BRATISLAVA - Právo na spravodlivý súdny proces musí platiť pre každého. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana K. to na sociálnej sieti uviedol minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Zdôraznil, že rozhodnutie mu ešte nebolo doručené a vyjadruje sa k medializovaným výsledkom súdu.
Dovolanie dá Dušanovi K. šancu pred súdom
„Právo na spravodlivý súdny proces musí platiť pre každého. Práve z tohto dôvodu som ako minister spravodlivosti využil svoju zákonnú právomoc a podal dovolanie, v ktorom mi Najvyšší súd SR dal za pravdu. Dušan K. dostane znovu šancu postaviť sa pred nezávislý súd. Nie pred médiá a opozičných politikov, ktorí v tom majú jasno aj bez súdov a išli doslova z kože vyskočiť, keď som si dovolil využiť svoju zákonnú právomoc,“ uviedol Susko. Ako doplnil, podrobnejšie stanovisko bude môcť poskytnúť až po oboznámení sa s úplným znením rozsudku a jeho odôvodnením.
archívne video
Najvyšší súd (NS) SR rozhodol o dovolaní ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) v prípade obvineného bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana K. Zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2022, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z roku 2021.
Minister spravodlivosti podal v lete 2024 dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana K. Zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. NS SR v máji 2022 právoplatne odsúdil Dušana K. na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100.000 eur.
Je dôležité,aby súd vyhodnotil dôveryhodnosť spolupracujúceho svedka
„Je dôležité, aby súd vyhodnotil, či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach a či aj v tom konaní nebude klamať práve preto, aby sa SR vyhla porušeniam článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ povedal Susko poslancom v parlamente. Kajúcnik nebude podľa neho automaticky vylúčený z ďalšieho konania, keď klamal v minulosti, ale musí ísť o podstatné okolnosti, v ktorých klamal ako spolupracujúci svedok v inom konaní. Tento pozmeňujúci návrh podľa neho reaguje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Minister tvrdí, že aj Ústavný súd SR, aj ESĽP viackrát potvrdili zneužívanie inštitútu kajúcnikov. „Výpoveď spolupracujúceho obvineného patrí k najrizikovejším dôkazom, pretože pochádza od osoby, ktorá sama páchala trestnú činnosť, pretože má priamy záujem získať výhody a je motivovaná prioritne vlastným prospechom a nie pravdou,“ ozrejmil. Ak táto osoba vedome klame, vzniká podľa neho zásadná pochybnosť o jej hodnote ako dôkazného zdroja. „Už dnes má povinnosť súd skúmať dôveryhodnosť takéhoto svedka, čo sa žiaľ nedeje,“ myslí si Susko. „Právny štát musí minimalizovať riziko nespravodlivého obvinenia, a preto môže byť legitímne pravidlo, že raz preukázané úmyselné klamstvo ruší jeho použiteľnosť ako dôkazu úplne,“ zdôraznil s tým, že ide o rovnakú logiku ako pri vylúčení nezákonne získaných dôkazov.
