BRATISLAVA - Dohoda medzi slovenskou a ukrajinskou vládou posilní technickú a finančnú spoluprácu medzi krajinami. Realizovať sa bude prostredníctvom projektov, ktoré zahŕňajú transfer know-how, konzultácie, dodávky technológií a granty. Zároveň sa podporí obnova a rekonštrukcia Ukrajiny po vojne, čím vzniknú nové príležitosti pre slovenské subjekty. Vyplýva to z Dohody medzi vládou SR a Kabinetom ministrov Ukrajiny o technickej a finančnej spolupráci, ktorú v stredu schválila vláda.
„Dohoda má rámcový charakter a nešpecifikuje konkrétne programy alebo projekty ani ich daňové, colné alebo administratívne zabezpečenie v SR. Ku každému programu alebo projektu budú vypracované samostatné zmluvy, ktoré podrobne upravia ich ciele, financovanie, daňové a colné zaobchádzanie, ako aj ďalšie procesy v súlade s právnymi predpismi oboch zmluvných strán,“ priblížil podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas-SD), ktorý návrh predložil.
Dohoda zahŕňa poskytovanie technickej a finančnej pomoci zo strany Slovenska. Ide o odborné znalosti, technológie a materiálnu podporu pre realizáciu konkrétnych projektov. Dohoda taktiež stanovuje bezcolný dovoz a daňové úľavy, čím zabezpečuje oslobodenie od daní a colných poplatkov pre všetky zdroje súvisiace s projektmi. „Oslobodenie od daní a ciel je založené na tejto dohode ako bilaterálnej zmluve, pričom konkrétne postupy budú upravené v samostatných zmluvách k programom/projektom a v súlade s právnymi predpismi Ukrajiny,“ dodal Kmec.
Dohoda predstavuje strategický nástroj
Obe strany sa dohodou zaväzujú k transparentnosti a dodržiavaniu politiky nulovej tolerancie voči korupcii. Dohoda predstavuje strategický nástroj na posilnenie spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou v kontexte súčasných geopolitických výziev a prispeje k stabilizácii regiónu.
„Návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky SR, je vypracovaný v súlade s právnym poriadkom SR, všeobecnými zásadami medzinárodného práva a záväzkami SR vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Dohoda podporuje posilnenie bilaterálnych vzťahov s Ukrajinou. Dohoda má charakter medzinárodnej zmluvy vládnej povahy,“ uvádza sa v materiáli.
Vláda súhlasí s uzavretím dohody medzi vládami SR a Gruzínska
Vláda súhlasila s návrhom uzavretia dohody medzi vládami Slovenska a Gruzínska. Tento návrh na stredajšie rokovanie vlády predložilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. „Cieľom dohody je rozvíjať a zintenzívňovať vzájomnú hospodársku, priemyselnú a technologickú spoluprácu na základe reciprocity a vzájomnej výhodnosti a vytvorenie primeraného právneho rámca pre slovensko-gruzínske vzťahy,“ uviedlo MH v predkladacej správe. Dohoda je zameraná na podporu a rozvoj obchodných kontaktov oboch krajín a rovnako aj na hospodársku spoluprácu v oblastiach priemyslu a výstavby, dopravy a logistiky, energetiky a ťažobného priemyslu, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesníctva, informačných technológií, ochrany životného prostredia či digitalizácie a inovácií.
Slovensko a Gruzínsko budú uľahčovať širšiu spoluprácu medzi svojimi štátnymi a súkromnými inštitúciami. Rovnako sa krajiny touto dohodou zaviazali vymieňať si informácie o hospodárskom rozvoji a obchodnej výmene, podporovať organizovanie podnikateľských a investičných misií, preskúmavať spoločné podnikateľské príležitosti, ale aj identifikovať prekážky, ktoré bránia vzájomnej hospodárskej spolupráci. V rámci tejto dohody vznikne aj spoločná komisia pre hospodársku spoluprácu, ktorá bude mať zástupcov, respektíve predsedov z oboch krajín.
Zmeny na cestných hraničných priechodoch s Ukrajinou rozšíria ich využitie
Na slovensko-ukrajinských cestných hraničných priechodoch má dôjsť k zmenám, ktoré rozšíria ich využitie. Vyplýva to z návrhu na uzavretie protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o zmene medzivládnej zmluvy o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach. Kabinet ho schválil na svojej stredajšej schôdzi.
