BRATISLAVA - Maximálne obdobie predĺženia lehoty na vypracovanie integrovaného posudku sa neskráti. Navrhovali to poslankyne opozičného PS Veronika Veslárová a Simona Petrík v novele zákona o integrovanej posudkovej činnosti, ktorú Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania.
Možnosť predĺženia lehoty na integrovaný posudok sa nezmení
Maximálne obdobie predĺženia lehoty na vypracovanie integrovaného posudku sa neskráti. Navrhovali to poslankyne opozičného PS Veronika Veslárová a Simona Petrík v novele zákona o integrovanej posudkovej činnosti, ktorú Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania.
Platné znenie zákona podľa nich určuje neprimerané predĺženie lehoty na vypracovanie integrovaného posudku, ale aj nedostatočne upravuje, čo je bežná rodičovská starostlivosť a v prílohe zákona sú veľmi oklieštené podmienky na získanie statusu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Všetky tieto nedostatky navrhli upraviť.
archívne video
„Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť a zefektívniť vypracovanie integrovaného posudku pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže súčasné znenie zákona o integrovanej posudkovej činnosti nereflektuje reálne potreby osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,“ zhodnotili predkladateľky. Možnosť predĺženia lehoty tak navrhli skrátiť zo 60 na 30 dní. Cieľom návrhu bolo podľa poslankýň tiež upriamiť pozornosť na to, že rodičovská starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je obťažnejšia a nespadá pod pojem bežná rodičovská starostlivosť. Zároveň chceli upraviť prílohu, v ktorej sa na účely posudzovania ťažkého zdravotného postihnutia ustanovuje ich zoznam.
Návrh nového príspevku na bývanie pre viac ľudí neprešiel do 2. čítania
Nový príspevok na úhradu nákladov na bývanie sa nezavedie. Návrh z dielne skupiny poslancov opozičného PS Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania. Cieľom predkladateľov bolo adresnejšie pomôcť domácnostiam ohrozeným rastúcimi cenami bývania a energií. Nový príspevok mal kompenzovať náklady na bývanie presahujúce 30 % príjmu domácnosti, pričom jeho výška by bola limitovaná.
Návrh podľa poslancov reagoval na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu. Na Slovensku podľa údajov za rok 2024 žije na hranici alebo pod hranicou chudoby takmer milión ľudí, čo predstavuje viac ako 18 % populácie. Navrhovaná dávka mala byť dostupná širšiemu okruhu ľudí než súčasný príspevok na bývanie viazaný na hmotnú núdzu. Podľa predkladateľov totiž až približne 90 % ľudí ohrozených chudobou v súčasnosti na túto pomoc nedosiahne.
Návrh zároveň zavádzal definíciu energetickej chudoby, teda situácie, keď domácnosť nemá dostatok prostriedkov na úhradu výdavkov na energie. Slovensko patrí podľa predkladateľov medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom týchto výdavkov vzhľadom na príjmy. Nový príspevok by mohol pokryť náklady na bývanie presahujúce 30 % príjmu domácnosti. Pomoc sa mala týkať nielen nízkopríjmových domácností, ale aj nižšej strednej triedy. Inšpiráciou pre predkladaný návrh boli podľa PS právne úpravy v iných krajinách Európskej únie ako Česko či Poľsko. Návrh mal doplniť existujúce formy podpory, nie ich nahradiť. Zároveň mal motivovať domácnosti k šetreniu energií a nahradiť plošné dotácie adresnejšou pomocou.
Flexibilita sa do čerpania materskej a otcovskej dovolenky nezavedie
Opozičná poslankyňa Simona Petrík (PS) nezískala podporu Národnej rady (NR) SR pre zavedenie flexibility do čerpania materskej a otcovskej dovolenky. Plénum parlamentu vo štvrtok jej návrh novely zákona o sociálnom poistení neposunulo do druhého čítania.
