ORAVSKÁ LESNÁ - Rodinná dovolenka v malebnej slovenskej doline sa v priebehu pár minút zmenila na najhoršiu nočnú moru. Po banálnej hádke a následnom trucovaní tínedžera našli rodičia svoje dieťa v stave, z ktorého naskakujú zimomriavky. Nasledoval zúfalý boj o život v teréne, kde moderná technika a mobilný signál zlyhali na plnej čiare.
Všetko sa to začalo bežným nedorozumením. Rodina poľskej národnosti trávila čas na osamotenej chate v horách. Po ostrej výmene názorov sa rodičia vybrali na svah, zatiaľ čo ich 15-ročný syn zostal na chate sám, aby si „vyčistil hlavu“. Keď sa však kvôli silnému vetru a odstaveným vlekom vrátili na ubytovanie skôr, naskytol sa im pohľad, na ktorý nikdy nezabudnú.
Chlapec ležal v obývačke na gauči, pomočený a v hlbokom bezvedomí. Na stole pred ním ležala otvorená fľaša vodky a prázdne blistre od liekov celej rodiny. Matka v panike odtiahla syna do kúpeľne a snažila sa vyvolať vracanie, zatiaľ čo otec musel utekať autom dva kilometre, aby vôbec našiel signál a dovolal sa pomoci.
Záchrana v “nemej“ doline
Keď na miesto dorazila posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP), situácia bola kritická. Chlapec bol bledý, dýchal veľmi pomaly a na podnety prakticky nereagoval. Záchranári sa ocitli v pasci – chata bola v hluchom mieste bez telefónneho signálu a internetu. Nemohli konzultovať stav s lekárom na telefóne ani si overiť zloženie cudzojazyčných liekov, ktoré chlapec požil.
Záchranári museli okamžite vyčistiť dýchacie cesty a nasadiť kyslíkovú masku. Podrobnou analýzou liekov zistili, že chlapec do seba nahádzal nebezpečný mix antidepresív a silných benzodiazepínov, ktoré v kombinácii s alkoholom tvoria smrteľný koktail.
Rozhodnutie, ktoré zachránilo život
V situácii, kedy sa nemohli spoľahnúť na nikoho iného, musela posádka konať na vlastnú päsť. Na základe klinického stavu a chýbajúcich liekov sa rozhodli podať protilátku (antidotum) na benzodiazepíny.
Po podaní dávky Flumazenilu nastal v tichej kúpeľni obrat. Chlapec začal postupne prichádzať k vedomiu, začal vnímať okolie a jeho životné funkcie sa stabilizovali. Plač, ktorý nasledoval po prebratí, bol pre záchranárov aj zúfalých rodičov tou najkrajšou hudbou – znamenal, že najhoršie je za nimi.
Ako uviedli odborníci z Edurescue, v takýchto chvíľach nerozhoduje Google, ale to, čo má človek v hlave. Chlapec prežil vďaka rýchlej reakcii rodičov a odbornej istote posádky, ktorá sa nebála zasiahnuť aj v sťažených podmienkach.