Hraničný priechod Vyšné Nemecké - Užhorod by mal mať po zmene charakter hraničného priechodu aj pre peších a cyklistov. „Keďže v septembri 2014 bola ukončená rekonštrukcia hraničného priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod, v rámci ktorej sa vytvoril aj nový pruh pre peších a cyklistov, súčasná infraštruktúra hraničného priechodu je na slovenskej strane vybudovaná tak, aby tento priechod spĺňal podmienky prevádzky pre peších a cyklistov,“ upozornili predkladatelia návrhu z Ministerstva financií (MF) SR a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Dodali, že na ukrajinskej strane je potrebné doriešiť technickú infraštruktúru pre bezpečný prechod peších a cyklistov. „Na základe viacerých technických rokovaní sa ukrajinská strana zaviazala zmeny zrealizovať ešte pred podpisom protokolu,“ dodali predkladatelia. Zmena sa týka aj hraničného priechodu Ubľa - Malyj Bereznyj, kde sa má zvýšiť hmotnostný limit na prejazd automobilov z doterajších 3,5 tony na vozidlo na 5 ton na vozidlo/jazdnú súpravu. „Aktuálne je hraničný priechod po rekonštrukcii a spĺňa podmienky na prejazd takýchto automobilov a jazdných súprav,“ upozornili predkladatelia.
Navrhovaná zmena sa týka i hraničného priechodu pre peších a cyklistov Veľké Slemence - Mali Selmenci, cez ktorý budú môcť prejsť aj občania Švajčiarskej konfederácie, a to z dôvodu, že požívajú rovnaké práva ako občania Európskej únie. Spomínaný hraničný priechod má teda slúžiť po úprave zmluvy pre občanov Slovenskej republiky, Ukrajiny, štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie. Zmeny sa po podpise protokolu majú realizovať do konca roka 2025.
Vláda schválila dohodu o prevode diplomatických nehnuteľností SR s Ukrajinou
Vláda SR v stredu schválila návrh dohody medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o vzájomnom prevode nehnuteľností určených na účely diplomatického zastúpenia. SR tak získa budovu i pozemky v Kyjeve a Užhorode, ukrajinská strana zas v Bratislave. Cieľom dohody je usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy oboch krajín k budovám ich veľvyslanectiev na území prijímajúceho štátu.
Rezort ozrejmil, že doteraz bola platným právnym základom užívania nehnuteľností v Kyjeve a pozemku v Užhorode slovenskou stranou a nehnuteľností v Bratislave ukrajinskou stranou dohoda z roku 2003. „Vzhľadom na to, že žiadne z ustanovení pôvodnej dohody sa nevykonalo, respektíve nevykonáva, je potrebné nanovo usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré oba štáty dlhodobo užívajú na území prijímajúceho štátu na účely diplomatického zastúpenia. Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody končí platnosť pôvodnej dohody z roku 2003,“ ozrejmil slovenský rezort diplomacie ako predkladateľ návrhu.
K prevodu dôjde za symbolickú kúpnu cenu
Na základe dohody Ukrajina získa do vlastníctva budovu na Radvanskej ulici v Bratislave, ktorú má v správe Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. K prevodu dôjde za symbolickú kúpnu cenu jedno euro, a to na princípe vzájomnosti. SR zároveň ukrajinskej strane poskytne formou výpožičky bezodplatné užívanie pozemkov pod budovou, a to na obdobie 49 rokov.
Slovensko podľa dohody získa do vlastníctva budovu na ulici Jaroslaviv Val v Kyjeve a pozemok na ulici Lokoty v Užhorode, taktiež za symbolickú cenu jedno euro. Ukrajina zároveň Slovensku poskytne bezodplatný nájom pozemku pri budove v Kyjeve, taktiež na 49 rokov. „Budova nachádzajúca sa na ulici Jaroslaviv Val 34 v Kyjeve bude prevedená do vlastníctva SR v celosti, vrátane priestorov a časti budovy, ktorú užíva tretia osoba, a to Veľvyslanectvo Českej republiky na Ukrajine, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 5. 12. 2017 (...) SR nadobudnutím vlastníckeho práva k tejto budove zároveň vstúpi do práv a povinností z tejto nájomnej zmluvy, a teda sa stane právnym nástupcom Ukrajiny ako prenajímateľa vo vzťahu k existujúcemu nájomcovi - Veľvyslanectvu Českej republiky na Ukrajine,“ doplnil rezort.
Vláda odobrila navýšenie prostriedkov z plánu obnovy na rekonštrukciu budov UNLP
Na rekonštrukciu vybraných budov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach pôjde z plánu obnovy viac financií. Z pôvodne plánovaných približne 10,5 milióna eur sa alokovaná suma zvýši na viac ako 12 miliónov eur. Dôvodom je identifikácia potreby realizácie stavebných prác vo väčšom rozsahu, než sa pôvodne počítalo. Vláda odobrila zmenu výšky alokácie na stredajšom rokovaní.
„Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice v procese vypracovania projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby rekonštrukcie budov ‚Pavilón VI a VII‘ a ‚Pavilón XIX‘ identifikovala potrebu realizácie stavebných prác vo väčšom rozsahu, ako sa pri príprave investičného zámeru pôvodne predpokladalo. S cieľom úspešnej realizácie investičnej akcie a čerpania finančných prostriedkov v rámci predmetného priameho vyzvania, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice navrhuje navýšiť alokované finančné prostriedky pre ňu určené,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v predkladacej správe.
Rezort ozrejmil, že UNLP je správcom národnej kultúrnej pamiatky a historickej budovy v areáli na Rastislavovej ulici. „Tieto kultúrne a historické pamiatky sa nachádzajú v rušnom historickom areáli UNLP, vonkajšia fasáda pamiatkovej budovy ohrozuje chodcov a vozidlá, budovy sú využívané veľmi neefektívnym spôsobom s vysokými prevádzkovými nákladmi a zároveň, keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku vo vlastníctve štátu, je úlohou štátu ich zrekonštruovať. V budovách sú prevádzkované klinické medicínske pracoviská, pracoviská spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, vyhrievané rozvodmi s veľkými stratami a priestory sú bez centrálneho chladenia. V neposlednom rade ide o sanáciu spodných stavieb, ktoré sú zavlhnuté a pomaly devastované degradáciou konštrukcií,“ vysvetlil.
Vláda súhlasí s podpisom Dohovoru OSN proti počítačovej kriminalite
Vláda SR súhlasí s podpisom Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite. Dohovor bude po podpise znovu predložený vláde. Uzniesla sa na tom na svojom stredajšom zasadnutí. Cieľom dohovoru je posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti boja proti počítačovej kriminalite a v oblasti zhromažďovania elektronických dôkazov na účely vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.
Ako ozrejmil predkladateľ, dohovor je prvou komplexnou globálnou medzinárodnou zmluvou v oblasti boja proti počítačovej kriminalite, ktorá poskytuje štátom rad nástrojov na prevenciu a na boj proti počítačovej kriminalite. Zároveň vytvára základ pre spoluprácu s mnohými krajinami, s ktorými Európska únia ani jej členské štáty nemajú uzavreté dohody. Dohovor sa zameriava aj na podporu technickej pomoci a budovania kapacít. Vláda zároveň ukladá ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer-SD) predložiť dohovor po podpise na rokovanie vlády s návrhom ďalšieho postupu alebo na ďalšie opatrenia.
Vláda schválila rozpočtový plán pre EK, potvrdila cieľ znížiť deficit pod 3% HDP
Vláda naďalej plánuje pokles schodku verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2028 a vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Takýto vývoj by zastabilizoval aktuálne rastúci verejný dlh na úrovni okolo 64 % HDP. Stratégia si vyžiada ďalšie opatrenia v objeme 1,5 % HDP v roku 2027. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v Návrhu rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2026, ktorý v stredu schválila vláda.
Dokument analytickým spôsobom prezentuje fiškálny vývoj v aktuálnom roku a ďalší vývoj v rokoch 2026 až 2028. Po schválení vládou sa následne predkladá Európskej komisii (EK). „Bez konsolidácie by schodok verejných financií v budúcom roku ďalej rástol a dlh by pokračoval v raste. Rozpočtovým cieľom preto ostáva zníženie deficitu z tohtoročnej úrovne 5 % na 4,1 % HDP. Cieľ vlády zároveň plne rešpektuje aj záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov danú európskymi pravidlami. Výdavky verejnej správy, po zohľadnení príjmových opatrení vlády, porastú v budúcom roku tempom 0,9 %,“ vyčíslil rezort financií.
Vláda výhľadovo plánuje ďalšie konsolidačné opatrenia
Konsolidačnými opatreniami na budúci rok vláda reaguje aj na požiadavku procedúry nadmerného deficitu predstaviť opatrenia na dodržanie trajektórie výdavkov a znižovanie schodku hospodárenia. Opatrenia predstavujú podľa MF nielen nevyhnutný krok pre zachovanie dôvery na finančných trhoch, ale aj na získanie dostatočného priestoru na zvládanie budúcich kríz a výziev, ako je napríklad starnutie slovenskej populácie. Budúcoročná konsolidácia sa uskutoční na oboch stranách rozpočtu, vyzdvihlo ministerstvo a v dokumente bližšie opisuje jednotlivé prijaté opatrenia.
