BRUSEL/BRATISLAVA - Ekonomická situácia aktuálne nie je veľmi povzbudivá, no keď sa k nej ešte pridá aj menšia kúpyschopnosť a vyššie mesačné poplatky za bežné komodity ako plyn a elektrina, začnú sa veci komplikovať. Práve prvá menovaná komodita by mohla vyletieť nahor po tom, čo by Brusel rozhodol v neprospech plynových kotlov. Hrozí im zákaz?
archívne video
Téme sa bližšie venoval denník Pravda. Na úvod si treba hneď povedať, čo by to znamenalo pre cenovú politiku, ak by k takému zákazu či obmedzeniu došlo. Európska komisia totiž požaduje, aby sa do pätnástich rokov znížili emisie oxidu uhličitého, a to až o 90 percent ak to dáme do komparácie s rokom 1990.
Koho by sa nariadenie dotklo?
Problémy by predovšetkým vznikli domácnostiam, ktoré na vykurovanie používajú fosílne palivá ako plyn a uhlie. V hre je aj hľadanie nových zdrojov. Ceny tepla by v takom prípade mohli vzrásť o 30 percent. Tam to však nekončí, keďže aj tankovanie by, logicky, zdraželo. Zrejme o 16 centov za liter.
Pravda na základe tvrdenia predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislava Janiša tvrdí, že na Slovensku je až 761-tisíc domácností z 2,4 milióna ľudí, ktorí sú zásobovaní teplom z centrálneho systému. Je to asi 35 percent všetkých domácností a sú medzi nimi aj nízko príjmové. Nejde však len o domácnosti, ale aj o nemocnice, školy a iné zariadenia bežného života.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Emisné dovolenky ako ďalší "zdroj" zdražovania
V tomto kontexte je dôležité pripomenúť, že až 50 percent vyrobeného tepla pochádza zo zemného plynu. Od roku 2027 navyše pre majiteľov kotlov prichádza nová povinnosť, a síce emisné povolenky pre systém ETS 2. Tie majú komoditu tiež zdražiť, a to citeľne: o 10 až 12 eur za megawatthodina (MWh). "Analýza musí posúdiť ekonomické, právne, bezpečnostné a technické dôsledky tohto opatrenia. Preto každý návrh, teda aj tento, musí vychádzať z dôkladného rozboru a hodnotenia jeho potenciálnych dopadov, starostlivo zvážených voči skutočným prínosom v každom štáte osobitne," vyjadril sa Janiš.
Zákaz kotlov?
Otázne je, čo by nová európska iniciatíva spôsobila pre slovenské domácnosti. Zakázali by kotly? Podľa šéfa občianskeho združenia Priatelia Zeme Juraja Melichára by vraj ani to neznamenalo zákaz ich predaja, no možno by postačilo, ak by vláda priamo a nepriamo prestala dotovať teplo z uhlia a fosílneho plynu. "Celkovo dáva obnova budov a obnoviteľné zdroje oveľa väčší aj ekonomický zmysel ako dovoz fosílnych palív zo zahraničia. Len od februára 2022 odišlo zo Slovenska 7,5 miliardy eur za dovoz ropy a 7,4 miliardy eur za dovoz fosílneho plynu. Nie je to len o klíme, ale aj o sebestačnosti a odolnosti voči cenovým výkyvom," priblížil myslí si Melichár.
Kotly by navyše mohli nahradiť tepelné čerpadlá. Janiš však nevidí zmysel v inštalovaní tepelných čerpadiel v plynofikovaných obciach, ktorých je na Slovensku neúrekom. "Aká bude efektivita prevádzky plynovej distribučnej siete? Všetky náklady sa budú premietať do menšieho počtu odberateľov, teda cena distribúcie bude rásť. Alebo sa vybuduje za stovky miliárd eur distribučná sieť elektriny a dnešnú plynárenskú infraštruktúru vykopeme a dáme do šrotu? Potom bude treba riešiť, ako budú domácnosti kúriť napríklad po búrke, keď pravidelne sú tisíce domácností bez elektriny," vysvetľuje pre Pravdu Janiš.
Jediný logický dôsledok bude opäť zdražovanie, čo potvrdil aj analytik spoločnosti XTB Pavel Peterka. "Zdraženie pri kotloch na uhlie bude citelnejšie, keď nárast ceny vykurovania podľa súčasných expertných odhadov bude predstavovať zhruba 30 percent. Pri plyne potom necelých desať percent," avizuje Peterka.
