BRATISLAVA - Hrádza proti progresivizmu či kultúrno-etické otázky. Aj takéto prívlastky získal ešte januárový plán premiéra Roberta Fica (Smer-SSD), podľa ktorého chcel iniciovať viaceré ústavné dodatky. Situáciu vidí ako príležitosť aj konzervatívne KDH a aj keď stojí na druhom politickom brehu, ich predseda Milan Majerský prisľúbil až 10 hlasov z 11-členného klubu. Rebelom je ostrieľaný poslanecký matador František Mikloško. Ani s desiatimi hlasmi KDH však Smer nebude môcť uskutočniť ústavnú zmenu a matematika nepustí. Najnovšie totiž z plánu na tieto zmeny odpadli ďalší poslanci!
archívne video
O tom, že v KDH sa mohla začať niečo ako malá vzbura informoval ako prvý denník SME. Celá vec s ústavnými zmenami sa má totiž tak, že na takéto veľké modifikácie nestačí obyčajná väčšina, ale ústavná - 90 hlasov. Ak chce koalícia dosiahnuť tento počet, musela vyzvať konzervatívne osadenstvo opozičných strán, aby mohli nazbierať dosť hlasov.
Prikývnutie zo strany KDH
Keď predseda strany KDH Milan Majerský informoval, že ich klub dodá 10 hlasov, okamžite sa rozprúdila debata o tom, kto je jedenástou čiernou ovcou v klube. Ide o Františka Mikloška, ktorý už v parlamente strávil desaťročia a skúsenosti pri spolupráci so Smerom mu jasne diktujú, že na niečom takom nebude spolupracovať.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Nešlo však len o výhradne zmeny, po ktorých túži Smer. Za dodanie hlasov si KDH totiž nadiktovalo svoje ústavné zmeny, ktoré by chcelo v tejto chvíli presadiť. Kádeháci chcú do ústavy presadiť také záležitosti ako posilnenie presadenia výhrady vo svedomí, zákaz surogátneho materstva i zakotvenie práva dieťaťa na to, aby poznalo svojich rodičov.
Dokonca sa otvorila debata o tom, kto koho vykosťuje, pričom europoslankyňa Miriam Lexmann na sociálnych sieťach rozbehla dosť veľkú polemiku o tom, či na tejto téme vykostí KDH Smer alebo Smer vykostí KDH. Mikloško ústavné návrhy považuje za radikalizujúce a neetické.
Kto sú poslanci, o ktorých sa teraz hrá?
To, či sa podarí nazbierať 90 alebo viac poslancov, teraz závisí na niektorých z nich. Pochopiteľne väčšinovo pochádzajú z ultrakonzervatívnych kruhov a ich hodnotové ukotvenie spôsobuje to, že aktuálnu situáciu na zmenu ústavy považujú za príležitosť. Takými poslancami sú určite značná časť KDH a Anna Záborská s Richardom Vašečkom z klubu hnutia Slovensko. Sami pritom vzišli z Kresťanskej únie, ktorá s matovičovcami do volieb 2023 kandidovala.
V hre je však aj váhajúci poslanec a primátor Kežmarku Ján Ferenčák z Hlasu-SD, ktorý sa už ukázal ako rebel pri hlasovaní o uznesení o protiruských sankciách z dielne SNS. Na odpor sa stavia aj teraz.
Väčšina nateraz skolabovala
Pôvodne išlo o potenciálnu až 91-člennú väčšinu, ktorá by ústavu mohla zmeniť, no nastali komplikácie. Fakt, že hlasovanie sa na tejto schôdzi (ktorých nebýva veľa) ešte stále neuskutočnilo, súvisí aj s tým, že koalícia zrejme nemá istú ústavnú väčšinu na presadenie týchto zmien a najnovšie sa podľa denníka SME pridružil nový problém.
V klube KDH totiž už nie je protestujúcim len František Mikloško a pribudnúť mal k nemu ďalší a menne nešpecifikovaný poslanec kresťanských demokratov. Keďže koalícia hrá teraz o každý jeden hlas, aj toto môže spôsobiť komplikácie.
Nevyhovujúci návrh v tejto podobe je to aj pre samotného Ferenčáka.
Až po letných prázdninách?
V hre je preto aj to, že na tejto schôdzi sa už o ústavných zmenách rozhodovať nebude a na presvedčenie niektorých poslancov si parlament vezme letné prázdniny a učiní tak až v septembri. "Zachytil som informácie, že sa o zmenách v ústave ani nebude teraz rokovať a všetko sa presunie na september," vyjadril sa ku klebetám Ferenčák.
"Ak sa tam dostanú kultúrno-etické otázky, ktoré budú obmedzovať slobodu a ak tam budú prenesené otázky z pohľadu vzťahov k Európskej únií, ktoré obmedzia základné medzinárodné zmluvy, s tým mám problém," posťažoval sa poslanec Hlasu, ktorému však neprekáža stavnovenie len dvoch pohlaví v ústave.
Smer v ústavných zmenách nateraz vidí problematiku osvojenia si detí naviazanú predovšetkým na manželstvo, možnosť otvoriť si možnosť na zásahy do vyučovania na školách a pevne nastoliť existenciu len dvoch pohlaví - muža a ženy.