Predkladateľka navrhovala, aby si matka aj otec dieťaťa mohli materskú alebo otcovskú prerušiť a rozdeliť maximálne dvakrát, teda najviac na tri časti. Jedna časť by nesmela byť kratšia ako 30 dní. Možnosť rozdelenia by podľa poslankyne motivovala viac otcov využiť inštitút otcovskej dovolenky, a tým sa ešte viac podieľať na starostlivosti o dieťa s partnerkou. „Inštitút delenej rodičovskej dovolenky nie je vo svete ojedinelý, tzv. dvojrodičovský systém majú v škandinávskych krajinách, na Islande, v Austrálii, v Anglicku či v Nemecku. V týchto krajinách disponujú rodičia spoločným objemom dní materskej/otcovskej dovolenky, ktorú môžu čerpať flexibilne rôznymi spôsobmi,“ uviedla v dôvodovej správe Petrík.
Na Slovensku podľa nej máme jeden z najštedrejších systémov finančnej podpory rodín s deťmi v období pred narodením dieťaťa a následne do troch rokov veku dieťaťa. „Avšak táto podpora je pomerne rigídna a nie je možné ju čerpať flexibilne,“ poukázala poslankyňa s tým, že jej zámerom bolo poskytnúť obom rodičom možnosť plnohodnotne využiť možnosti, na ktoré majú zo zákona nárok.
V súčasnosti nie je možné rozdeliť si obdobie trvania materskej, resp. otcovskej dovolenky na etapy. Poberá sa v celosti - trvá 34 týždňov, v prípade osamelých žien 37 týždňov a v prípade žien, ktoré porodili dve a viac detí naraz, trvá 43 týždňov. V prípade muža v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa mu patrí odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi 31 týždňov a pri starostlivosti o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.
Flexibilné poberanie rodičovského príspevku sa nezavedie
Flexibilné poberanie rodičovského príspevku sa na Slovensku nezavedie. Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorý predložili poslankyne opozičného PS Simona Petrík a Lucia Plaváková.
Hlavným dôvodom predloženia návrhu bola podľa nich podpora rôznych stratégií rodičov s malými deťmi pri plánovaní rodičovstva, zabezpečovaní starostlivosti o dieťa a zlaďovaní rodinného a pracovného života. „Výška mesačne vyplácaného rodičovského príspevku by závisela od dĺžky obdobia, v rámci ktorého sa ho rodič rozhodne čerpať, a to tak, že celková suma rodičovského príspevku vyplatená počas celého obdobia poberania zostane nezmenená. Pri výbere kratšieho obdobia poberania by tak rodič dostával vyšší príspevok,“ priblížili predkladateľky.
Navrhovali umožniť rodičom poberať príspevok podľa vlastného výberu v období od dvoch do troch rokov veku dieťaťa. Výška mesačného rodičovského príspevku by sa tak pohybovala od 500,10 eura, ako je to v súčasnosti, do 833,50 eura, pokiaľ by celú sumu príspevku vyčerpali už do dvoch rokov veku dieťaťa. Podobný systém sa podľa poslankýň osvedčil a funguje v Českej republike.
Úprava nároku na peňažné príspevky na asistenciu a opatrovanie sa nezmení
Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý predložili poslanci opozičnej SaS Martina Bajo Holečková a Marián Viskupič. Ich cieľom bolo, aby nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a na opatrovanie vznikol ku dňu začatia konania o integrovanom posudku.
Pripomenuli, že do konca decembra 2025 platila právna úprava, ktorá umožňovala vyplatenie spomenutých príspevkov spätne, teda ku dňu, ako bola podaná žiadosť. „V súčasnosti, pokiaľ klient nepodá žiadosť o peňažný príspevok spolu so žiadosťou o integrovaný posudok, nebude mu vyplatený príspevok za obdobie, v ktorom čaká na vydanie integrovaného posudku,“ upozornili predkladatelia. Takýmto nastavením sa podľa nich dostávajú rodiny do situácie, kedy sú reálne bez príjmu.
Prax podľa opozičných poslancov ukázala nejednotné konanie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úrady proaktívne upozorňujú žiadateľov, aby si podali zároveň žiadosť o peňažný príspevok so žiadosťou o integrovaný posudok. Iné naopak odmietajú prijať žiadosť o peňažný príspevok do vydania integrovaného posudku.
„Odkázaní ľudia nemajú byť rukojemníkmi nejednotného postupu úradov či úradníkov. Zároveň platí, že štát nemôže nechať ľudí, ktorí sa rozhodnú postarať o svojich najbližších, niekoľko mesiacov bez finančného príspevku, na ktorý majú nárok, len z toho dôvodu, že zákonodarca sa v legislatívnej úprave vyhol zavedeniu jednotného, predvídateľného a jasného postupu,“ zdôvodnili svoj návrh predkladatelia.
