BRATISLAVA - Na úhradu nákladov súvisiacich s riešením mimoriadnych udalostí poskytne štát 1.699.931 eur. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom rokovaní.
Ministerstvo vnútra (MV) SR ako predkladateľ spresnil, že refundácia výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany sa týka 16 mimoriadnych udalostí v územnej pôsobnosti okresných úradov Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Dunajská Streda, Galanta, Kežmarok, Levice, Levoča, Prešov, Prievidza, Púchov, Rožňava, Sobrance a Vranov nad Topľou. Prevažná väčšina zo zahrnutých prípadov sa odohrala vlani, k dvom prišlo v roku 2022 a jedna sa stala v roku 2021.
Refundácia sa týka siedmich druhov mimoriadnych udalostí - zosuvu pôdy (Banská Bystrica, Podhorie, Pukanec, Dolné Vestenice), požiaru (Valaská, Dobšiná, Rakúsy, Galanta), snehovej kalamity (Vernár), nedostatku pitnej vody (Pavľany, Lednica, Súľov), ale i výskytu slintačky a krívačky (Dolný Štál, Ňárad), úniku nebezpečnej látky (Nižný Hrabovec) a hromadného prílevu cudzincov na územie SR (Vyšné Nemecké). „Opodstatnenosť, správnosť a primeranosť predložených požiadaviek verifikovali okresné úrady,“ uviedol rezort vnútra.
V akčnom pláne pre otvorenú vedu sú i štyri úlohy z minulého obdobia
Do akčného plánu pre otvorenú vedu na roky 2026 - 2028 sa prenášajú aj štyri úlohy z predchádzajúceho zoznamu aktivít, ktoré ostali v štádiu rozpracovanosti. Vyplýva to z návrhu, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR ako predkladateľ spresnilo, že nesplnené ostali úlohy spojené so zmapovaním súčasného stavu problematiky otvorenej vedy na slovenských verejných akademických a vedeckých inštitúciách, taktiež úloha zadefinovať centrálny finančný fond na publikovanie v režime zlatej cesty otvoreného prístupu. Zatiaľ nie je dokončená ani realizácia prípadovej štúdie využívania otvorených IT nástrojov v slovenskej akademickej a vedeckej inštitúcii, rovnako tak čaká na vypracovanie projekt platformy na poskytovanie online kurzov z oblasti otvorenej vedy pre akademickú a vedeckú komunitu v SR.
Účelom akčného plánu pre otvorenú vedu na roky 2026 - 2028 je pokračovať v procese implementácie princípov otvorenej vedy do slovenského výskumno-vývojového priestoru, stavať na výsledkoch úspešne splnených úloh a dokončiť úlohy prenesené z predchádzajúceho obdobia a stanoviť v rámci realizácie národnej stratégie pre otvorenú vedu ďalšie kroky smerujúce k naplneniu jej opatrení. Národná stratégia pre otvorenú vedu 2021 - 2028 stanovuje dlhodobé smerovanie rozvoja vedy na Slovensku smerom k otvorenosti a transparentnosti v deviatich strategických oblastiach. Ciele sa napĺňajú prostredníctvom akčných plánov, pričom aktuálne schválený je tretí v poradí.
DOK má zlepšiť kvalitu územných plánov a zrýchliť povoľovanie stavieb
Zlepšenie kvality územných plánov, zrýchlenie procesov, automatizácia povoľovania stavieb a efektívnejší dohľad. To sú hlavné ciele programu Digitálny obraz krajiny (DOK), ktorého zámer schválila v stredu vláda. Materiál predkladal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (UUPV) SR. Dokument predstavuje koordinačný rámec podporujúci digitalizáciu procesov v územnom plánovaní a výstavbe, vymedzuje ciele, aktivity a rámec programu. Predkladateľ avizoval, že detailné implementačné kroky budú rozpracované v nasledujúcich projektových zámeroch s dlhodobým výhľadom do roku 2032.
„Cieľom predloženého materiálu je popísať aktivity na zabezpečenie koordinácie programu DOK do praxe a zabezpečiť tak konzistentnosť a spoľahlivosť údajovej základne pre kľúčové rozhodovacie procesy štátu, najmä v oblasti výstavby a územného plánovania,“ vysvetlil UUPV.
