Vládny kabinet rozhodol o viacerých témach: Od personálnych zmien po infraštruktúru

Dôvodom personálneho návrhu je, že súčasnému predsedovi regulačného úradu Ivanovi Martákovi sa skončí šesťročné funkčné obdobie 16. septembra 2026. Na čele úradu je od 17. septembra 2020. Chytil podľa priloženého životopisu k návrhu v súčasnosti pôsobí ako advokát a rozhodca Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore a Agrárnej komore Českej republiky.

Uvedený kandidát podľa ministerstva dopravy spĺňa podmienky výkonu funkcie podľa zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade. Podľa tohto zákona volí predsedu regulačného úradu NR SR na návrh vlády SR.

archívne video

Vláda zmenila a doplnila úlohu v rámci prípravy rýchlostnej cesty R8

Vláda schválila zmenu a doplnenie úlohy v rámci prípravy rýchlostnej cesty R8. Minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) má zabezpečiť vyhlásenie verejného obstarávanie na spracovateľa informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene do 31. augusta 2026 a na spracovateľa správy o hodnotení EIA do 31. júla 2027. Vyplýva to z návrhu na zrušenie a zmenu niektorých úloh z uznesení vlády, ktorý na rokovanie kabinetu v stredu predložil minister dopravy.

Pôvodne mal v spolupráci s ministrom životného prostredia zabezpečiť kroky k ukončeniu posudzovania vplyvov na životné prostredie (zámer EIA, správa EIA) pre R8 a verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie do 31. augusta 2026. Išlo o súčasť uznesenia vlády k analýze sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov okresov Topoľčany a Zlaté Moravce s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti z 27. novembra 2024.

Ministerstvo dopravy (MD) SR navrhlo pôvodné znenie úlohy rozdeliť do dvoch samostatných úloh. „V prvom kroku by Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila obstaranie spracovateľa Informácie o navrhovanej činnosti v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Následne by v druhom kroku zaistila spracovateľa Správy o hodnotení (EIA) v zmysle uvedeného zákona,“ uviedlo v materiáli MD.

Obstarávanie projektovej dokumentácie podľa ministerstva nebude predmetom úloh, keďže je najskôr potrebné mať spracované posúdenie EIA, to znamená stanovený variant trasovania a získané právoplatné záverečné stanovisko, v zmysle prílohy zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

„Až následne bude možné pristúpiť k príprave podkladov na vyhlásenie verejného obstarávania na spracovanie projektovej dokumentácie a následne k samotnému obstarávaniu dokumentácie,“ dodalo MD. Úlohy budú podľa neho pokryté v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. NDS má v pláne vybudovať trasu R8 Nitra - križovatka R2 v dĺžke takmer 55 kilometrov. Podľa webu diaľničiarov je v procese prípravy a vypracovania štúdie realizovateľnosti.

Vláda schválila zmluvu s novým investičným partnerom pre štátne nájomné bývanie

Vláda schválila účasť podielového fondu Vosem Fond nájomného bývania správcovskej spoločnosti Vosem Capital na štátom podporovanom nájomnom bývaní v právnom postavení investičného partnera v súlade so zákonom o štátnej podpore nájomného bývania. Na svojom stredajšom rokovaní zároveň odobrila návrh na uzatvorenie investičnej zmluvy s uvedeným podielovým fondom.

Návrh na uzatvorenie investičnej zmluvy so spomínaným subjektom predložil na rokovanie vlády minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) na základe zákona o štátnej podpore nájomného bývania. „Navrhovaný investičný partner splnil všetky kritériá výberu investičných partnerov schválené uznesením vlády SR zo dňa 25. februára 2026 k návrhu kritérií výberu investičných partnerov,“ informovalo v predkladacej správe Ministerstvo dopravy (MD) SR.

Podľa návrhu investičnej zmluvy medzi Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) a uvedeným podielovým fondom má investičný partner záujem o realizáciu projektov nájomného bývania prostredníctvom svojich prenajímateľov, ktorí budú založení na Slovensku. V dlhodobom horizonte má ambíciu postaviť, nadobudnúť, prevádzkovať a spravovať na Slovensku spolu minimálne 3000 nových bytov. Plánuje najmenej 60 % hodnoty majetku vložiť do majetkových účastí realitných spoločností, ktoré sú zároveň prenajímateľmi a vlastníkmi bytových domov v zmysle zákona o nájomnom bývaní.