Zároveň avizovalo, že vláda výhľadovo plánuje ďalšie konsolidačné opatrenia, ktorých zapracovanie do rozpočtu nastane po sfinalizovaní potrebnej legislatívy. „Vláda plánuje v budúcom roku predstaviť návrh na zavedenie dane z digitálnych služieb. Táto daň by sa primárne týkala veľkých nadnárodných technologických spoločností,“ uviedol rezort bez bližších podrobností. Ďalším opatrením je, že pôvodne štátna pomoc s hypotékami bude po novom zodpovednosťou samotných bánk.
Vláda schválila zákon o osvedčovaní listín a podpisov na listinách
Vláda schválila návrh zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách. Vymedzujú a definujú sa v ňom pojmy a princípy pri aplikácii. Urobila tak na stredajšom rokovaní. „Dôvodom predloženia tohto návrhu je riešenie zvýšeného nárastu sporného ponímania niektorých jeho paragrafových znení, resp. absencia určitých pojmov, ktoré vychádzajú z potrieb terajšej praxe,“ uviedlo ministerstvo vnútra. V súčasnosti je podľa neho osvedčovanie listín a podpisov na listinách upravované zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Odvtedy došlo k zániku krajských úradov a neskôr i k zániku obvodných úradov v rámci implementácie programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy i k modernizácii verejnej správy. „Novelizácia zákona nie je dostatočná a vyžaduje sa vypracovanie nového zákona,“ ozrejmil rezort.
Návrh zákona je rozdelený na osvedčovanie listín a na osvedčovanie podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami. Miesto výkonu osvedčovania je v ňom konkrétnejšie špecifikované. Upresniť sa má spôsob výkonu osvedčovania u osôb so zdravotným postihnutím, tvrdí ministerstvo. Priblížilo, že ustanoviť sa má aj podrobná úprava osvedčovacej knihy a osvedčovacej doložky. Vymedziť sa majú dôvody, za akých podmienok okresné úrady a obce nevykonávajú osvedčovanie listín a podpisov na listinách. Návrh zákona je podľa rezortu v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. Legislatíva má nadobudnúť účinnosť 1. marca 2026.
Rezort zdravotníctva chce cez plán obnovy zmodernizovať osem nemocníc
Rezort zdravotníctva chce prostredníctvom plánu obnovy zmodernizovať osem nemocníc. Vyplýva to z návrhu Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý v stredu schválila vláda na rokovaní. Financie majú byť využité na modernizáciu urgentov, nákup prístrojového vybavenia a zníženie energetickej náročnosti nemocníc. „Realizáciou projektov bude zmodernizované zdravotnícke vybavenie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice a v Detskej fakultnej nemocnici Košice a zároveň sa projektami rekonštrukcie urgentného príjmu na Triede SNP v Košiciach a rekonštrukciou Nemocnice s poliklinikou v Kráľovskom Chlmci zabezpečí modernizácia priestorov a zvýši dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ spresnil predkladateľ.
V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach sa plánuje zmodernizovať urgentný príjem, nemocnica zároveň získa aj nový chirurgický robotický operačný systém. Detská fakultná nemocnica v tom istom meste bude vybavená magnetickou rezonanciou. Energeticky úspornejší a technicky modernejší by mal byť Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch, kým Nemocnica Poprad by mala dostať nové prístrojové vybavenie a materiálno-technické zázemie. Magnetické rezonancie podľa návrhu pribudnú aj v nemocniciach v Liptovskom Mikuláši a Trstenej, Kysucká nemocnica v Čadci získa prenosný RTG prístroj a Nemocnica s poliklinikou v Kráľovskom Chlmci prejde rozsiahlou rekonštrukciou vrátane zníženia energetickej náročnosti budovy.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) po rokovaní vlády priblížil, že v spolupráci s prijímateľmi zdrojov z plánu obnovy dospeli prostredníctvom efektívneho riadenia k úsporám 33 miliónov eur, ktoré sa môžu použiť. „Jedinou mojou podmienkou pri týchto zdrojoch bolo, aby bolo garantované, že projekty budú zrealizované do stanoveného termínu a stihol sa príslušný míľnik v pláne obnovy,“ uviedol. Zdôraznil, že peniaze pomôžu realizovať zásadné projekty pre zdravotnú starostlivosť, modernizáciu a vybavenie nemocníc v regiónoch, ako príklad uviedol projekt v nemocnici v Kráľovskom Chlmci.
