BRUSEL/BRATISLAVA - Členské krajiny nenašli kompromis ako riešiť vysoké ceny za elektrinu. Uviedla to v pondelok večer, po zasadnutí Rady Európskej únie (EÚ) pre energetiku, ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Ministri členských štátov EÚ rokovali v pondelok v Bruseli aj o tom, ako zabezpečiť zníženie cien energií po náraste cien ropy a plynu, k čomu došlo po náletoch na Irán.
aktuálne video
Strata konkurencieschopnosti
Saková pripomenula, že Európa stráca konkurencieschopnosť kvôli vysokým cenám energií v porovnaní s USA a Čínou, a dodala, že vo štvrtok (19. 3.) sa na samite EÚ budú tejto otázke venovať aj šéfovia vlád a štátov. „Dnes sme očakávali, že prídeme k nejakému konsenzu, k návrhu, čo ministri energetiky predložia, aby lídri vedeli rozhodnúť o jednotlivých opatreniach. K takémuto konsenzu sme neprišli,“ uviedla ministerka.
Podľa jej slov západoeurópske krajiny presadzujú názor, aby si ceny energií a elektriny upravoval každý štát sám. To znamená prispôsobovať DPH a v prípade ceny pohonných látok aj spotrebnú daň.
„My sme toho názoru, že takéto opatrenia nestačia. Centrálne a východoeurópske krajiny sa prikláňali k tomu, že treba nanovo nastaviť systém obchodovania s emisnými povolenkami, pretože povolenky výrazne ovplyvňujú ceny elektrickej energie,“ povedala. Spresnila, že existujú jasné disproporcie medzi krajinami EÚ a že európsky trh s elektrickou energiou nefunguje úplne férovo pre všetkých.
Slovensko produkuje viac elektriny než spotrebuje
Tvrdí, že Slovensko má jeden z najčistejších energetických mixov, že má vybudovanú prenosovú sústavu pre prenos elektrickej energie zo severu na juh a zo západu na Ukrajinu a že vyrába viac elektrickej energie ako skonzumuje, čiže ju dokáže exportovať.
„Môžeme povedať, že sme jednou zo zodpovedných krajín EÚ. Aj napriek tomu máme o 10 percent vyššie ceny elektrickej energie v stredoeurópskom regióne,“ opísala situáciu. To isté podľa nej tvrdí aj jej rakúska rezortná kolegyňa, a preto sa treba zamyslieť, či je systém obchodovania s elektrinou nastavený férovo. „Možno sa treba zaoberať tým, či skutočne musí byť aj naďalej naviazanosť cien elektrickej energie na ceny plynu, ktoré neúmerne stúpajú. Či si nemôžeme napríklad časť domácej produkcie elektriny nechať za výrobné ceny pre svoj trh, pre domácnosti a pre priemysel, alebo či sa nebudeme musieť dotýkať systému emisných povoleniek,“ odkázala.
Výzva na zmenu systému cien a povoleniek
Niektoré členské krajiny zvažujú štátnu pomoc pre priemysel trpiaci vysokými cenami elektriny. Saková zdôraznila, že Slovensko je súčasťou jednotného európskeho energetického trhu, takže nemôžeme si všetko v rámci krajiny len tak namiešať a nastaviť, ako by vláda chcela. Každý návrh na štátnu pomoc podľa pravidiel musí byť oznámený Európskej komisii.
„Pripravujeme schému pomoci pre energeticky náročné podniky, volá sa CISAB, kde im chceme preplácať polovicu spotrebovanej elektrickej energie, ale len na úrovni 50 eur za megawatthodinu,“ uviedla. Dodala, že Slovensko sa pripája k výzve, že eurokomisia by do budúcnosti mohla pripraviť plán ako využiť eurofondy, ktoré ešte nie sú vyčerpané, na pomoc s vysokými cenami energií.
Saková víta návrh ČR viesť európsku delegáciu na skontrolovanie ropovodu Družba
Ministri členských štátov EÚ spolu s eurokomisárom pre energetiku Danom Jorgensenom hovorili o tom, ako riešiť krízu, ktorá nastala krízou na Blízkom východe. Saková pripomenula, že kvôli tomu, že cez Hormuzský prieplav neplávajú tankery, svet stratil 20 % LNG a 20 % ropy. EÚ sa tým musí zaoberať, pretože straty môžu byť ešte vyššie, dostupného plynu a ropy je vo svete menej a platí, že tanker sa otočí a ide tam, kde ponúknu vyššiu cenu za prevážané produkty.
„Musíme mať nejaký krízový scenár, keď sa bude táto kríza prehlbovať,“ uviedla Saková s odkazom na Jorgensena, že európski daňoví poplatníci za 10 dní na zvýšených cenách ropy a plynu zaplatili o tri miliardy eur navyše. „To znamená, že treba prijať nejaké riešenia do budúcnosti, keď sa kríza bude prehlbovať, aby Európa nebola ešte viac ovplyvnená vysokými cenami energií,“ dodala.
Saková tvrdí, že Slovensko presadzuje, že treba upustiť od „ideologických riešení“ a prejsť k „pragmatickým riešeniam“, pozrieť sa na to, aké dostupné trasy ropy alebo plynu Európa má a postaviť sa k situácii „triezvo, prakticky a rozumne“, aby bolo možné zabezpečiť bezpečnosť dodávok energií do Európy.
Na úvod rokovaní v Bruseli český minister hospodárstva Karel Havlíček navrhol, že Česko by mohlo viesť misiu EÚ na Ukrajinu, ktorá by mala skontrolovať situáciu s poškodeným ropovodom. Saková hovorila v Bruseli s Havlíčkom, aj s maďarským rezortným ministrom, a priznala, že tento návrh sa jej veľmi pozdáva. „Spolu sme hovorili, že by sme takúto iniciatívu prijali. Nejakého nezávislého mediátora, ktorý vie zohnať tím technikov a inžinierov, aby posúdili, aké veľké škody sú na prečerpávajúcej stanici na Ukrajine. Určite vítame túto aktivitu,“ odkázala Saková.
Tvrdí, že v Bruseli sa krátko stretla aj s ukrajinským ministrom energetiky, ktorý ju ubezpečil, že Ukrajina pracuje na odstránení škôd a že o tom bude aj Slovensko postupne informovať. „Neviem, čo ukrajinská strana povie na to, či tú inšpekciu pripustia na miesto, ktoré podlieha opravám. Informovali nás, že vybuchli zásobníky ropy, že zhorela ropa pre Ukrajinu v cene približne deväť miliónov amerických dolárov. To bola celá informácia, ktorú sme dostali zo strany Ukrajiny,“ vysvetlila.
Dodala, že cez víkend niektorí veľvyslanci štátov EÚ v Kyjeve dostali informáciu, že Ukrajina pracuje na odstránení následkov výbuchu na prečerpávacej stanici. „A že v najbližšom období poskytne sumarizáciu svojich nákladov, približne v objeme 25 miliónov eur, kde chce požiadať Európsku komisiu o pomoc s financovaním, aby vraj vedeli opraviť ropovod Družba,“ povedala Saková.