Štátna agentúra má dlhodobý zámer cez svojich investičných partnerov postaviť a nadobudnúť v nasledujúcich rokoch na Slovensku minimálne 100.000 nových nájomných bytov. Investičný partner má zabezpečiť, aby po dosiahnutí minimálnej čistej hodnoty aktív jeho čisté aktíva neklesli pod 50 miliónov eur. Preukázať dosiahnutie súčtu objemu čistej hodnoty aktív vo výške najmenej 50 miliónov eur bude povinný preukázať najneskôr do 18 mesiacov od účinnosti investičnej zmluvy.

Spoločnosť Vosem Capital predložila žiadosť o získanie postavenia investičného partnera pre svoj podielový fond 20. marca 2026. Splnenie kritérií na nadobudnutie tohto postavenia následne vyhodnotilo predstavenstvo AŠPNB 20. apríla. Agentúra má dosiaľ piatich investičných partnerov, ktorými sú Kooperativa poisťovňa - Vienna Insurance Group, Slovak Affordable Living SICAV, BWSG, Hestia SICAV a realitný fond správcovskej spoločnosti 365.invest.

Európsky výbor expertov adresoval SR 66 odporúčaní k menšinovým jazykom

Výbor expertov Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov adresoval Slovensku 66 odporúčaní, z toho 15 odporúčaní na prijatie okamžitých opatrení a 51 ďalších odporúčaní. Vyplýva to zo Správy o priebehu a výsledkoch šiesteho kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR. Materiál v stredu schválila vláda.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, ktoré správu na rokovanie predložilo, spresnilo, že hodnotiaca správa výboru je reakciou na šiestu implementačnú správu SR a zistené poznatky z monitorovacej návštevy SR. „Skúma najmä opatrenia, ktoré slovenské orgány prijali ako reakciu na odporúčania Výboru expertov a Výboru ministrov Rady Európy na konci piateho monitorovacieho cyklu a tiež upozorňuje na nedostatky,“ vysvetlil rezort.

Hodnotiaca správa poskytuje podrobný prehľad o stave implementácie každého záväzku SR vo vzťahu k danému jazyku, ako aj o odporúčaniach adresovaných slovenským orgánom. „Odporúčania sa vzťahujú na 11 regionálnych alebo menšinových jazykov - bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky, ruský, srbský a ukrajinský,“ konkretizuje predkladateľ. Upozornil, že témy, na ktoré sa sústredil Výbor expertov vo svojich odporúčaniach, rozvíjali predovšetkým používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v oblasti súdnictva, správnych orgánov a verejnej služby, médií, ekonomického a sociálneho života. Týkali sa tiež zabezpečenia výučby v menšinových alebo regionálnych jazykoch alebo výučby menšinových alebo regionálnych jazykov a rovnako sa vzťahovali na zvyšovanie povedomia a podpory tolerancie v spoločnosti voči menšinovým jazykom a kultúram. „Výbor expertov súčasne konštatoval pozitívne trendy, najmä v súvislosti s prijatím opatrení v oblasti verejnej správy, týkajúce sa niekoľkých menšinových jazykov,“ dodalo MZVEZ SR.

Vláda okrem schválenia správy uložila úlohu oboznámiť sa so správou a realizovať príslušné opatrenia nielen ústredným orgánom štátnej správy, ale aj STVR a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Lesy SR odpredajú Petržalke 17,6 ha pozemkov pri Draždiaku za 3 mil. eur

Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky odpredá mestskej časti Bratislava - Petržalka 17,6 hektára (ha) pozemkov, do ktorých spadá jazero Veľký Draždiak a priľahlé oblasti. Vyplýva to z návrhu na povolenie výnimky zo zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorý v stredu schválila vláda.

