BRATISLAVA - So slovenskou ekonomikou to skutočne nevyzerá ružovo a zatiaľ čo nás už o necelý deň čaká rokovanie vlády na práve túto pálčivú tému, odborná verejnosť a zamestnávatelia stále netušia, ako sa štát zariadi. Do povetria však už niektorí politici vyslali zopár lastovičiek, ktoré čo-to napovedajú o ich plánoch. V hre je nová digitálna daň pre zahraničné internetové konglomeráty či zmenšovanie, alebo celkové rušenie samotných žúp.
archívne video
Danko po koaličnej rade prišiel s prvým nápadom
Ako prvým, kto sa k téme konsolidácie verejne ozval, bol minulý týždeň predseda SNS Andrej Danko. Ten navrhuje redukciu počtu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Toto predložila aj SNS na štvrtkovej koaličnej rade zo 14. augusta.
Model by podľa národniarov vychádzal z historického usporiadania Slovenska a vytvoril by štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred, Východ. Od tejto zmeny si strana sľubuje úsporu viac ako 500 miliónov eur, a to aj vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít.
Reakcia na seba nenechala dlho čakať
Po týchto odvážnych plánoch sa, pochopiteľne, ozvali aj priamo dotknuté subjekty. Napríklad podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera by sa tým znížila kvalita života ľudí. "Samosprávne kraje spolu so samosprávami sú jedny z mála inštitúcií, ktoré na Slovensku riadne fungujú a plnia svoju funkciu. Je to okrem iných dôvodov aj preto, lebo vo všetkých krízových situáciách, či to bola vojna na Ukrajine alebo covid, to boli práve samosprávy, ktoré podržali štát a aktívne pomáhali občanom," uviedol Lunter.
"Školy nezaniknú, sociálne služby sa neznížia, všetky organizácie vyžadujú určitý počet ľudí, ktorí ich riadia a na tom sa nič nezmení," vysvetlil Lunter. Ako dodal, výraznejšiu úsporu by podľa neho priniesla reforma fungovania 79 okresných úradov, ktorých kompetencie by po vzore Českej republiky mohli prejsť pod kraje alebo miestne samosprávy.
Len sa obchádza podstata problému, reaguje na návrh SNS združenie SK8
Slovensko podľa združenia Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) nemá problém s počtom samosprávnych krajov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Ich počet nie je príčinou vysokých verejných výdavkov, ale skôr zámienkou na obídenie podstaty problému, ktorou je potreba zásadnej, koncepčnej reformy. Odhadovanú úsporu tiež nepovažujú za reálnu.
"Územná samospráva nie je len mapa na papieri. Je to systém, ktorý má slúžiť ľuďom tam, kde žijú - v krajoch, mestách a obciach. Pre občana by redukcia krajov znamenala, že rozhodovacie centrá by sa ešte viac vzdialili, stratila by sa možnosť rýchlejšie riešiť problémy priamo v kraji a oslabila by sa regionálna identita," zdôrazňuje SK8.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
SK8 ohľadom vyslovených úspor argumentuje aj skúsenosťami z iných krajín, kde podobné zmeny priniesli len minimálne reálne úspory, avšak zhoršili dostupnosť služieb a rozbili funkčné regionálne štruktúry. "Významné úspory by bolo možné dosiahnuť aj zoštíhlením štátneho aparátu - na centrálnej úrovni aj lokálne," podotýka SK8. Spomína zrušenie okresných úradov a prerozdelenie ich kompetencií na samosprávne kraje, ktoré patria dlhodobo medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy z pohľadu hospodárenia.
Huliak by zašiel ešte ďalej
Ešte bizarnejší návrh vyslovil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, ktorý iniciatívu SNS nielen že podporuje, ale ešte by ju aj rozvil. Po župách ako takých by totiž podľa neho, ak chce štát naozaj konsolidovať, už nemalo zostať vôbec nič. "Navrhneme zrušiť župy úplne. Vráťme sa k pôvodnému konceptu štyroch krajov. Nech obce, mestá a štát preberú kompetencie žúp, čím sa ušetria milióny eur," povedal v najnovšom videu minister Huliak.