Odborní zamestnanci zariadení sociálnych služieb sa nerozšíria o logopéda
Medzi odborných zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb sa nedoplní profesia logopéd. Návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorý predložili poslanci opozičnej SaS Martina Bajo Holečková a Marián Viskupič, Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania.
V praxi sa podľa predkladateľov ukazuje, že značná časť klientov sociálnych služieb trpí rôznymi formami narušenej komunikačnej schopnosti, a to v dôsledku vývinových porúch, zdravotného postihnutia, neurologických ochorení, porúch sluchu alebo následkov úrazov. Napriek tomu nie je logopedická starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb systémovo zabezpečená, čo vedie k jej nedostatočnej dostupnosti a prerušovaniu kontinuity odbornej intervencie.
„Cieľom predkladaného návrhu je doplniť odbornú profesiu logopéd medzi odborných zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, najmä v zariadeniach poskytujúcich odkázanostné sociálne služby a sociálnu rehabilitáciu. Potreba tohto zaradenia vychádza zo skutočnosti, že komunikačné schopnosti predstavujú základný predpoklad pre dôstojný život, sociálne začlenenie, sebavyjadrenie a uplatňovanie práv prijímateľov sociálnych služieb,“ vysvetlili opoziční poslanci.
PS neuspelo s návrhom o práve na detstvo bez násilia
Poslanci Národnej rady (NR) SR za Progresívne Slovensko (PS) neuspeli s novelou zákona o rodine, ktorou chceli garantovať dieťaťu právo na detstvo bez násilia. Vo štvrtkovom hlasovaní parlament túto novelu odmietol. Poslancom za PS neprešiel ani návrh novely Civilného mimosporového poriadku. Žiadali v ňom zvýšiť ochranu detí v porozchodových konaniach ako sekundárnych obetí pri násilí páchanom v partnerskom vzťahu a rodinnom prostredí.
Predkladatelia v dôvodovej správe k novele zákona o rodine poukázali na viaceré základné dokumenty, ktoré garantujú práva dieťaťa na ochranu pred násilím. Do zákona chceli doplniť odsek, ktorý hovorí o povinnosti rodičov rešpektovať právo dieťaťa na detstvo bez násilia a o povinnosti pred ním chrániť. „Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov,“ písalo sa v navrhovanom odseku.
V novele Civilného mimosporového poriadku chcelo PS doplniť ustanovenie, ktoré by zadefinovalo povinnosť súdu pri rozhodovaní o veciach starostlivosti súdu o maloletých prihliadať aj na existenciu násilia v partnerskom vzťahu a rodine. „Návrh vychádza z praxe a zo skúsenosti ľudí a organizácií venujúcich sa prevažne ženám zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch. Vo väčšine partnerských vzťahov, v ktorých je násilie, sú prítomné aj deti. V najlepšom záujme dieťaťa je, aby súd existenciu násilia zohľadnil pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, najmä pri úprave styku,“ písali predkladatelia.
Návrh na úpravu ochrannej lehoty pri materskom neposunula do 2. čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý sa týkal podmienok priznania materského. Cieľom legislatívy bolo rozšíriť ochrannú lehotu na účely materského aj na osoby, ktoré sa starajú o dieťa, no nie sú jeho biologickou matkou. Návrh predložili opoziční poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS).
Doterajšia právna úprava poskytovala dlhšiu ochrannú lehotu výlučne matkám, čím podľa predkladateľov dochádzalo k nerovnému zaobchádzaniu. Novela mala zabezpečiť rovnaké podmienky napríklad pre otcov, manželov matky či osoby, ktoré sa o dieťa starajú na základe rozhodnutia príslušného orgánu, vrátane náhradných foriem starostlivosti. Tieto skupiny síce už dnes majú nárok na materské, no ochranná lehota pri jeho priznávaní je v porovnaní s biologickými matkami kratšia.
Predkladatelia argumentovali, že účelom materského je podpora starostlivosti o dieťa v jeho ranom veku bez ohľadu na to, kto ju zabezpečuje. Rozdielne podmienky podľa nich vytvárali ekonomický tlak na osoby, ktoré sa o dieťa starajú a mohli negatívne ovplyvniť kvalitu starostlivosti.
