plánované nájomné bývanie v obci Valaliky.
Z celkového rozpočtu do roku 2029 pôjde 584,30 milióna eur na samotné strategické územie a 149,24 milióna eur na rozvoj verejných služieb v obciach. Automobilka na Slovensku preinvestuje takmer 1,19 miliardy eur, pričom jej schválená investičná pomoc predstavuje vyše 267 miliónov eur. Vytvoriť má 3300 pracovných miest. Celkový rozsah priemyselného parku je naplánovaný až na 679 hektárov, pričom samotný pozemok pre automobilku Volvo zaberá zhruba 281 hektárov.
