BRATISLAVA - Stačí jeden zažltnutý zápis v starom školskom zošite a človek je zrazu späť v časoch, keď svet voňal kriedou, prestávky boli nekonečné a aj obyčajný bager bol dôvodom zabudnúť na zvonenie. Spomienky, ktoré kedysi znamenali pokarhanie, dnes vyvolávajú úsmev a hrejivý pocit, že detstvo si nosíme v sebe celý život.
Aj Milan Roskopf, mnohonásobný svetový rekordér v silovom žonglovaní, sa rád vracia do minulosti a spomína na nezabudniteľné chvíle v jeho živote. Jedným z nich sú aj školské časy. Po desaťročiach sa totiž vrátil k svojmu starému „zrkadielku“ – predchodcovi dnešnej žiackej knižky. Jediný pohľad ho okamžite preniesol späť do detstva. „Pred 60 rokmi som ako žiačik 2. triedy dostal do zrkadielka poznámku: Prišiel neskoro na vyučovanie. Pozeral sa pri škole na bager. Dnes už ako starobný dôchodca môžem pozerať na bager, koľko sa mi ráči, jupí,“ napísal s humorom.
Roskopf zverejnil jednu stranu zo svojho školského zošita a nielen jeho zaliala vlna nostalgie. Školské obdobie bol totiž čas, kedy bol svet jednoduchší, dni dlhšie a napríklad aj obyčajný bager dokázal úplne pohltiť pozornosť malého chlapca.
Jeho staré poznámky dnes pôsobia skôr úsmevne. Na jednej strane mal pochvaly za správanie, no nechýbali ani typické detské prehrešky. „Nepekne sa chová a často vyrušuje,“ stálo v jednej z nich. V ďalšej učiteľka zapísala: „Prišiel neskoro na vyučovanie. Naháňal sa pred školou. Prišiel úplne spotený.“ A potom tá najikonickejšia – o bagri, ktorý ho zdržal natoľko, že zabudol na zvonenie.
Roskopfove spomienky ukazujú, ako veľmi sa človek dokáže po rokoch usmiať nad tým, čo kedysi pôsobilo ako veľký problém. A zároveň pripomínajú, že detstvo je plné malých príbehov, ktoré si nesieme celý život.