PS sa nepodarilo presadiť uznesenie k odstráneniu segregácie v školách
Opozičnému hnutiu PS sa v Národnej rade (NR) SR nepodarilo presadiť uznesenie k odstráneniu segregácie v školách a školských zariadeniach. Neuspelo ani s uznesením k tragédii v osade v obci Mirkovce. Parlament totiž oba ich návrhy vo štvrtkovom hlasovaní odmietol. Prvé uznesenie malo jasne pomenovať segregáciu ako neprípustný, protiprávny a politicky neobhájiteľný stav. Poslanci za PS ním chceli vyvinúť tlak na vládu, aby prijala skutočné, záväzné a vynútiteľné desegregačné opatrenia.
Druhé uznesenie reagovalo na tragédiu v Mirkovciach, ku ktorej došlo v marci tohto roka. NR SR ním mala vyjadriť ľútosť a sústrasť, pomenovať neudržateľný stav vo viacerých vylúčených rómskych komunitách a vyvodiť politickú a systémovú zodpovednosť v podobe konkrétnych úloh pre vládu.
Návrh k prístupu zdravotne znevýhodneným k zberným nádobám neprešiel
Novela zákona o odpadoch z dielne opozičného PS neprešla do druhého čítania. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju vo štvrtok odmietli. PS ňou chcelo presadiť, aby k zberným nádobám mali rovnocenný prístup aj osoby s rôznym ťažkým zdravotným postihnutím. „Podľa súčasnej právnej úpravy nie je povinnosť zabezpečiť prístupnosť zberných nádob pre túto skupinu obyvateľov. Tento návrh zákona reagoval na potreby ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. (...) Návrh mal prispieť k tomu, aby bol aj zber odpadu inkluzívny,“ priblížili predkladatelia Veronika Veslárová a Michal Sabo (obaja PS). Upozorňovali pri tom na problémy, s ktorými sa v praxi stretávajú nevidiaci, slabozrakí, osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo inkontinentní.
PS chcelo novelou preto presadiť napríklad to, aby nevidiaci alebo slabozrakí mali na zberných nádobách špeciálne štítky. Zároveň chcelo pre obce zaviesť povinnosť zabezpečiť separátnu zbernú nádobu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú inkontinenčné pomôcky. „Taktiež sme navrhovali upraviť individuálny interval odvozu tohto odpadu v dôsledku toho, že ide o špecificky odpad. Ide o službu len na žiadosť oprávnených osôb, nie komplexnú,“ dodali poslanci za PS.
Podmienky nemocenského poistenia bývalých policajtov a vojakov sa nezmenia
Podmienky nároku na jednotlivé dávky nemocenského poistenia pre bývalých policajtov a policajtky, vojakov a vojačky, ako aj príslušníkov a príslušníčky ďalších silových zložiek, ktorí prešli zo služobného pomeru do civilného zamestnania, sa nebudú upravovať. Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložili Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obidvaja SaS).
V návrhu chceli zohľadniť obdobie platenia nemocenského poistenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na tieto dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské by sa tak zohľadňovalo aj za obdobie zabezpečenia, ktoré dané osoby získali počas výkonu služobného pomeru, a to aj po jeho ukončení a prechode do civilného zamestnania. Znamenalo by to, že nebudú znevýhodnené pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky.
„Na základe aktuálneho znenia zákona o sociálnom poistení sú osoby, ktoré prešli zo služobného pomeru do civilného zamestnania, pri posudzovaní nároku na jednotlivé dávky nemocenského poistenia znevýhodnené, keďže obdobie, počas ktorého boli nemocensky zabezpečené podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, sa im po skončení služobného pomeru na účely vzniku nároku na tieto dávky nezapočítava,“ upozornili v dôvodovej správe predkladatelia.
Aktuálny právny stav podľa nich negatívne ovplyvňuje napríklad ženy, bývalé policajtky a vojačky, ktoré po odchode do civilného zamestnania ostávajú bez nároku na materské. A to napriek ich predchádzajúcemu pracovnému, resp. služobnému pôsobeniu a plneniu si povinností voči obom sociálnym systémom.
