BRATISLAVA – Mali možnosť odísť po 40 odpracovaných rokoch do dôchodku a mnohí to aj využili. Pre naše verejné financie aj trh práce to však bola poriadna facka, z ktorej sa spamätávame dodnes. Reč je o nadmerných odchodoch do predčasného dôchodku v rokoch 2023 a 2024. Tie podľa analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prispeli okrem záťaže verejných financií aj k výraznému výpadku pracovnej sily.
Najsilnejšie sa to podľa nich prejavilo v roku 2024, keď na trhu práce chýbalo 22-tisíc predčasných dôchodcov. Skonštatovali však, že v nasledujúcich rokoch bude tento negatívny efekt slabnúť, pretože aj bez nadmerných odchodov by títo ľudia časom aj tak odišli do starobného dôchodku
„Najviac boli zasiahnuté odvetvia priemyslu, obchodu a dopravy. Analýza individuálnych údajov naznačuje, že firmám sa tento výpadok nepodarilo nahradiť. Zamestnanosť vo firmách, z ktorých pracovníci odišli do predčasného dôchodku medzi rokmi 2022 až 2025 klesla, zatiaľ čo v ostatných firmách rástla. Nábor zahraničných ani agentúrnych pracovníkov situáciu plne nevykompenzoval,“ uviedli.
Poukázali na, že do predčasného dôchodku odchádzali najmä skúsenejší kmeňoví zamestnanci, ktorých si za bežných trhových podmienok firmy snažia udržať. „Starnutie obyvateľstva a nedostatočný prísun nových pracovníkov (či už z domáceho trhu alebo zo zahraničia) vytvárajú napätie na strane ponuky práce. Nadmerný odchod zamestnancov do predčasného dôchodku preto predstavoval nielen krátkodobé narušenie personálnej stability, ale aj priame zníženie úrovne zamestnanosti vo firmách,“ skonštatovali.
Vysoká cena za predčasné dôchodky
Masívny odchod do dôchodku znamenal aj ranu pre verejné financie. „V rokoch 2023 a 2024 mali noví dôchodcovia mimoriadnu dočasnú výhodu. Dôchodky sa im priznali štedrejšie než v iných rokoch, čo motivovalo rekordný počet ľudí k predčasnému odchodu do penzie. Navýšenie pre predčasných dôchodcov predstavovalo 110 až 160 eur mesačne,“ vysvetlili.
Hlavným dôvodom je podľa nich nesystémové nastavenie prvej valorizácie novopriznaných dôchodkov, lebo umožňuje viacnásobné započítanie rastu cenovej hladiny do výšky dôchodku. „Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa táto valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr. Tento efekt ešte posilnila legislatívna úprava, ktorá v tom čase zmiernila podmienky pre vstup do predčasného dôchodku, a tým rozšírila okruh oprávnených žiadateľov,“ uviedli analytici. Išlo o podmienku odpracovania 40 rokov a nižšie krátenie predčasných dôchodkov..
Finančná motivácia odísť do predčasného dôchodku tak bola mimoriadne vysoká pre širokú skupinu osôb. Podľa analytikov v danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022. Pre verejné financie to však znamená do roku 2031 dodatočné kumulatívne výdavky 897 mil. eur a kumulatívny výpadok príjmov 776 mil. eur. Čistý negatívny dopad tak dosiahne 1,5 mld. eur a to bez úrokových nákladov. „Hoci priamy vplyv vlny predčasných dôchodkov na deficit do roku 2031 postupne odznie, vyššia záťaž sa premietne do rastu dlhu Slovenska o 1 % HDP. Trvalo vyšší dlh prinesie aj trvalé náklady na úroky, ktoré len v rokoch 2024–2031 dosiahnu kumulatívne 377 mil. eur,“ dodali.
