BRATISLAVA - Slovenský trh práce čaká v roku 2026 novinka, ktorá vzišla z vládneho konsolidačného balíčka. Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september) už nie sú dňami pracovného pokoja, no v legislatíve naďalej figurujú ako sviatky. Kým vláda hovorí o podpore ekonomiky a vyšších príjmoch zamestnancov, odborníci upozorňujú na finančné aj praktické dôsledky pre firmy.
Zrušenie dňa pracovného pokoja pri zachovaní príplatkov za sviatok prináša zmiešané reakcie. Premiér Robert Fico rozhodnutie obhajuje. „Ja sa výborne zabávam na tom, ako všetci hovoríte, že sme urobili hrubú chybu, keď sme zrušili štátne sviatky a sme nechali ľuďom príspevky. Však samozrejme, veď kto je najviac postihnutý tým, že sme zrušili štátny sviatok? No ľudia, lebo musia ísť do roboty. Prečo by nemali mať zaplatené viacej za takýto zrušený štátny sviatok,“ uviedol premiér.
Podľa neho ide o vedomý krok, ktorý má zabezpečiť, aby výroba pokračovala a ekonomika rástla. Zároveň dodáva, že ponechanie príplatkov je kompenzáciou pre zamestnancov, ktorí prišli o deň voľna. Ak sa firma rozhodne v tento deň neprodukovať, je to podľa premiéra na jej autonómnom rozhodnutí, čím sa pre ňu zvýšené náklady eliminujú.
archívne video
"Vyjadrenie premiéra o zachovaní príplatkov za prácu počas sviatkov 8. mája a 15. septembra vnímame ako čiastočné uznanie reality, že zamestnanci pracujúci v týchto dňoch si zaslúžia adekvátne finančné ohodnotenie. KOZ SR sa s návrhmi na rušenie týchto dní ako dní pracovného pokoja v rámci konsolidácie zásadne nestotožňuje, ani nestotožňovala. Práca počas sviatkov či v neštandardných časoch musí zostať finančne zvýhodnená," uviedla na sociálnej sieti Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.
Odhady hovoria o miliónoch pre štát
Daňový expert Jozef Mihál poukazuje na to, že opatrenie môže mať aj výrazný fiškálny efekt. Ak by podľa jeho odhadov pracoval približne milión zamestnancov a každý by dostal priemerný príplatok okolo 80 eur, celkový objem by dosiahol približne 80 miliónov eur.
„Pri daňovo-odvodovom zaťažení takýchto dodatočných mzdových nákladov na úrovni 50 % zo superhrubej mzdy, štát takto získa na daniach a odvodoch naviac odhadom 40 miliónov eur.“ Vyššie príjmy zamestnancov tak zároveň znamenajú vyššie odvody a dane pre štát.
Zamestnávatelia zároveň upozorňujú na zvýšené náklady spojené s príplatkami. Niektoré podniky už naznačili, že budú hľadať alternatívne riešenia. Jednou z možností je nariadenie čerpania dovolenky alebo poskytnutie náhradného voľna. Takýto prístup by firmám umožnil vyhnúť sa vyšším mzdovým nákladom, no zároveň by znížil očakávaný efekt opatrenia.
„Firmy na to budú reagovať, každá svojím spôsobom. Mnohé budú nariaďovať voľno, teda čerpanie dovolenky, čerpanie nadčasov alebo náhradného voľna. Hospodársky rast a tvorba HDP sa minie úplne účinku,“ uviedol pre STVR prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
Konečný dopad bude závisieť od toho, ako sa k situácii postavia zamestnávatelia. Práve ich rozhodnutia ukážu, či opatrenie splní cieľ vlády podporiť ekonomickú aktivitu, alebo sa jeho efekt výrazne zmierni.
„To, čo pôvodne bola chyba, teraz premenil na politický kapitál a hrubo ho zneužíva. Čiže on, Robert Fico, rozhodol, že sviatok už nie je sviatkom, ale 100 % príplatok ľuďom zabezpečí a donúti zamestnávateľov ho zaplatiť. Naozaj, to už nerozprávame o normálnej krajine, ale o džamahírii,“ rozhorčil sa na sociálnej sieti opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS).
Otázne body v Zákonníku práce
Diskusia sa v týchto dňoch presúva aj do roviny interpretácie zákonov. Exminister Jozef Mihál upozorňuje na § 94 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý striktne definuje, aké práce možno zamestnancovi vo sviatok nariadiť - napríklad v nepretržitých prevádzkach či pri zabezpečení základných potrieb obyvateľstva.
To v praxi znamená, že nie všetky firmy budú schopné tento deň využiť ako štandardný pracovný deň. „Aj preto je súčasné znenie Zákonníka práce, respektíve zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch chybné a chybu treba urýchlene opraviť,“ uviedol Mihál.
Odborník zároveň upozornil na fakt, že na účely Zákonníka práce nie sú dňami pracovného pokoja aj dni 1. september, 28. október a 17. november. Zamestnanci tieto dni chodia do práce. Ale tieto dni na účely Zákonníka práce nie sú považované za sviatky.
Preto za prácu počas týchto dní zamestnanci nemajú nárok na príplatky za sviatok. „Prečo majú mať zamestnanci nárok na príplatok za prácu 8. mája a 15. septembra - a nemajú nárok na príplatok za prácu 1. septembra, 28. októbra a 17. novembra? Vo všetkých piatich prípadoch ide o sviatky podľa zákona o štátnych sviatkoch,“ pýta sa Mihál.