Návrh SaS o materskom pre policajtov a vojakov neposunula do 2. čítania
Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dielne opozičnej SaS. Cieľom legislatívy bolo umožniť otcom, policajtom a profesionálnym vojakom, poberať materské po uplynutí šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, ak matka na to isté dieťa nepoberá materské ani rodičovský príspevok.
Nárok sa mal zohľadniť aj v prípadoch, keď sa toto obdobie predĺžilo napríklad o hospitalizáciu matky alebo dieťaťa. Doterajšia právna úprava takýto nárok neumožňuje, čo podľa predkladateľov vedie k nerovnému zaobchádzaniu v porovnaní s civilným sektorom. Novela reagovala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z februára 2026, ktorý upozornil na diskriminačné nastavenie zákona. Súd konštatoval, že právna úprava znevýhodňovala otcov v ozbrojených zložkách oproti civilným otcom a matkám, pričom rozdiel bol založený aj na pohlaví rodiča. Sporné ustanovenie preto označil za protiústavné. Predložená novela mala podľa predkladateľov odstrániť legislatívnu medzeru a zosúladiť osobitný systém sociálneho zabezpečenia s bežným systémom sociálneho poistenia. Zároveň mala posilniť rovnosť medzi rodičmi a podporiť starostlivosť o dieťa v jeho ranom veku.
Parlament odmietol viaceré návrhy zmien v dani z príjmov opozičnej SaS
Národná rada (NR) SR vo štvrtok odmietla viaceré návrhy noviel zákona o dani z príjmov, ktoré predložil poslanec opozičnej SaS Marián Viskupič. Týkali sa zmien v odpisovaní majetku, zdaňovaní predaja virtuálnej meny či nehnuteľností. Navrhoval napríklad skrátiť dobu odpisovania hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny, kam patrí väčšina budov, zo 40 na 28 rokov. Od uvedenej zmeny očakával zvýšenie investícií podnikateľov do hmotného majetku, čo by následne prinieslo vyššie príjmy štátnemu rozpočtu.
Viskupič chcel tiež presadiť zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny, a to na základe tzv. časového testu. „Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami,“ priblížil. Ďalším návrhom opozičného poslanca bolo zvýšenie hranice, nad ktorú sa majetok považuje za odpisovaný, z doterajších 1700 eur, resp. 2400 eur na 3000 eur. Upozornil, že suma 1700 eur nebola zvyšovaná už vyše dekádu. Ide tak o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie.
Cieľom predkladateľa bolo tiež skrátiť dobu plynúcu od nadobudnutia nehnuteľnosti, resp. jej vyradenia z obchodného majetku, po ktorej je jej predaj oslobodený od dane z príjmu, a to z aktuálnych piatich na dva roky. Skrátenie lehoty navrhol aj pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov.
Plénum odmietlo návrh SaS k stálym splnomocnencom vlády
Pre stálych splnomocnencov vlády (splnomocnenec pre národnostné menšiny a splnomocnenec pre rómske komunity) sa povinnosť predkladať Národnej rade (NR) SR správu o svojej činnosti za vlaňajšok nezavedie. Parlament totiž vo štvrtkovom hlasovaní odmietol novelu zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy. Predložili ju opoziční poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS).
„V súčasnosti nemá NR SR voči týmto splnomocnenom žiadne nástroje politickej kontroly, keďže zákon neukladá týmto splnomocnenom voči NR SR žiadnu povinnosť bilancovania svojej činnosti, respektíve ‚skladania účtov‘, a to aj napriek tomu, že disponujú nemalým balíkom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Na porovnanie, verejný ochranca práv, komisár pre deti či komisár pre osoby so zdravotným postihnutím túto povinnosť majú,“ skonštatovali predkladatelia. Novela preto mala takúto povinnosť zakotviť aj pre stálych splnomocnencov vládneho kabinetu. Správu mali podľa ich návrhu predkladať každý rok do 31. marca.
Vybrané správne poplatky sa neznížia, návrh SaS neprešiel do 2. čítania
Správne poplatky, ktoré podľa opozičnej SaS najviac zaťažujú podnikateľský sektor, sa neznížia. Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o správnych poplatkoch, ktorý predložil poslanec Marián Viskupič (SaS). Jeho cieľom bolo znížiť poplatky na úseku všeobecnej správy, dopravy, finančnej správy a obchodnej činnosti, ako aj konzulárne poplatky. Predkladateľ pripomenul, že poplatky sú popri daniach súčasťou celkovej finančnej záťaže kladenej štátom na podnikateľský sektor.