Bratislavský kraj skritizoval snahu SNS a šetrenie je vraj ilúzia
Návrhy na zrušenie vyšších územných celkov (VÚC) nemajú reálne opodstatnenie, nepriniesli by zásadné úspory ani vyššiu efektivitu spravovania krajiny, naopak, zničili by vybudovaný systém, ktorý v mnohých prípadoch úspešne supluje štát. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa na sociálnej sieti pridal k argumentácii, ktorou návrhy na redukciu, respektíve úplne zrušenie VÚC odmietlo združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8).
Kraj pripomenul rozsah agendy samosprávnych krajov, ktoré zabezpečujú stredné školstvo, organizujú verejnú dopravu, spravujú a udržiavajú regionálne cesty, prevádzkujú zdravotnícke zariadenia, poskytujú sociálne služby a vo svojej kompetencii majú aj kultúrne inštitúcie. Preto považujú argumentáciu o polmiliardovej úspore za iluzórnu. "Služby, úrady a zamestnanci by museli fungovať ďalej," vysvetlil kraj.
Politici buď ignorujú realitu, alebo sú za tým ich zámery, myslí si odborník
Ťažké srdce na rušenie žúp má aj ekonóm z inštitútu INESS Radovan Ďurana. "Slovensko má takmer tritisíc obcí, viac ako 20-tisíc poslancov obecných zastupiteľstiev, stovky obcí, ktoré nezvládajú poskytovať základné služby. Obce, ktoré nemajú dostatok prostriedkov a slobody na to, aby sa mohli rozvíjať. Doteraz neprebehol poctivý audit kompetencií a následná úprava legislatívy, ktorou sa riadi územná samospráva. Zúfalo chýba viaczdrojové financovanie obcí. A potom prídu politici, a obrovskú hromadu problémov, ktoré vytrvalo ignorujú, chcú zastrieť zlučovaním ôsmich krajov do štyroch," zareagoval pre Topky.
Podľa ekonóma tak začali úplne z opačného konca. "Takéto opatrenie má len minimálny potenciál úspor, na správu VÚC ide ročne 158 miliónov eur. Ak by sme chceli snívať o jednorožcoch, tak by sa zlúčením mohlo ušetriť tak 10 až 20 miliónov eur. Je zjavné, že tento návrh vznikol buď ignorovaním reality, alebo sú za ním politické ciele. Rozhodne nie konsolidačné," dodal k tejto téme Ďurana.
Šalitroš z MIRRI by zdaňoval veľké zahraničné internetové korporáty
Na to, kde zohnať ďalšie finančné prostriedky do štátnej kasy priniesol vlastnú odpoveď aj Radomír Šalitroš z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Pravá ruka ministra Samuela Migaľa by chcela prostriedky dostať zo zahraničných firiem, ktoré pomocou internetu podnikajú aj na našom slovenskom trhu.
"Máme jedno riešenie. Na Slovensku podnikajú miliardové firmy, ale tu nezaplatia takmer nič – reklamy na Facebooku, videá na YouTube, ubytovanie cez Booking či predplatné streamingu Netflix, Disney+ alebo taxi služba Bolt," vymenoval spoločnosti Šalitroš. "Lokálne firmy dane platiť musia. Preto navrhujeme Digitálnu daň – férový poplatok pre Slovensko," skonštatoval Šalitroš.
Veľmi často sa pritom stáva, že pri podobných zdaňovaniach konkrétnych subjektov, sa tieto kroky premietnu vo výsledných cenách za produkt. Výnimkou nebolo ani nedávne zdraženie predplatného hudobnej strímovacej služby Spotify. Šalitroš si od digitálnej dane sľubuje výnos pre štát a desiatky miliónov eur ročne. Rovnaké pravidlá pre globálne platformy aj pre domácich podnikateľov by podľa neho mali byť samozrejmosťou a odvoláva sa na príklady z Francúzska či Rakúska.