„Nadobudnutie vlastníckeho práva k majetku umožní pre miestnu samosprávu priamo riadiť a zabezpečovať plnohodnotnú kontrolu nad významným rekreačným územím, s možnosťou realizácie komplexnej revitalizácie a rozvoja územia v budúcom období,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v predloženom materiáli. Dôvodom predaja je aj to, že Lesy SR tento majetok nevyužívajú na zabezpečenie plnenia úloh v rámci predmetu svojej hospodárskej činnosti.

Generálny riaditeľ štátnych lesov rozhodol o prebytočnosti nehnuteľného majetku štátu ešte vlani v lete a predaj schválila aj dozorná rada a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pod ktoré štátny podnik Lesy SR patrí. Rezort pôdohospodárstva v apríli požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o predloženie žiadosti na povolenie výnimky. Finančné prostriedky získané z prevodu majetku štátu štátny podnik Lesy SR použije na ďalšie majetkovoprávne usporiadanie majetku vo svojej správe, na pokrytie prevádzkových nákladov správy a na opravy a údržbu ostatného majetku vo vlastníctve štátu vo svojej prevádzke.

Posledná žiadosť o platbu z plánu obnovy má byť v objeme 647 mil. eur

Do konca implementácie Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR má Slovensko predložiť už len jednu, poslednú žiadosť o platbu, ktorej vyplatenie je podmienené splnením všetkých zostávajúcich míľnikov a cieľov. Deviata žiadosť o platbu v predpokladanej výške 647 miliónov eur s 55 cieľmi a míľnikmi by mala byť Európskej komisii predložená na konci júla 2026. Vyplýva to zo správy o pokroku v implementácii plánu obnovy k 31. máju, ktorú v stredu schválila vláda. Materiál na rokovanie kabinetu predložil minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže poverený výkonom funkcie podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Posledná žiadosť SR o platbu zahŕňa najmä investície. „Medzi najvýznamnejšie určite patrí investícia do zelených opatrení -výstavby nových zdrojov elektriny z obnoviteľných zdrojov, energetickej hospodárnosti rodinných domov, obnovy verejných a historických budov, investície do udržateľnej nízkouhlíkovej dopravy, dekarbonizácie priemyslu či investície do adaptácie krajiny na zmenu klímy,“ uvádza sa v materiáli.

V oblasti školstva sa zameriava na rozvoj školskej infraštruktúry a zlepšenie dostupnosti vzdelania, zvýšenie výkonnosti škôl, ale aj podporu vedy a výskumu. V oblasti zdravotníctva najväčšie investície smerujú do výstavby a rekonštrukcie nemocníc. Veľmi dôležité zmeny prinesú aj investície nasmerované do služieb verejnej správy, kybernetickej bezpečnosti, modernizácie záchranných systémov a digitalizácie Policajného zboru.

V súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti musia členské štáty ukončiť realizáciu opatrení plánu obnovy, ako aj splniť všetky míľniky a ciele do 31. augusta, na splnenie všetkých zostávajúcich míľnikov a cieľov tak zostávajú len tri mesiace. Keďže po auguste 2026 už nebude možné realizovať žiadne aktivity smerujúce k splneniu míľnikov a cieľov, je podľa správy potrebné akcelerovať realizáciu všetkých zostávajúcich opatrení plánu obnovy najmä v prípade veľkých infraštruktúrnych projektov.

Stavy ošípaných boli v SR k 30. aprílu 2026 na úrovni 476.620 kusov

Stavy ošípaných boli na Slovensku k 30. aprílu 2026 na úrovni 476.620 kusov (ks). Vyplýva to z informácie o aktuálnej situácii so šírením afrického moru ošípaných (AMO) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorú v stredu na svojom rokovaní vzala na vedomie vláda.

„Od prvého potvrdeného výskytu AMO na území Slovenskej republiky dňa 24. júla 2019 do 15. mája 2026 bol vírus potvrdený v 47 chovoch domácich ošípaných. Najväčší počet prípadov, spolu 39, bol zaznamenaný v rokoch 2019 - 2021. V roku 2022 bolo potvrdených päť prípadov výskytu ochorenia a následne po viac ako dvoch rokoch bolo opätovne zaznamenané jedno ohnisko AMO u domácich ošípaných. V roku 2025 bol potvrdený jeden prípad v komerčnom chove. Posledné potvrdené ohnisko bolo zaznamenané 5. mája 2026 v chove ošípaných v katastri obce Lovča v okrese Žiar nad Hronom, v ktorom sa nachádzalo 805 ks ošípaných,“ spresnil agrorezort.

