BRATISLAVA – Poskytovanie osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi osobám s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) zostane obmedzené. Plénum Národnej rady (NR) SR odmietlo v stredu návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP opozičnej poslankyne Andrey Turčanovej (KDH). Jej cieľom bolo umožniť blízkym rodinným príslušníkom poskytovať osobnú asistenciu bez súčasných limitov.
Aktuálne môžu poskytovať osobnú asistenciu maximálne štyri hodiny denne (1460 hodín ročne) a len pri vybraných činnostiach. Patrí k nim vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, obliekanie a vyzliekanie, podávanie liekov, pomoc pri akútnom ochorení, sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté a hluchoslepé osoby, ako aj sprostredkovanie augmentatívnej a alternatívnej komunikácie. Toto obmedzenie sa vzťahuje na manžela, manželku, rodičov, osoby, ktoré prevzali deti do náhradnej starostlivosti, opatrovníkov, deti, starých rodičov, vnukov, súrodencov, nevestu, zaťa, svokra, svokru a profesionálneho náhradného rodiča.
archívne video
Navrhovaná novela mala tieto obmedzenia odstrániť, čím by sa podľa Turčanovej zabezpečila väčšia dostupnosť a kontinuita tejto služby. To by malo prispieť k lepšej integrácii osôb s ŤZP do spoločnosti a zvýšiť kvalitu ich života. Predkladateľka uviedla, že novela bude mať nepriaznivý dopad na verejné financie. Odhadovaný nárast výdavkov na osobnú asistenciu mal byť približne 37,2 milióna eur ročne po zohľadnení úspor na iných sociálnych dávkach a návratu časti výdavkov do ekonomiky. Ministerstvo financií (MF) SR odmietlo tieto výpočty ako neaktuálne. Priemerne v roku 2024 poberalo príspevok na osobnú asistenciu 13466 osôb a výdavky štátu na túto oblasť dosiahli 125 miliónov eur.
Poslanci si uctili obete po streľbe na rakúskej škole
Poslanci Národnej rady (NR) SR si v strede v pléne minútou ticha uctili obete po streľbe v škole v rakúskom Grazi. K streľbe na strednej škole v meste Graz prišlo v utorok (10. 6.) predpoludním. Na mieste strieľal 21-ročný Rakúšan. Zabil dovedna deväť ľudí a sám následne spáchal samovraždu. Neskôr v nemocnici zraneniam podľahla ďalšia obeť - učiteľka. Zbrane sa našli na mieste činu.
Odobrenie správ výborov o použití odposluchov za minulý rok
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu zobrali na vedomie správy kontrolných parlamentných výborov o použití informačno-technických prostriedkov (ITP), tzv. odposluchov za rok 2024. Ide o správy výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VS) a výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). Ani v jednom prípade nedošlo podľa výročných správ k nezákonnému použitiu ITP. Správa o činnosti SIS hovorí o tom, že použitím odposluchov je možné zasahovať do súkromia fyzických osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, avšak len za podmienok ustanovených zákonom. „Toto zákonné oprávnenie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom zákonného sudcu. ITP možno na základe písomného súhlasu zákonného sudcu použiť len na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov,“ píše sa v materiáli.
Slovenská tajná služba podala v minulom roku 340 žiadostí o použitie ITP, z toho zákonný sudca odmietol 34 žiadostí. „Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri všetkých doposiaľ vyhodnotených prípadoch použitia ITP,“ píše sa v správe. Všetky prípady použitia ITP v roku 2024 boli podľa materiálu podložené potrebným písomným súhlasom zákonného sudcu a nedošlo k žiadnemu prípadu nezákonného použitia ITP.
Všetky prípady použitia ITP boli v súlade so zákonom
Podľa správy výboru na kontrolu činnosti VS o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2024 prišlo súdu celkom 18 žiadostí o použitie odposluchov. Sudca udelil 17 súhlasov. Ani v jednom prípade nedošlo podľa materiálu k nezákonnému použitiu ITP. V správe sa tiež píše, že všetky ITP boli použité v súlade so zákonom o ochrane pred odpočúvaním. „Ich použitie bolo nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti a obrany štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných a boli použité len v nevyhnutnom rozsahu,“ konštatuje materiál.
Správa Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť o stave použitia odposluchov za minulý rok mapuje použitie ITP za Policajný zbor (PZ), Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a Finančnú správu (FS). PZ podal 971 žiadostí na použitie ITP, pričom sudca udelil súhlas v 899 prípadoch. Finančná správa predložila zákonnému sudcovi celkom 75 žiadostí, z ktorých bol v 73 prípadoch vydaný súhlas na použitie ITP. ZVJS nepodal za rok 2024 žiadnu žiadosť o vydanie súhlasu na použitie ITP.
Nový zákon o podpore prioritných okresov mení spôsob ich hodnotenia
Postavenie regiónov na Slovensku sa bude hodnotiť na základe širšieho ukazovateľa regionálneho rozvoja a súčasný pojem najmenej rozvinuté okresy nahradia prioritné okresy. Vyplýva to z nového zákona o podpore prioritných okresov, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili. Zrušili ním doterajší zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Zároveň novelizovali aj zákon o obecnom zriadení a katastrálny zákon s cieľom riešiť dlhoročné spory medzi obcami o hranice katastrálnych území.
„Cieľom návrhu zákona o podpore prioritných okresov je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe jediného ukazovateľa - podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach,“ priblížilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktoré zákon predložilo.
