KOŠICE - Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy. „Výduvky vajíčok sa vešali napríklad na slivky - verilo sa, že aké veľké je vajíčko, také veľké budú aj slivky,“ povedala. Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali.
"Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať," vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.
Liečebné účinky veľkonočného vajíčka
Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. "Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole," dodala etnografka. Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.
V každej oblasti Slovenska podľa Mitrovej dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy. Na východnom Slovensku sa kraslice volali pisanky. Medzi najjednoduchšie zdobenie patrilo uvarenie vajíčka napríklad s cibuľovými šupkami, prípadne farbenie s ďalšími rastlinami a predmetmi ako hrdzavé klince.
"K vajíčku sa mohol pripevniť aj petržlenový list počas farbenia a po odlepení vznikla kraslica s rastlinným motívom. V niektorých lokalitách sa kraslice zdobili leptaním kyselinou, vyškrabávaním vzorov či venovaním určeným pre nápadníka dievčaťa," spresnila s tým, že niekde zdobili vajíčka aj sadzami, nanášaním vosku, nalepovaním slamy, sitiny, bavlnky, odrôtovaním či okovaním. Kým sa spočiatku zdobili celé vajíčka, ktoré mali symbolický význam, neskôr sa začali zdobiť už len vyfúknuté ako estetický predmet.
Vitamíny na sviatočnom stole
Medzi "klasické" potraviny, ktoré sú na takmer každom veľkonočnom stole, patria vajcia, chren a cvikla. Obsahujú mnoho zdraviu prospešných látok. Poukázali na to odborníčky z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.
Vajcia sa podľa nich radia medzi kvalitné bielkoviny, ktoré obsahujú zdravé tuky (omega-3 a omega-6 mastné kyseliny). Obsahujú minerálne látky a vitamíny (A, D, E a vitamíny skupiny B) a cholín, látku dôležitú pre činnosť mozgu a správny vývoj nervovej sústavy. "Dôležitá je aj správna tepelná úprava, pretože surové alebo nedostatočne uvarené vajíčka môžu obsahovať baktérie škodlivé pre zdravie," pripomína Zuzana Klinčáková z poradne. Upozornila, že pražením vajíčka strácajú viaceré zdraviu prospešné vlastnosti, znehodnocujú sa mnohé vitamíny a antioxidanty prítomné v žĺtku.
Antioxidačné, antibakteriálne účinky a podpora trávania
Pri chrene odborníčka vyzdvihuje jeho silné antioxidačné a antibakteriálne účinky a podporu trávenia. Obsahuje vitamíny C, B1, B2, B6 a B9. "Pre svoj dráždivý charakter nie je vhodný pre každého, najmä vo väčších množstvách alebo pri ochoreniach tráviaceho traktu," zdôraznila Klinčáková. Obmedziť jeho konzumáciu by mali ľudia so žalúdočnými problémami alebo vredmi, s ochorením čriev či poruchami štítnej žľazy.
Cvikla obsahuje vitamíny B (B1, B2, B3, B5, B6, B8, B9), C, E, K a minerálne látky. Obsahuje sodík, draslík, horčík, fosfor, vápnik, zinok, železo, mangán, meď a selén. Je tiež zdrojom omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Jej farbivá, betanín a vulgaxantín, pôsobia antioxidačne a majú protizápalové účinky. "Najlepšie je cviklu konzumovať v surovom stave, kedy obsahuje najviac živín, ale aj varená forma má dostatok benefitov. Môžete ju konzumovať v podobe šťavy," radí Katarína Blažová z poradne zdravia.
Medzi prínosy cvikly patrí podpora krvotvorby, stimulácia činnosti pečene, priaznivý vplyv na imunitu či na znižovanie krvného tlaku. "Prispieva k znižovaniu vysokej hladiny celkového cholesterolu, zvyšuje podiel HDL cholesterolu," dodala odborníčka.
Slávnosť zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok, ktorý nesie i názov Pondelok vo veľkonočnej oktáve, slávia bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento deň sa zvykne nazývať tiež Pondelkom baránka na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa," povedal im. "Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom," dodal.
Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika - Veľká noc spojená s obmývaním vodou - sviatok krstu.
Liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu
V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu. Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva. Je to prvá nedeľa po Veľkej noci. Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Svätú (Bielu) sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