Odborník je skeptický, očakáva vyššie ceny predplatných
Keďže štát sa zrejme bude zaoberať aj týmto variantom, oslovili sme IT odborníka z magazínu TOUCHIT Ondreja Macka, aby sa k návrhu Šalitroša vyjadril. Pýtali sme sa ho aj na to, či by po prípadnom zdanení mohli naši spotrebitelia očakávať zvýšenie cenoviek a či je fér náš trh porovnávať s trhom vo Francúzsku či v Rakúsku.
"Samotné zdanenie veľkých technologických gigantov má svoje opodstatnenie – naozaj u nás generujú zisk, ale dane z toho nekončia u nás. Samotné Slovensko ale tento globálny problém myslím nevyrieši. Chce to skutočné európske riešenie," obáva sa Macko.
Čo by to teda pre Slovákov znamenalo? "Určite zdvihnutie poplatkov a hlavne presun od služieb "zadarmo" k službám platených používateľom. Celkovo si myslím, že ľudia na Slovensku si na digitálne služby dosť zvykli a nejaké 10-percentné zvýšenie poplatkov by prežili. Nedávno to urobil napríklad Spotify a nejako ich to neohrozilo," zhodnotil pre Topky odborník.
"Francúzsko a Rakúsko sú úplne iné trhy ako sme my. Jednoduché porovnanie tu nedáva celkom zmysel," uzavrel.
Politici využívajú zdaňovanie odjakživa, tvrdí expert
Na novú snahu koalície pripísať nové digitálne dane reagoval opäť ekonóm Ďurana z inštitútu INESS. "Politici sa vždy snažili zdaniť všetko čo sa hýbe, a v čase populistických opatrení ako je trinásty dôchodok a dotované energie pre všetkých je táto snaha ešte intenzívnejšia," povedal pre Topky Ďurana.
EÚ sa s pomocou OECD podľa Ďuranu dlhodobo snažila zaviesť daň z digitálnych služieb, ktorá mala byť príjmom rozpočtu EÚ. Viaceré krajiny schválili zákony, že daň skončí, ak EÚ zavedie plošnú daň.
Neférové zdaňovanie tých najväčších
"Nový americký prezident ale vyjadril jasný nesúhlas s plánmi OECD na globálne zdaňovanie, a preto je digitálna daň EÚ v nedohľadne. V posledných rokoch sa spustila lavína týchto daní, neustále pribúdajú krajiny, ktoré si chcú ukrojiť z digitálneho koláča. Vytvárajú tak dvojitý meter, pretože zdaňujú len veľké firmy s veľkými obratmi, navyše samotný výnos je vo väčšine krajín pomerne malý," argumentuje Ďurana.
Otázkou podľa neho ostáva, kto tú daň v skutočnosti zaplatí. "Vzhľadom na dominantné postavenie amerických spoločností na inzertnom trhu je veľmi pravdepodobné, že to zaplatia slovenské firmy a spotrebitelia, ktorí tieto služby využívajú. Z pohľadu Slovenskej ekonomiky by bolo vhodnejšie, ak by vláda tieto prostriedky ušetrila vo vlastných výdavkoch," pripomenul.
Vláda rokuje už o pár hodín, no verejnosť o ničom poriadne netuší
Koaličná rada sa do utorka 19. augusta pevne dohodla len na kompenzáciách cien plynu, tepla a elektriny pre domácnosti na rok 2026. Kompenzácie sa majú dotknúť 90 percent slovenských domácností. Okrem toho koaličný Hlas-SD avizoval ďalšie rokovania, napríklad v otázke mimoriadneho zdaňovania bánk a výdavkov na obranu.
O zvyšku konsolidačných plánov koalície nemá odborná verejnosť zatiaľ žiadnu informáciu, napriek tomu, že už v stredu 20. augusta o nich rokuje vláda.
