BRATISLAVA - Len pred týždňom médiami rezonovala téma vážnych výpadkov prúdu v dôsledku intenzívnych horúčav. Je evidentné, že vysoké teploty sa napríklad vo Francúzsku podpísali pod dočasné odstavenie blokov v jadrových elektrárňach. Zamýšľali sme sa aj nad tým, či by podobné scenár mohol hroziť aj u nás, no slovenské elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach majú žolíka v rukách. Je ním iný spôsob chladenia.
archívne video
Obavy z možných výpadkov prúdu pramenili z medializovaných prípadov z Talianska a Francúzska kde na uliciach pocítili takzvaný blackout. Ten pramenil, ako sa ukázalo, z vysokých teplôt, ktoré tak oteplili hladiny chladiacich riek a nádrží, že v blokoch jednoducho už nedokázali efektívne ochladzovať jadro a proces výroby elektrickej energie tak museli pozastaviť, kým vysoké teploty nepominú.
Výpadky pre tropické horúčavy u nás nehrozia
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky a spoločnosť Slovenské elektrárne a.s. majú však zlepšovák, vďaka ktorým sa takýchto scenárov obávať nemusíme. Úradom sme preto zaslali dodatočné otázky o tom, ako funguje na Slovensku systém chladenia a či nám hrozí riziko výpadkov a blackoutov v dôsledku vysokých teplôt.
Odpoveďou sú chladiace veže
Ako prvý reagoval Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky a riaditeľka kancelárie Miriam Vachová. Podľa nej terajšie vysoké teploty, ktoré obmedzujú výrobu elektriny v niektorých európskych krajinách, nemajú vplyv na bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární v Slovenskej republike, a to z jednoduchého dôvodu - iné chladenie.
Náš systém chladenia je totiž od zahraničného odlišný. "V zahraničí využívajú JE Paks pri Dunaji, ale aj JE Beznau na rieke Aare a francúzske JE na veľkých vodných tokoch, kde aplikujú takzvané prietočné chladenie. Voda na chladenie sa odoberá priamo z rieky a oteplená sa vracia naspäť do rieky ďalej po prúde. Tento spôsob je ekonomickejší, no háklivý na teplotu vody v rieke v letných mesiacoch," vysvetľuje Vachová.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
V cirkulácii vody sme aj ekologickejší
V Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach však využívamé cirkulačné chladenie. To podľa Vachovej využíva určité množstvo vody, ktoré cirkuluje v terciálnom chladiacom okruhu a používa sa na ochladenie kondenzátora, následne sa privádza ku chladiacim vežiam a ochladené späť ku kondenzátoru. "Pri ochladzovaní sa v chladiacich vežiach časť vody odparí a je nutné ju doplniť prídavnou vodou z blízkeho zdroja vody. Toto dopĺňané množstvo ale nie je veľké. Tento spôsob je ekonomicky náročnejší (potrebuje chladiace veže), no netreba pri ňom veľký zdroj vody. Navyše je tento spôsob šetrnejší k životnému prostrediu, nakoľko sa neohrozuje biotop rieky, respektíve vodného zdroja vypúšťaním vody s vyššou teplotou," uzavrela Vachová.
Nárastom teploty chladiacej vody sa síce znižuje účinnosť tepelného cyklu elektrárne, presnejšie znižuje sa účinnosť parných turbín, čiže aj množstvo vyrobenej elektrickej energie. Aj napriek tomu však podľa Vachovej nehrozí neočakávaný výpadok.
Závery potvrdili aj elektrárne
Vlna horúčav, ktorá obmedzuje výrobu elektriny v niektorých európskych krajinách, zatiaľ neovplyvnila prevádzku Jadrovej elektrárne Bohunice ani Jadrovej elektrárne Mochovce. Potvrdila to spoločnosť Slovenské elektrárne a.s. "Vďačíme za to systému chladenia – Slovenské elektrárne využívajú totižto chladiace veže, kde sa voda odparuje a nevracia späť do rieky. Vodu na chladenie zabezpečujú stabilné zdroje – hať Veľké Kozmálovce na Hrone pre Mochovce a nádrž Sĺňava na Váhu pre Bohunice. Aktuálne sú hladiny oboch nádrží dostatočné a technológie zvládajú aj vyššie letné teploty," pochvaľuje si spoločnosť cez svoju hovorkyňu Lenku Šarlákovú.