„Návrh akceptuje skutočnosť, že bežné administratívne služby štátu nie sú a nemôžu byť bezplatné, avšak snaží sa docieliť, aby cena za ne bola primeraná a aby približne pokrývala náklady štátu na prevádzkovanie poskytovania jednotlivých administratívnych služieb, resp. úkonov štátu,“ vysvetlil Viskupič. Pripomenul, že k masívnemu zvýšeniu správnych poplatkov došlo v rámci konsolidačného balíčka platného od 1. apríla 2024. Vláda vtedy podľa opozičného poslanca nezvyšovala poplatky s cieľom reagovať na infláciu, čo by bol štandardné a legitímne, ale s cieľom vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. „Výsledkom je selektívne a arbitrárne stanovenie zvýšených správnych poplatkov pre celý rad administratívnych úkonov štátu a skoková záťaž pre celý podnikateľský sektor,“ doplnil Viskupič.
Hranica pre povinnú registráciu na platenie DPH sa nezvýši
Hranica pre povinnú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa nezvýši. Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o DPH, ktorú predložil poslanec Marián Viskupič (SaS). Pripomenul, že súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie DPH, a to dobrovoľnú a povinnú. Na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. Povinne sa registrovať musí zdaniteľná osoba, ak za najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat 50.000 eur, resp. 62.500 eur.
„Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú (obratovú) registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50.000 eur, resp. 62.500 eur na sumu 83.000 eur, resp. 85.000 eur. Možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva zachovaná,“ priblížil Viskupič. Zvýšenie hranice by podľa neho podporilo podnikateľskú aktivitu, znížilo administratívu na strane podnikateľa aj štátu a podporilo hospodársky rast Slovenska.
Poslanci odmietli návrh SaS na dočasné zníženie zdanenia benzínu a nafty
Spotrebná daň z benzínu a nafty sa dočasne nezníži. Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý predložil poslanec Marián Viskupič (SaS).
Cieľom bolo podľa neho zmierniť takto vplyv rastúcich cien pohonných látok. Na prechodné 1,5-ročné obdobie tak navrhoval znížiť spotrebnú daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur/1000 litrov na 359 eur/1000 l a spotrebnú daň z nafty z 368 eur/1000 l na 330 eur/1000 l. V prípade benzínu by išlo podľa predkladateľa o približne 30 % pokles, v prípade nafty o 10 %.
Predložený návrh ide podľa Viskupiča na hranu toho, čo pre oba druhy pohonných hmôt umožňuje európska legislatíva. Pripustil, že pri súčasnom objeme nakupovaných palív by malo zníženie daní negatívny vplyv na rozpočet. „Znížením spotrebnej dane podľa tohto návrhu budú ceny pohonných hmôt najnižšie v regióne V4 a je výrazný predpoklad zvýšenia predaja pohonných hmôt, čo bude znižovať negatívny vplyv na verejné financie,“ doplnil.
Plénum odmietlo návrh na zrušenie odvodov pre študentov
Príjmový strop na odvodovú odpočítateľnú položku pri pracovných zmluvách, dohodách o vykonaní práce, dohodách o pracovnej činnosti a dohodách o brigádnickej práce študentov denného štúdia zostáva na úrovni 200 eur. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli návrh opozičného KDH na zrušenie tohto stropu. Návrh obsahoval aj oslobodenie zamestnávateľov od platby odvodov za tieto fyzické osoby.
„Predloženým návrhom zákona sa u študentov denného štúdia zvyšuje odvodová odpočítateľná položka zo sumy 200 eur na plnú sumu. Takéto zvýšenie považujú predkladatelia za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o takmer 100 %. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, ktorí sú zväčša bez iného príjmu, a preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú odvodovú položku aj na základe rastu minimálnej mzdy,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe.
