BRATISLAVA - Ekonomický expert Jozef Mihál upozorňuje, že chaos okolo 8. mája a 15. septembra je dôsledkom zle nastavenej legislatívy, ktorá zamestnancom aj firmám vytvára nezmyselné povinnosti. a nemôže ísť o zámer, ako tvrdí vláda. Poukázal na to, práca v sviatok má svoje pravidlá a že mnohí zamestnávatelia plánujú 8. mája dať zamestnancom dovolenku. Má to však háčik.
Kabinet premiéra Roberta Fica vlani v septembri schválil balík konsolidačných opatrení. Jeho súčasťou bolo aj dočasné zrušenie dvoch dní pracovného pokoja pre rok 2026 – konkrétne 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária). Zákonník práce ale stále zaručuje zamestnancom stopercentný príplatok za prácu v tieto dni. Už v novembri na to upozornili zamestnávatelia a odborári, podľa ktorých je to neprijateľné a stráca sa tým zámer konsolidácie.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) vtedy potvrdil, že problém existuje a vláda ho plánuje opraviť ešte pred 8. májom. "Predkladateľom bolo ministerstvo financií. Vyskytla sa tam legislatívno-technická chyba, ktorú všetci priznali. Tá bude odstránená. Máme čas, lebo prvý sviatok, ktorého sa to týka, je 8. máj," uviedol vtedy minister Tomáš.
Všetko sa otočilo po tom, čo Fico tento týždeň uviedol, že nešlo o chybu ale o vedomé rozhodnutie vlády. "Aká chyba? My sme presne vedeli, o čo ide," vyhlásil premiér Fico. Podľa neho je správne, aby ľudia dostali viac zaplatené, keďže cieľom opatrenia bolo podporiť ekonomiku.
archívne video
Ekonomický expert poukazuje na problémy
Podľa ekonomického experta Jozefa Mihála je súčasné znenie Zákonníka práce a zákona o štátnych sviatkoch "chybné" a spôsobuje zbytočný chaos. Pripomína, že podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce možno vo sviatok nariadiť len veľmi obmedzený okruh prác. To sa týka aj 8. mája 2026. "Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa," vysvetľuje.
Ide napríklad o:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúry a uzávierky,
- práce v nepretržitej prevádzke pri absencii zamestnanca,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život či zdravie,
- činnosti nevyhnutné pre uspokojovanie životných potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve,
- stráženie objektov.
"Vo výsledku ide o chybu aj preto, lebo 8. máj 2026 nie je dňom pracovného pokoja a zamestnanci by mali pracovať – ale vykonávať môžu len niektoré práce," upozorňuje Mihál.
Zamestnávatelia nariaďujú dovolenky, má to však háčik
Kým sa zákon nezmení, mnohí zamestnávatelia sa rozhodli situáciu riešiť prakticky. "Čoraz viac zamestnávateľov nariaďuje zamestnancom na 8. mája čerpanie riadnej dovolenky," dodáva Mihál s tým, že to je ale podľa Zákonníka práce problém. "Podľa § 112 ods. 3 Zákonníka práce, ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky," hovorí Mihál.
Na lepšie porozumenie uvádza príklad. "Pán Laco má na začiatku mája 2026 zostatok 24 dní dovolenky. Zamestnávateľ pánovi Lacovi nariadi na 8. mája 2026 čerpanie dovolenky. Pretože 8. mája 2026 je sviatok, takto nariadená dovolenka sa pánovi Lacovi nezapočítava ako vyčerpaný deň dovolenky," vysvetľuje expert a dodáva, že pán Laco tak má na konci mája 2026 naďalej zostatok 24 dní dovolenky. "Inými slovami, neminul si ani deň dovolenky. Súčasne má pán Laco za 8. mája 2026 v súlade s § 122 ods. 3 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy vo výške 100 % jeho priemerného zárobku," zdôrazňuje Mihál.
Otázka Ficovi
Expert pripomína, že existujú aj iné dni, ktoré sú štátnymi sviatkami podľa zákona č. 241/1993 Z. z., no Zákonník práce ich nepovažuje za dni pracovného pokoja. Ide o 1. september, 28. október a 1. november. "Zamestnanci tieto dni chodia do práce. Ale tieto dni nie sú na účely Zákonníka práce považované za sviatky. Preto za prácu počas týchto dní zamestnanci nemajú nárok na príplatky za sviatok," uvádza Mihál.
Premiéra Fica sa preto pýta, prečo majú mať zamestnanci nárok na príplatok za prácu 8. mája a 15. septembra – a nemajú nárok na príplatok za prácu 1. septembra, 28. októbra a 17. novembra. Vo všetkých piatich prípadoch ide o sviatky podľa zákona o štátnych sviatkoch.