Efektívnejšia podpora okresov
Doterajšia prax pri poskytovaní regionálneho príspevku podľa ministerstva ukázala, že je potrebné zabezpečiť efektívnejšie vyhlasovanie výziev, ako aj prijímanie a hodnotenie žiadostí o tento príspevok. Zákon tak prináša nový prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných údajov. Právna norma zavádza zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí, ktoré sú dôležité pre hodnotenie regionálnych rozdielov. Nový ukazovateľ regionálneho rozvoja sa vypočíta podľa čiastkových ukazovateľov, akými sú sociálno-ekonomická oblasť, demografický stav či prístup k verejnej infraštruktúre a základným službám.
„Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa regionálneho rozvoja, vrátane hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach. Identifikované prioritné okresy budú predstavovať okresy s najväčšou potrebou podpory, zamerania zdrojov a s cieľom zintenzívnenia opatrení na zlepšenie ich situácie,“ doplnil predkladateľ. Zákon o podpore prioritných okresov bude účinný od 1. augusta 2025.
Vláda získa právomoc rozhodovať o hraniciach katastrálnych území
Poslanci k zákonu schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov. Okrem iného nimi upravili zákon o obecnom zriadení. Po novom bude mať vláda právomoc vo výnimočných a taxatívne vymedzených prípadoch rozhodnúť o zmene hranice katastrálneho územia, a to na návrh niektorého zo zainteresovaných subjektov. „V Slovenskej republike naďalej existujú spory medzi obcami o hranice katastrálnych území. Častokrát ide o dlhoročné spory medzi samosprávami, ktorých riešenie je extrémne náročné. V týchto prípadoch nastávajú situácie, ktoré nemusí vyriešiť ani súdne rozhodnutie,“ vysvetlili predkladatelia.
V súvislosti s touto zmenou upravili poslanci aj katastrálny zákon tak, aby rozhodnutia vlády bolo možné vykonať. Realizovať ich budú okresné úrady v sídle príslušného kraja. Novela zákona o obecnom zriadení a katastrálneho zákona bude účinná dňom vyhlásenia.
Poslanci odobrili výročnú správu RpMS za rok 2024
Poslanci Národnej rady (NR) SR odobrili výročnú správu Rady pre mediálne služby (RpMS) za minulý rok. Tá hovorila okrem iného o vybavených a doručených podnetoch o obsahu vysielania rádií, televízií, internetového vysielania či audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada v priebehu vlaňajška vybavila celkovo 215 podnetov, 61 z nich bolo doručených ešte v roku 2023. Vlani jej doručili celkovo 181 podnetov. Vybavila z nich 154. Z celkového počtu vybavených podnetov vyhodnotila 19 ako opodstatnených. Väčšina podnetov smerovala k všestrannosti informácií a objektivite. Týkali sa však aj ľudskej dôstojnosti, ochrany maloletých či reklamy a sponzoringu.
RpMS v správe takisto konštatovala, že jej činnosť vlani výrazne ovplyvnilo to, že sa po zmene zákona o mediálnych službách stala koordinátorom digitálnych služieb. Upozornila na to, že sa tak rozšírila jej pôsobnosť a zväčšili sa aj jej právomoci. „Vyžiadalo si to viaceré zmeny v interných procesoch, dokumentoch, v práci s ľudskými zdrojmi, ale v neposlednom rade aj v komunikácii navonok smerom k novým regulovaným subjektom a dotknutým inštitúciám na Slovensku aj v zahraničí,“ priblížila.
V závere rokovania diskusia o koordinátoroch bezpečnosti
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v stredu 10. rokovací deň aktuálnej 35. schôdze diskusiou o možnosti zamestnať v školách, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach koordinátorov bezpečnosti. Navrhujú to poslanci opozičného KDH v novele Zákonníka práce. Hlavným zámerom je zvýšenie pocitu bezpečnosti učiteľov a žiakov, zdravotného a lekárskeho personálu, ako aj sociálnych pracovníkov a zároveň využitie potenciálu bývalých príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru či ďalších bezpečnostných zložiek odchádzajúcich do výsluhového dôchodku.
Zákonodarcovia sa predtým venovali aj návrhu uznesenia k výrokom splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Predložili ho opoziční poslanci Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH). Parlament ním má odsúdiť výroky vyzývajúce na ukončenie očkovania mRNA vakcínami. Opozícia výroky Kotlára spochybňujúce očkovanie proti COVID-19 kritizovala. Namietala, že sú v rozpore s aktuálnymi vedeckými poznatkami. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) v tejto súvislosti upozornil na to, že Kotlár svoje tvrdenia prezentuje ako splnomocnenec vlády. Poukázal tiež na ich dosah na verejnosť a verejné zdravie. Kotlár túto kritiku odmietol. V pléne avizoval, že bude žiadať vládu, aby mohol správu k pandémii predstaviť aj poslancom parlamentu. Predpokladá, že by sa tak mohlo stať v septembri. Svoju tému chce dotiahnuť do konca. Opäť hovoril o neúčinnosti a rizikách očkovania.
Vo štvrtok (12. 6.) ráno majú poslanci začať rokovanie viacerými výročnými správami. Venovať sa majú napríklad správe o činnosti verejného ochrancu práv či správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR za minulý rok. Prerokovať by mali tiež mimoriadnu správa ombudsmana o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru. Popoludní ich čaká tradičná štvrtková Hodina otázok na členov vlády. Opäť vynechajú dopoludňajšie hlasovanie a hlasovať budú iba popoludní o 17.00 h, rovnako ako v stredu.