Poslanci pripustili pokles príjmu Sociálnej poisťovne v dôsledku prijatia návrhu. Negatívny vplyv by sa ale podľa nich vyrovnal vyšším počtom zamestnaných študentov a zároveň výškou dohodnutých odmien. Ministerstvo financií SR navrhovateľov v stanovisku upozornilo, že nevyčíslili negatívny vplyv návrhu na verejné financie, a to nielen na bežný rok, ale v súlade s platnou legislatívou aj na nasledujúce tri roky.
Poslancom SaS neprešlo uznesenie k SIS ani k vylúčeným komunitám
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok nepodporili návrhy uznesení z dielne SaS. Týkali sa dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) vedenej Pavlom Gašparom a nepriaznivej životnej situácie osôb žijúcich vo vylúčených komunitách. SaS chcela uznesením dosiahnuť výzvu k SIS, aby vykonala preverenie osvedčenia o bezpečnostnej previerke jej riaditeľa „na základe nových známych skutočností“. Uznesenie malo vyzvať vládu, premiéra Roberta Fica (Smer-SD) i prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vyvodili politickú zodpovednosť a odvolali Gašpara z čela tajnej služby.
Ďalším uznesením mal parlament vyzvať vládu, aby „bezodkladne a efektívne riešila nepriaznivú situáciu marginalizovaných rómskych komunít“. Vláda mala tiež účinným spôsobom s „primeranými krátkodobými a dlhodobými politikami podporovanými dostatočnými finančnými prostriedkami“ zlepšiť životné, sociálne a ekonomické podmienky vylúčených komunít. Vláda mala tiež podľa návrhu uznesenia opätovne pristúpiť k revízii a aktualizácii Akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027.
Poslanci nepodporili nový zákon o turistických trasách z dielne KDH
Národná rada (NR) SR nebude pokračovať v rokovaní o návrhu nového zákona o turistických trasách, ktorý predložili poslanci Ján Horecký a Igor Janckulík (obaja KDH). Plénum parlamentu vo štvrtok neposunulo ich návrh do druhého čítania. Cieľom bolo najmä vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a upraviť proces zápisu údajov do tohto registra. Mal tiež upraviť problematiku turistického značenia a za účelom ochrany turistických trás a turistického značenia aj priestupky a iné správne delikty na tomto úseku.
„Tento zákon harmonizuje záujmy turistov, občanov, vlastníkov lesov a iných pozemkov, samospráv, turistických klubov, samotnej prírody a Slovenskej republiky,“ uviedli v dôvodovej správe predkladatelia. Mal tiež zabezpečiť udržateľnosť a ďalší rozvoj turistických trás, turistiky a domáceho cestovného ruchu.
Navrhovaný štátny register turistických informačných miest, smerovníkov a trás by bol novým informačným systémom verejnej správy, ktorý malo spravovať a prevádzkovať Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR. Register mal obsahovať aj informácie o turistických trasách, na ktorých je sprevádzanie povolené iba osobám podľa osobitných predpisov. Zákon mal zaviesť aj inovatívne informatické nástroje ako napríklad QR kód, ktorý by uľahčil používanie turistických trás verejnosti.
„Turistické značené trasy sú unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Turistika je najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku,“ upozornili Horecký a Janckulík. Značkovanie turistických trás je zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a podľa nich si zaslúži ochranu a podporu zo strany štátu. „Je to jeden zo zdrojov posilnenia cestovného ruchu. V súčasnosti je na území Slovenska približne 30.000 kilometrov značkovaných turistických a náučných chodníkov a značkovaných cykloturistických trás,“ dodali poslanci.
Poslanci ukončili schôdzu, viaceré body presunuli na ďalšiu
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok dopoludnia ukončili 49. parlamentnú schôdzu. Odsúhlasili si totiž návrh predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) o ukončení schôdze. Na programe mali ešte okolo 50 neprediskutovaných bodov. Tie sa majú presunúť na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 26. mája.
Parlament na tejto schôdzi rokoval od 14. apríla. Poslanci sa nedostali napríklad k dvom prezidentom vetovaným legislatívam - zákonu o tzv. covidových amnestiách a novele zákona o hazardných hrách. Nediskutovali ani o vládnej novele zákona o Environmentálnom fonde. Ďalšia riadna schôdza sa začne 26. mája. Poslanci sa nej budú riadiť novým rokovacím poriadkom. Po novom sa napríklad bude o bode programu bude diskutovať najviac 37,5 hodiny.
