BRATISLAVA - Verejná správa SR hospodárila v minulom roku so schodkom na úrovni 6,9 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % hrubého domáceho produktu (HDP). Išlo o lepší výsledok oproti schválenému rozpočtu, ktorý predpokladal deficit na úrovni 5,97 % HDP. Konštatuje to Ministerstvo financií SR v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024, ktorý v stredu schválila vláda.
„Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 934 miliónov eur, resp. 0,7 percentuálneho bodu, najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy. Negatívny vývoj zaznamenali najmä dopravné podniky,“ priblížil rezort financií. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol vlani 6,366 miliardy eur a oproti rozpočtu tak bol nižší o 1,250 miliardy eur.
Naopak, dlh verejnej správy bol minulý rok vyšší, ako predpokladal rozpočet. Jeho hodnota dosiahla 77,648 miliardy eur, čo predstavovalo 59,28 % HDP. Očakával sa pritom na úrovni 58,31 % HDP. Dôvodom bol predovšetkým nárast emisií dlhopisov nad rámec potrieb krytia hotovostného schodku. „Napriek tomu, že hotovostný deficit štátneho rozpočtu bol ku koncu roka oproti rozpočtu nižší o vyše 1 % HDP, do dlhu sa tento pozitívny vývoj nepremietol. Dôvodom je, že v priebehu roka sa už neupravovali objemy predaja dlhopisov priebežne s nižším očakávaným deficitom. Naopak, oproti plánom v rozpočte sa predaj dlhopisov v priebehu roka ešte zvýšil,“ vysvetlilo ministerstvo s tým, že z toho dôvodu zrástla aj hotovostná rezerva štátu.
Verejné výdavky spadajúce pod limit verejných výdavkov dosiahli podľa štátneho záverečného účtu v roku 2024 celkovú hodnotu 57,605 miliardy eur. Oproti zákonom stanovenému limitu tak boli nižšie o 112 miliónov eur. V rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ) predstavoval v minulom roku priemerný deficit 3,2 % HDP a priemerný dlh verejnej správy 81 % HDP. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ bolo Slovensko z pohľadu deficitu 4. a z pohľadu dlhu 13. od konca.
Sociálna poisťovňa vlani hospodárila s príjmami vo výške 15,289 miliardy eur
Sociálna poisťovňa (SP) dosiahla vlani príjmy vrátane prevodu z minulých rokov vo výške 15,289 miliardy eur. Celkové výdavky, teda náklady poisťovne, boli v minulom roku v sume 14,376 miliardy eur. Zo štátneho rozpočtu dostala SP transfer vo výške 2,72 miliardy eur. Vyplýva to z účtovnej závierky SP za rok 2024, ktorú v stredu schválila vláda. „Hospodárenie Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2024 skončilo bilančným rozdielom 913 miliónov eur, čo bolo o 41,1 milióna eur viac, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte na rok 2024,“ uviedla SP vo vlastnom materiáli.
Prevod prostriedkov z minulých rokov bol vo výške 844 miliónov eur. Na celkovej výške výdavkov malo najväčší 87,8 % podiel dôchodkové poistenie, a to 12,632 miliardy eur. Na 13. dôchodky išlo 823 miliónov eur, vyplatené boli vlani aj rodičovské dôchodky v sume 315 miliónov eur. Poisťovňa minulý rok vybrala príspevky na starobné dôchodkové sporenie v hodnote 1,077 miliardy eur a postúpila dôchodkovým správcovským spoločnostiam v sume 1,108 miliardy eur. „K 31. decembru 2024 Sociálna poisťovňa evidovala 1,96 milióna sporiteľov. Počet žiadostí o prestup do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti od roku 2005 do 31. decembra 2024 bol 682.046, z nich bolo realizovaných 612.369 prestupov,“ dodala SP.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred záberom by sa mala zvýšiť
Ochrana najkvalitnejšej pôdy pred jej záberom by sa mala zvýšiť. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu prerokoval a schválil vládny kabinet. Vládne nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. júna.
Cieľom návrhu je podľa MPRV premietnuť do nariadenia vlády zvýšenie ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy pred zábermi. „K tomuto zvýšeniu ochrany dochádza rozšírením zákonnej ochrany poľnohospodárskej pôdy na všetky poľnohospodárske pôdy najvyššej kvality (nielen na vybrané pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach) a úpravou povinnosti platenia odvodu za odňatie pôdy pre všetky poľnohospodárske pôdy podľa ich kvality. V nariadení vlády číslo 58 z roku 2013 sa to vykoná vypustením prílohy číslo 2,“ spresnil v dôvodovej správe k návrhu agrorezort.
Zároveň sa podľa ministerstva pôdohospodárstva upravuje aj ustanovenie týkajúce sa výstavby rodinných domov. „V dôsledku novej právnej úpravy stavebného konania je potrebné zosúladiť terminológiu s novým stavebným zákonom, ktorý už nepoužíva pojem rodinný dom, ale všeobecnejší pojem bytová budova. V tomto kontexte sa návrhom zjednodušuje a zjednocuje právna úprava pre bytové budovy,“ podčiarklo MPRV.
Agrorezort dodal, že na základe pripomienok dotknutej podnikateľskej sféry a odbornej verejnosti sa upravuje aj ustanovenie o výnimke z platenia odvodov za odňatie pôdy na stavbu pozemnej komunikácie tak, aby sa táto výnimka týkala iba pozemných komunikácií vo verejnom záujme. Zvyšuje sa odvod za odňatie pôdy, na ktorej sa nachádza funkčné závlahové zariadenie a obmedzuje sa spôsob úhrady odvodu iba na bezhotovostnú platbu.