„Na základe epizootologického vyšetrenia boli následne identifikované dve sekundárne ohniská, v ktorých bolo ochorenie taktiež potvrdené a zvieratá boli neškodne zlikvidované (4 kusy uhynuli a 19 kusov bolo usmrtených). Od prvého výskytu AMO v chovoch domácich ošípaných bolo v rámci eradikačných opatrení celkovo depopulovaných a neškodne zlikvidovaných 50.826 ks ošípaných,“ dodalo MPRV. Od začiatku poľovníckej sezóny 2026/2027, teda od 1. marca do 30. apríla 2026, bolo na území Slovenskej republiky ulovených 3718 ks diviačej zveri, ktorá je prenášačom AMO. Ku koncu apríla 2025 bolo ulovených 2999 ks diviačej zveri.

Zmluvy na základe verejného obstarávania vlani presiahli sumu 9 mld. eur

Verejní obstarávatelia, obstarávatelia a iné subjekty v roku 2025 celkovo ukončili 8004 postupov verejného obstarávania a uzavreli zmluvy v celkovej hodnote 9,163 miliardy eur. Pri zákazkách financovaných z fondov Európskej únie (EÚ) ukončili 2519 postupov (31,5 %) v zmluvnej hodnote 2,883 miliardy eur (31,5 %). Vyplýva to z informácie o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2025, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.

Materiál predložil na rokovanie kabinetu predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Peter Kubovič. V roku 2025 bolo celkom zrušených 800 postupov, z toho 309 postupov (38,6 %) bolo plne alebo čiastočne financovaných z fondov EÚ. „Z hľadiska počtu postupov mali najväčší podiel na verejnom obstarávaní verejní obstarávatelia s počtom 7464 (93,3 %). Z toho štátna správa sa na verejnom obstarávaní podieľala 4567 postupmi (57,1 %) a samospráva 2897 postupmi (36,2 %). Obstarávatelia sa na verejnom obstarávaní podieľali počtom 479 ukončených postupov (6,0 %). Iné subjekty sa na verejnom obstarávaní podieľali počtom 61 ukončených postupov (0,8 %),“ uviedol ÚVO.

Najvyšší podiel na vynaložených finančných prostriedkoch mali v roku 2025 verejní obstarávatelia uzavretím 9425 zmlúv (93,2 %) v hodnote 6,699 miliardy eur (73,1 %). Najmenej finančných prostriedkov vynaložili iné subjekty v rámci 68 uzatvorených zmlúv (0,7 %) v hodnote 100,9 milióna eur (1,1 %).

Podľa predmetu zákazky boli najčastejšie obstarávané tovary, a to v 4637 (57,9 %) ukončených postupoch. Najväčší finančný objem 4,035 miliardy eur (44,0 %) obstarávateľské subjekty vynaložili na obstaranie stavebných prác. „Podľa ukončených nadlimitných postupov bola z hľadiska počtu najčastejšie používaná užšia súťaž v počte 3955 postupov (49,4 %). Užšia súťaž zahŕňa postupy realizované prostredníctvom dynamických nákupných systémov, zriadených pre 321 zákaziek, taktiež podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti,“ priblížil ÚVO.

Druhým najpoužívanejším postupom bola verejná súťaž s 1684 postupmi (21,0 %), ktorých výsledkom bolo uzatvorenie zmlúv v celkovom finančnom objeme zhruba 6,137 miliardy eur (67,0 %). Obstarávateľské subjekty realizovali 2251 (28,1 %) postupov zadávania podlimitných zákaziek v celkovej hodnote 1,082 miliardy eur (11,8 %). Hodnota priamych rokovacích konaní pri nadlimitných zákazkách bola vlani takmer 258 miliónov eur v 67 ukončených postupoch. Pri podlimitných zákazkách v hodnote 10,41 milióna eur bolo ukončených 12 postupov.