V uplynulom desaťročí sa podľa neho pri elektronizácii povoľovania stavieb a územného plánovania prejavil výrazný deficit kapacít a investícií z verejných zdrojov, čo prispelo k súčasnému stavu v oblasti tvorby a kvality údajov Digitálneho obrazu SR. „Východiskový stav dostupnosti a kvality priestorových dát na Slovensku trpí nedostatkami, ktoré bránia efektívnej digitalizácii a tento stav negatívne ovplyvňuje občanov, investorov aj samotnú verejnú správu,“ upozornil úrad s tým, že súčasná legislatíva, najmä zákon o územnom plánovaní a Stavebný zákon, vytvára právny rámec na zásadnú reformu a digitalizáciu tejto agendy.
Zámer programu DOK tak obsahuje súhrn cieľov, zodpovedností, jeho rámcový harmonogram, identifikuje kľúčové realizačné projekty a zdroje financovania. Úspešná realizácia programu si podľa predkladateľa bude vyžadovať spoluprácu najmä s Úradom geodézie, kartografie a katastra, Ministerstvom životného prostredia SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ako aj so samosprávami a profesijnými združeniami. Úrad predpokladá aj spoluprácu s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy dotknutými agendou územného plánovania a výstavby.
Predkladaný materiál nemá priamy vplyv na rozpočet. Posúdenie vplyvov sa bude realizovať v ďalších krokoch, pri príprave a schvaľovaní jednotlivých projektových zámerov. Realizačné projekty budú posúdené spoločne v jednej Analýze nákladov a výnosov (CBA) zámeru DOK vzhľadom na ich vzájomnú previazanosť, avizoval úrad.
Proces administrácie a vyplácania priamych agroplatieb sa zrýchli
Proces administrácie a vyplácania priamych poľnohospodárskych platieb sa zrýchli. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorý v stredu schválila vláda. „Cieľom návrhu je novelizácia príslušných ustanovení nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, z dôvodu zosúladenia vnútroštátnej legislatívy s notifikovanou zmenou Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) SR na roky 2023 - 2027 a precizovanie príslušných ustanovení,“ priblížil agrorezort.
Úpravy sa zameriavajú na zmeny, ktoré zvyšujú právnu istotu poľnohospodárov a zrýchľujú proces administrácie a vyplácania priamych platieb. Navrhovaná zmena sa týka úpravy ustanovenia upravujúceho podmienku podpory formou celofarmovej eko-schémy vo vzťahu k vysievaniu neproduktívnych plôch zmesami pre opeľovače, v ktorom sa ustanovuje výnimka z tejto povinnosti, pokiaľ táto plocha nepresahuje výmeru 0,01 ha. Ďalšia zmena sa týka ustanovenia jednotnej formy evidencie pasenia v rámci podpory pastevného chovu. Navrhované úpravy sú nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a sú zaručením bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania poskytovania podpory vo forme priamych platieb.
Vláda uložila Kamenickému prijať kroky voči SEPS na ukončenie zmlúv s Ukrajinou
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) má prijať kroky voči Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS). Tá by mala okamžite ukončiť platnosť a účinnosť zmluvy medzi spoločnosťou SEPS a spoločnosťou Ukrenergo o núdzových dodávkach elektriny na Ukrajinu. Vyplýva to zo stredajšieho uznesenia vlády.
O aké kroky by malo ísť, uznesenie neuvádza. Podmienkou na zrušenie zmluvy je, že bude naďalej trvať stav ropnej núdze vyhlásený uznesením vlády z 18. februára. To vláda schválila po troch týždňoch od zastavenia prepravy ropy ropovodom Družba v dôsledku útoku na ukrajinskom území. Uznesením sa okrem iného pre rafinériu Slovnaft uvoľnili núdzové zásoby ropy.
Preprava ropy bola prerušená v závere januára po poškodení ropovodu Ruskom na ukrajinskom území. Ukrajina tvrdí, že ropovod je naďalej nefunkčný, no slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) a maďarský premiér Viktor Orbán sú presvedčení, že ropovod je funkčný a Ukrajina jeho sprevádzkovanie odkladá z politických dôvodov.