„Elektronická aukcia bola použitá v 2193 ukončených postupoch verejného obstarávania (27,4 %) v hodnote takmer 2,356 miliardy eur,“ podotkol ÚVO. Kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky bolo použité v 5,1 % postupoch, v zmluvnej hodnote 1,474 miliardy eur (16,1 %). Kritérium najnižšej ceny obstarávateľské subjekty použili v 94,9 % z ukončených postupov v zmluvnej hodnote 7,689 miliardy eur (83,9 %). Prostredníctvom elektronickej platformy, časť Informačného systému Elektronického verejného obstarávania, bolo ukončených 5421 postupov v celkovej zmluvnej hodnote 4,726 miliardy eur, čo je 67,7 % z celkového počtu postupov a 51,6 % z celkovej hodnoty ukončených zákaziek.

Vláda schválila návrh stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie

Vláda schválila balík 49 opatrení, ktoré by mali pomôcť stabilizovať podnikateľské prostredie. Z toho je 11 opatrení legislatívnej povahy v podobe návrhu zákona, 32 opatrení sa bude realizovať do konca roka v podobe legislatívnych alebo nelegislatívnych návrhov a šesť opatrení je aktuálne už v legislatívnom procese. Zmeny sa týkajú napríklad cien elektriny, využitia modernizačného fondu, znižovania byrokracie či zvýšenia balíka financií pre energeticky náročné podniky z výnosov predaja emisných povoleniek. Vláda zároveň požiadala Národnú radu SR o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

„Hlavné ciele opatrení sú zníženie energetických a administratívnych nákladov podnikov, zvýšenie investičnej aktivity a podpory inovácií, zlepšenie podmienok pre podnikanie a zníženie byrokratickej záťaže, zvýšenie dostupnosti pracovnej sily, posilnenie regionálneho rozvoja a efektívnejšie využívanie verejných a európskych zdrojov,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k zákonu.

Veľká časť opatrení sa však bude pripravovať súčasne s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2027, čo si už vyslúžilo kritiku nielen opozície, ale aj podnikateľov či odborárov. Zásadné zmeny ako napríklad zrušenie transakčnej dane alebo v systéme dane z pridanej hodnoty návrh neobsahuje.

V oblasti energetiky MH navrhuje napríklad analyzovať vhodnosť nastavenia taríf za prevádzkovanie systému a za systémové služby (TPS a TSS), zvýšenie prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy či preskúmanie možnosti využitia silovej elektriny zo zdrojov vo vlastníctve štátu pre priemysel. K tomuto balíku patrí aj zvýšenie schémy na kompenzáciu nepriamych nákladov oxidu uhličitého z Environmentálneho fondu.

Podporiť investície by podľa materiálu malo napríklad aj zriadenie Slovenského fondu regionálneho rozvoja, zriadenie Inovačného fondu pre slovenské regióny či grantová podpora pre vysoko inovatívne projekty. Ministerstvo financií by malo do konca septembra preskúmať možnosti na zatraktívnenie daňovo-odpisovej politiky Slovenska a možnosti zvýšenia a flexibility superodpočtu na výskum a vývoj.

Ministerstvo školstva má podľa predloženého materiálu preskúmať možnosti administratívnych opatrení na zefektívnenie a urýchlenie procesu uznávania dokladov o vzdelaní. V oblasti trhu práce by sa mali prehodnotiť aj jazykové požiadavky pri uznávaní zahraničných kvalifikácií cudzincov.

Ďalšími bodmi navrhovaných opatrení sú napríklad revízia zastaraných technických noriem STN, systémová revízia a deregulácia BOZP (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), ale aj zjednodušenie administratívnej evidencie pri nakladaní s malým množstvom odpadu či zníženie administratívnej záťaže pri bežných, resp. nízkorizikových projektoch v oblasti zariadení na úpravu a spracovanie ostatných odpadov. Podnikateľom by malo pomôcť aj navrhované zníženie sankcie za neplnenie povinností voči Štatistickému úradu SR.